Ako sa vôbec nestať dobrým stopárom

Desať zásad skutočne zlého stopára: koľko z nich dokážete splniť? Ak vás po dodržaní nasledujúcich pravidiel ešte niekto vezme k sebe do auta, napíšte mi prosím mail a dohodneme sa na vecnej odmene. 

Poznáte ten pocit, keď si pustíte pesničku Bohemian Rhapsody od Queen a pri finále sa vám spravia také zimomriavky, že by sa o ne dal strúhať syr? 

„Barcelóna... BARCELÓÓÓNA!!!“ spieva Freddie precítene v strhujúcom klimaxe.

Tak nejako som sa cítila, keď sme sa s priateľom napriek prognózam známych a príbuzných úspešne prestopovali z Brna do... áno, do Barcelony. Nikto nám neveril. Najprv nám neverili, že si na to nájdeme čas (obaja sme, samozrejme, veľmi pracovne a každodenno-životne vyťažení). Potom nám neverili, že vôbec vyrazíme (bolo to v období stredoeurópskych monzúnov). A napokon nám neverili, že dokážeme stopovať. My, deti nízkorozpočtových leteckých spoločností a lacných autobusov.

Autorka na stope

Netvrdím, že sa môžeme po absolvovaní neveľmi exotickej trasy Brno-Praha-Pardubice-Norimberk-Manheim-Heilbronn-Stuttgart-Karlsruhe-Niekde vo Francúzsku-Niekde Inde vo Francúzsku-La Jonquera-Barcelona a späť považovať za naslovovzatých expertov, ale vďaka vynikajúcim pozorovacím schopnostiam sme sa predsa len čo-to naučili a ja vám teraz predkladám desať zásad, ktoré z vás dobrého stopára rozhodne neurobia. Práve naopak!

Zásada 1:  Neberte si atlas.

Ak sa chcete stať zlým stopárom, rozhodne si na cestu neberte autoatlas. Ani mapu. Ani len takú tú maličkú, ktorú dávajú na brožúrky s vyznačením najbližšieho McDonaldu. Veď načo vám bude? Viete predsa, kam chcete ísť, a zo zemepisu si pamätáte to najdôležitejšie - že Európa je iba postaršia dáma s čižmou. A každý vie, že postaršie dámy málokedy kladú odpor. Pri stopovaní sa vám ale môže pokojne stať, že vás šofér miesto benzínovej pumpy PRED odbočkou na Mannheim vyhodí až ZA ňou, a vy strávite ďalších 5 hodín prestopovávaním sa nazad na správnu trasu. Zlý stopár by určite volil inú taktiku, než že by šoférom priamo ukázal na mape konkrétnu benzínovú pumpu, na ktorú by sa rád dostal. A úplne najhorší stopár by sa nechal zaviesť hlboko do mesta. Z mesta sa totiž vystopováva vždy najťažšie.

Zásada 2: Svojou prítomnosťou robíte šoférovi láskavosť, nie on vám.

Dajte mu to patrične najavo. Nechajte si s blahosklonným výrazom pohŕdania otvoriť dvere, naložiť krosnu a tak. Buďte nadutí. Vyberajte si iba také autá, aké by si vybral Jeremy Clarkson. Predsa nebudete cestovať ako šupák.

Zásada 3: Na každej pumpe si dajte kávu, aby ste museli častejšie chodiť cikať.

Ak zároveň dodržíte i zásadu číslo 2, necháte sa na kávu vždy pozvať. 

Zásada 4: Stopujte na diaľnici.

Ako zlý stopár máte pravdepodobne omnoho viac odvahy než rozumu. Stopovať na diaľnici sa síce nesmie, ale vy ste do toho predsa šli kvôli zdvihnutému palcu a vetru vo vlasoch. Na diaľnici si ten palec podržíte, ak vám ho niekto neodfaklí spätným zrkadlom, aj niekoľko hodín. Pri stopovaní sa vyhýbajte parkoviskám na benzínových pumpách, kde sú ľudia zvyčajne veľmi ochotní vypočuť si váš jedinečný príbeh (sme študenti na ceste za dobrodružstvom!) a zaviezť vás kľudne aj do susedného štátu. Týmto by som rada poďakovala milému nemeckému businessmanovi, ktorý nás cestou z práce hodil do Strassbourgu a vôbec mu nevadilo, že je to vo Francúzsku.

Zásada 5: Otvorte si v aute fľašku tvrdého.

Ponúknite ju žoviálne šoférovi a tvárte sa urazene, keď odmietne. 

Zásada 6: Zaryto mlčte.

Tvárte sa tajomne a za žiadnych okolností neodpovedajte na otázky o sebe. Navyše nasaďte vydesený výraz a obhryzávajte si nechty. Vypľúvajte ich na palubnú dosku. Keď šofér prudko zabrzdí, zľaknite sa a položte mu ruku na koleno. Nechajte ju tam po zvyšok cesty.

Zásada 7: Poprdkávajte.

Tento bod si nevyžaduje zvláštny popis. Každý vie, ako sa to robí, len to ešte nikdy nikto nepriznal.

Zásada 8: Celú cestu si neprestajne pospevujte. Nahlas.

Spievať si môžete to, čo práve hrá v rádiu, ale skutočne zlý stopár si zásadne spieva úplne inú pesničku, aby v aute zavládla tá pravá kakofónia. Bonusové body tomu, kto si spieva vlastnú tvorbu, prípadne iba spevavým hlasom komentuje dianie okolo seba (napr. kritizujúc šoféra).

Zásada 9: Používajte zásadne len angličtinu. Nesnažte sa komunikovať v žiadnom inom jazyku.

Mohlo by sa vám zdať, že angličtinou sa dnes dorozumiete všade v Európe. Ale opak je pravdou. Môže sa napríklad celkom ľahko stať, že natrafíte na početnú uruguajskú rodinku, ktorá je ochotná nielen vás hodný kus zviezť, ale bude vás celú cestu kŕmiť teplými croissantmi a čerstvo uvareným maté z termosky. Našťastie u nich s angličtinou nepochodíte a pokiaľ ste svedomito splnili zásadu číslo jedna a nedokážete ukázať, kam sa potrebujete dostať, určite vás nebudú obťažovať svojou pohostinnosťou. Vo Francúzsku a Nemecku si takisto počkáte dlhšie, ak budete trvať na angličtine. Ľudia tam síce anglicky vedia, ale často speakovať proste nechcú.

Zásada 10: Cestujte aspoň vo štvorici a nerozďeľujte sa :) 

Osamelí šoféri majú radi spoločnosť. Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí...