5 podivností anglických bytov

Náš byt má osobnosť. Volá sa Kryšpín. Možno v ňom straší. A možno nie. Čo je však isté je, že je to typický anglický byt, v ktorom natrafíte na typické anglické podivnosti. Poďme si na ne posvietiť.

1. Keď kohútiky žijú oddelene

Čítate správne. V Anglicku sú vodovodné kohútiky v tradičnejších bytoch zvlášť, teda dva.

Na rozdiel od nášho systému, kde voda bez štipky fantázie proste tečie z jednej tyčky a vy si slobodne nastavíte, či sa ňou chcete obariť alebo nie, v Anglicku túto možnosť často nemáte.

Z jedného kohútika totiž tečie výhradne ľadová, z druhého nebezpečne horúca voda. A aby bola zábava ešte väčšia, oba kohútiky sú strategicky rozmiestnené na opačných koncoch umývadla, takže pri umývaní ruky presúvate zo strany na stranu a striedavo pištíte a kričíte od bolesti.

Teplý kohútik je navyše vždy umiestnený vľavo, takže napríklad nevidomí sa v každom byte hneď zorientujú a neublížia si prúdom vriacej vody.

Prečo to tak je:

• Oddelené vodovodné kohútiky na teplú a studenú vodu sú v Británii zažité z minulosti, kedy sa takto predchádzalo kontaminácii pitnej vody. Zohriata voda pitná nebola (mohla totiž obsahovať baktérie), studená áno.

2. Elektrina na vypnutie

Ja: „Zlatko! Nefunguje nám elektrika!“

Romčík: „Nezmysel, to by sme tu sedeli po tme, nie?“

Ja (plačlivo): „Tak prečo sa mi nenabíja notebook?“

Romčík (prešibane): „A máš ho v zásuvke?“

Ja (hádžem po ňom vankúšom): „Áno.“

Vážení a milí, naozaj som ho tam mala. Teda notebook v zásuvke. Narazila som iba na ďalšiu britskú fintu, a to poistku, ktorú tu má 99% elektrických zásuviek. Vedľa zásuvky je malé tlačítko, ktorým si prívod elektriny zapnete alebo vypnete. Takže môžete ísť spať v sladkej nevedomosti, že budete ráno bez telefónu, lebo ste ho síce dali do nabíjačky, ale zabudli ste jej „zapnúť šťavu“.

Prečo to tak je:

• Elektrina bola v minulosti veľmi nespoľahlivá a skôr nebezpečná než užitočná. Navyše, je fajn mať istotu, že keď prídete večer z práce, nevrátite sa do kôpky popola. Teda pokiaľ nezabudnete vypínače vypínať ako napríklad ja.

Tip:

• Ak máte radi dokumenty o tom, ako ľudia žili v minulosti, mrknite sa na anglický dokument Hidden Killers, ktorý rozoberá obdobie po období všetko, čo vás v obyčajnom byte... mohlo zabiť. Obzvlášť odporúčam diely Hidden Killers of the Victorian Home a Hidden Killers of the Post-War Home. Garantujem vám, že začnete mať pocit, že vás aj vlastná sedačka chce zožrať zaživa. 

3. Svetlo v kúpeľni jedine na špagátik

V britskej kúpeľni nenájdete jediný elektrický vypínač. Napríklad aj naša lampička nad zrkadlom má špagátik na potiahnutie. To aby sme náhodou nedostali elektrický šok, keby sme sa chceli chytiť holými mokrými rukami vypínača a odpraviť sa zo sveta.

Možno sa to zdá triviálne, lebo aj u nás niekedy na starších lampách nájdete podobné šnúrky, v Británii to však naozaj striktne dodržujú a dokonca na to majú oficiálne pravidlo (British Standard Requirements for Electrical Installations).

V typickej britskej kúpeľni navyše chýbajú aj elektrické zásuvky, nemôžete si tu napríklad len tak zapojiť žehličku na vlasy. Jediná zásuvka v kúpeľni je mini zásuvka na holiaci strojček.

4. Vysúvacie okná

Tento bod je typický aj pre byty v Amerike a inde, ale v Británii sme si ho zatiaľ „potvrdili“ fakt v každom byte, v ktorom sme boli na prehliadke. Okná sa tu neotvárajú dokorán, ale vysúvajú sa dohora. Majú aj špeciálnu páčku, ktorou sa dajú zamknúť, aby vás náhodou cez (väčšinou dosť chatrné a rozhegané) okno nevykradli.

Okno v našej kuchyni má navyše filter na odvetrávanie výparov z kuchyne, ktorým je plastová mriežka ledabolo zašprajcovaná v okrúhlej diere, ktorú nejaký génius vyrezal do skla. Cez túto mriežku síce unikajú výpary, ale aj dosť veľa tepla, takže je v kuchyni neustále zima.

5. Vynášanie odpadu pred vchod

Posledný bod nie je typický pre celú Britániu a ani pre všetky byty (veľa z nich má pred vchodom klasický kontajner na kolieskach), ale pre nás je to dosť nezvyk. Hneď, keď sme si prevzali kľúče od nového bytu, nás majiteľka upozornila, že smeti sa vynášajú v stredu ráno.

Keď sme na ňu nechápavo pozreli v štýle prečo-by-nás-to-akože-malo-zaujímať, vysvetlila nám, že smeti sa vynášajú v utorok večer alebo v stredu skoro ráno (najneskôr o šiestej) na chodník pred byt, kde si ich vyzdvihnú smetiari na svojej pochôdzke. Nemusím vám asi hovoriť, že v utorok večer sa nevyplatí ísť na romantickú prechádzku, pretože vám ju pokazí nepríjemný odér z desiatok vyložených  vriec.

Recyklovaný odpad má svoje špeciálne oranžové vrecia, ktoré si musíte vypýtať od radnice, zvyšok môžete vyniesť v čiernych vreciach. Nevýhodou je, že ja si ledva pamätám, že je dnes nedeľa, nieto ešte, ktorý deň mám ísť vyniesť smeti.

Kryšpín nás prekvapuje každým dňom. Máme za sebou dva víkendy plné vysávania, umývania, odsmraďovania (áno, staré britské byty sú aj dosť zatuchnuté), ale konečne to tu začína byť... ako doma. Máme z toho radosť a tešíme sa, na aké ďalšie podivnosti natrafíme.

Máte vlastnú skúsenosť s bývaním v zahraničí? Čo vás najviac prekvapilo a pobavilo? Na čo bolo najťažšie si zvyknúť? Napíšte mi svoje zážitky do komentára.