Byť viac ako Kevin.
Mám strach z krížov. Či už stoja na rázcestí ako osamelé pomníky, alebo visia u niekoho na stene, vždy mám z nich hmyz v dutine brušnej (a pritom iné náboženské symboly mi nič nerobia. Vidím moslimské Oko, pentagram, alebo Dávidovu hviezdu, a nič. Ani ň. Ani len ochromelý mravček po porážke. Ale zbačím kríž a vualá! Metafory by sa vo mne nedorezal.)
Panicky sa desím situácií, kedy som s kamarátkou na kafe a reč uviazne v trápne mŕtvom bode, ktorý sa bojím resuscitovať. Bojím sa masky z Masky! A bála som sa Antonyho Hopkinsa, kým ma nepresvedčili, že sa doma (údajne!) nestravuje tak, ako na pľaci.
Okrem tohto všetkého sa nadôvažok tak trošku bojím duchov. Teda nie vždy. Ja vlastne ani nie som pevne rozhodnutá, či verím v nadprirodzeno (pendlujem niekde medzi stupienkami "sexy, ale bláznivý Fox Mulder" a "tiež sexy, ale skeptická Dana Scullyová").
Najviac sa bojávam (nie som si istá týmto gramatickým tvarom, ale prišiel mi roztomilý, a pani učiteľka Jakubcová tu nie je, aby som sa spýtala), keď ma moja hororymilujúca sestra zmanipuluje k sledovaniu nejakého duchárskeho hororu. To som potom schopná dva týždne kontrolovať každý temný kút a škváru, aby na mňa náhodou nevyletel ektoplazmový koláč, ktorý by po mne vrhla naštvaná bytosť zo záhrobia.
Priesvitného alebo nie, vždy je škoda koláča.
Aj keď si nemyslím, že by som kedy vo svojom živote urazila niekoho mŕtveho natoľko, aby sa unúval. Teda, chápete. Nemám ani predpoklady človeka, ktorý by bol pre záhrobnú pospolitosť zaujímavým terčom. Nie som čarodejnica, aj keď som ňou dosť veľkú časť svojho detstva a puberty chcela byť. Nechodím s démonom. Ani sa mi žiaden nedvorí, akože by mi postavil pred činžiakom Májku z vnútorností, alebo tak.
Možno je to prehnané obávanie sa vo mne umocnené výchovou. Tou, ktorú dostali okrem mňa asi všetky stredoeurópske deti, vyrastajúce v pseudobezpečnej, pseudomodernej a pseudodemokratickej atmosfére liat deväťdesiatych. Pamätáte si: "Nechoď tam, lebo ťa ukradne cudzí ujo." "Nesadaj si na studenú lavičku, lebo prechladneš.", alebo populárna východniarska perla: "Nebež, bo še zjebeš."
Doteraz mám problém vyrovnať sa s tlakovou vlnou pozitívnej psychológie, ktorá pred pár rokmi pláchla i k nám na člnku celkom opačnej stratégie. Ja som zvyknutá si trikrát odmerať, než odrežem (pričom si samozrejme dávam pozor, aby som sa neporezala), a nie povedať Vesmíru: "Odrež to za mňa, lebo fest chcem." a medzitým si odskočiť na koláčik.
Každopádne nie je dobré sa príliš báť, to vám povie každý a ani nemusí byť postmoderný šaman. Človek si to najlepšie uvedomí, keď chce podľa novej vierouky "nasledovať svoje sny" a pritom zistí, že sú nielenže za prahom, za rohom, za križovatkou bez svetelnej signalizácie, ale dokonca za horizontom, niekde v Neznáme, o ktorom všetci dobre vieme, že sa nevolá "NEznámo" len tak pre nič za nič. Nepoznáme ho. Bojíme sa. A majú tam fakt super veci, za výkladom sú predsa vždy najkrajšie.
Takže v určitom bode sa musíme jednoducho rozhodnúť. Či chceme byť ako Xena, alebo ostať xenofobici. Či si po ten lovečák pojdeme aj cez prípadné mŕtvoly, alebo necháme tak, a budeme písať blog hladní. Či budeme viac ako Kevin.
Pretože každý horor, ak si poriadne všimnete, je tak trochu ako Sám doma, a v živote to nie je celkom inak. Vždy je nejaký dom (v horore naozajstný a ideálne dosť starý, v reálnom živote váš vnútorný svet), na ktorý útočia nepriatelia (v horore ideálne dosť bledí, v reálnom živote berú na seba podobu nepríjemných skúšok, nahnevaných šéfov, alebo hnusných gombíkov). A len ako Kevin to dokážete. Čeliť svojmu strachu, aj keď sa cítite ako malé dieťa bez rodiny, ktorá tam samozrejme nikdy nie je, keď ide do tuhého. Lebo všetkým veľkým veciam v živote nakoniec budete musieť čeliť v prvom rade vy sami, nikto to za vás neurobí, aj Gandalf vždy príde až po bitke.
Prísť do pivnice k tomu veľkému, strašidelnému kotlu, a povedať: "Ja sa ťa nebojím."
A tak tu teraz sedím, takticky zvažujúc, že buď začnem chodiť v noci na záchod po tme, alebo si možno konečne prišijem gombík na kabát. Potom možno zájdem ďalej, hlbšie do pomyslenej tmy. Začnem písať diplomku (už sa trasiem). Zapíšem sa na doktorské štúdium (dosť desivá predstava). Poviem tej kamarátke, že si s ňou nemám čo povedať, a či to neskúsime odznova. Zájdem si k zubárke. A tak ďalej, moje malicherné príklady máte a posolstvo je, myslím, jasné:
Ja sa ťa nebojím, život. Poď do mňa!
Lenka Ellie Tkáčová
Mary Fifick, kam až siahame? (Takmer neuveriteľná cesta jednej rodiny)
Moja prastará matka sa narodila v Amerike slovenským vysťahovalcom v roku, v ktorom sa potopil Titanic. Jej príbeh ma sprevádzal od malička, najprv ako rozprávka, neskôr ako podnet k pátraniu.
Lenka Ellie Tkáčová
Na skok z Londýna: Hastings
Mesto ako Londýn vás pohltí. Každý deň si všimnete niečo nové, každý deň sa učíte, ako prežiť, každý deň vychutnávate. Je to krásne... a vyčerpávajúce. Preto sa každý víkend snažíme z Londýna vypadnúť niekam na výlet.
Lenka Ellie Tkáčová
O tom, prečo potrebujeme drsnú lásku a že učitelia sú všade okolo nás
Dnešný článok je o niečo dlhší a osobnejší. Je pre všetkých, čo podobne ako ja začínajú s prácou na voľnej nohe.
Lenka Ellie Tkáčová
5 podivností anglických bytov
Náš byt má osobnosť. Volá sa Kryšpín. Možno v ňom straší. A možno nie. Čo je však isté je, že je to typický anglický byt, v ktorom natrafíte na typické anglické podivnosti. Poďme si na ne posvietiť.
Lenka Ellie Tkáčová
Svadba ako stratégia značky
Keď vám začne preskakovať z práce a plánovania svadby, ktorá bude 1490 kilometrov ďaleko od vás, dáte si štvrtú kávu a urobíte si prvú pauzu po šiestich hodinách... Vypadne z vás napríklad niečo takéto.
Další články autora |
Studentky rozrušila přednáška psycholožky, tři dívky skončily v nemocnici
Na kutnohorské střední škole zasahovali záchranáři kvůli skupině rozrušených studentek. Dívky...
Podvod století za 2,4 miliardy. Ortinskému hrozí osm let a peněžitý trest 25 milionů
Luxusní auta, zlaté cihly, diamanty a drahé nemovitosti. To vše si kupoval osmadvacetiletý Jakub...
Rusové hlásí průlom fronty. Ukrajinská minela jim přihrála klíčové město
Premium Jako „den průlomů“ oslavují ruští vojenští blogeři pondělní události na doněcké frontě, kde se...
NATO by Rusy porazilo, Putin má jedinou naději, řekl polský ministr zahraničí
Rusko by se mělo bát Severoatlantické aliance, protože ho v případě střetu s ní čeká „nevyhnutelná...
Pokleknete a budete prosit. Generál slíbil zničit NATO do roku 2030
Velitel čečenských sil bojujících na Ukrajině a věrný obdivovatel ruského prezidenta Vladimira...
Nejraději měli Češi EU za předsednictví. Vlnu nevole vyvolala migrační krize
Největší nespokojenost s členstvím Česka v Evropské unii byla v době migrační krize. V roce 2016...
Česko slaví 1. máj. Na Střeleckém ostrově se hádali komunisté s aktivisty
Přímý přenos Odstartovaly každoroční oslavy prvního máje. V Praze pořádají tradiční setkání strany hnutí a...
Hasiči při pálení čarodějnic zasahovali u dvacítky požárů, často zbytečně
Na mnoha místech Česka se během včerejšího posledního dubnového večera rozhořely ohně při tradičním...
To nemyslíte vážně! Soudce ostře zpražil bývalého vrchního žalobce
Emotivní závěr měl úterní jednací den v kauze údajného „podvodu století“, v němž měly přijít tisíce...
- Počet článků 70
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 630x