Rómsky rasizmus

...áno, rómovia sú rasisti, ale nie je rasizmus ako rasizmus, a nie je nenávisť ako nenávisť... Tak z čoho pramení "rómsky rasizmus", ako kričia nerómovia (gádžovia)...

Rómsky rasizmus, ako ho nerómovia nazívaju, nie je rasizmus o nenávisti k bielemu človeku (nerómovi-gádžovi), ako sa to deje zo strany nerómov (gádžov) k nám rómom. Je to nedôvera zo strany rómov k vám nerómom (gádžom)...

A nie je sa čomu čudovať, od nepamäti nás prenasledujete, v minulosti rómovia boli zabijaní ako zver a vešaní na stromy pri hraniciach miest a obcí.

Od polovice 15. storočia sa vzťah európskeho obyvateľstva k Rómom začal meniť. Predstavitelia vtedajšej cirkvi upozorňovali na to, že sa správanie kočujúcich Rómov nezhoduje s vtedajšou predstavou o kresťanských kajúcnikoch. Rozhodujúcim podnetom, pre ktorý sa v Európe zmenil postoj k Rómom, bola ich exkomunikácia (vylúčenie) z cirkvi parížskym arcibiskupom v roku 1427. Dôvodom malo byť porušovanie kresťanskej morálky, nedodržiavania pôstov, veštenia, hádania z ruky, drobných krádeží. Pôvodná pohostinnosť sa zmenila na otvorené nepriateľstvo. Pre Rómov sa začalo obdobie krutého prenasledovania. V jednotlivých krajinách boli postavení mimo zákon, odvšadiaľ ich vyháňali. Na hraniciach boli osadené stĺpy s veľkými tabuľami, na ktorých bolo zobrazené to, čo čakalo Rómov po prekročení hranice: mučenie, zmrzačenie tela, poprava. Takýto prístup pretrval v západnej Európe až do polovice 18. storočia.

Najsmutnejšou kapitolou novodobých rómskych dejín je obdobie druhej svetovej vojny. Tzv. Norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi vydané v roku 1935 a na ne nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov - podobne ako Židov, černochov, telesne a mentálne postihnutých... ako „element zabraňujúci čistote rasy“, čo v nacistickom Nemecku viedlo ku hromadnému vyvražďovaniu týchto skupín obyvateľstva.Na území nacistickej Tretej ríše boli zriadené pracovné a zberné tábory kam boli internovaní Rómovia. Odtiaľto potom odchádzali transporty do vyhladzovacích koncentračných táborov, najmä do Osvienčimu.Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny zahynulo 300 000 európskych Rómov.V koncentračnom tábore Osvienčim II. – Brzezinka (Auschwitz II. – Birkenau) bol nariadením v roku 1942 zriadený špeciálny „cigánsky rodinný tábor“. Tam boli privezení Rómovia z Čiech a Moravy, Holandska, Belgicka, severného Francúzska, Poľska a štátov vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Táborovým lekárom bol Dr. Josef Mengele (prezývaný „anjel smrti“), ktorý vykonával na Rómoch svoje neľudské „vedecké pokusy“. Táborom prešlo viac ako 22 000 európskych Rómov, vyše 19 000 z nich tu našlo svoju smrť. Dňa 2. augusta 1944, potom, čo boli izolovaní mladí rómski väzni, bolo počas jednej noci odvezených do plynových komôr 2 897 obyvateľov cigánskeho tábora. 2. august si európski Rómovia pripomínajú ako Pamätný deň rómskeho holocaustu. Vojnový slovenský štát, ktorý vznikol v roku 1939 po rozpade Československa, v mnohom napodobňoval diskriminačné rasové zákony nacistického Nemecka. Na základe branného zákona z roku 1940 boli Rómovia spolu so Židmi zbavení možnosti stať sa príslušníkmi brannej moci. Aktívnu vojenskú službu potom vykonávali v špeciálne zriadenom VI. prápore Pracovného zboru Ministerstva národnej obrany, boli nasadzovaní na zemné a pomocné stavebné práce.

V apríli 1941 vydalo Ministerstvo vnútra vyhlášku „o úprave niektorých pomerov Cigánov“, olašským Rómom bolo zakázané kočovanie. Usadlí Rómovia boli povinní odstrániť svoje obydlia od štátnych alebo verejných ciest. Rómovia nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, mali obmedzený vstup na verejné miesta, do miest a obcí smeli vstupovať len vo vymedzené dni a hodiny. Pri plnení diskriminačných opatrení proti Rómom boli mimoriadne aktívni príslušníci polovojenskej organizácie - Hlinkovej gardy. Platná legislatíva umožňovala gardistom uplatňovať voči Rómom rôzne formy priamej fyzickej agresie.Jedným z opatrení slovenského štátu, ktoré boli namierené proti Rómom, bolo zakladanie táborov perzekučného charakteru. Spočiatku to boli tzv. pracovné útvary, do ktorých boli umiestňovaní najmä mladí rómski muži. Boli zneužívaní na najťažšie manuálne práce pri stavbách priehrad, ciest a železničných tratí. Prvé pracovné útvary vznikali už v roku 1941. Nachádzali sa v Očovej, Moste na Ostrove a horárni Trnava. Medzi najväčšie patrili pracovný útvar v Dubnici nad Váhom (1942 - 1944) a pracovné útvary na východe Slovenska (1942 - 1943). Na východe Slovenska vznikol komplex pracovných útvarov v Hanušovciach nad Topľou, Bystrom, pod Petičom a Nižnom Hrabovci. Rómovia na východnom Slovensku budovali železničnú trať Prešov - Strážske. Pod hospodársku správu v Hanušovciach nad Topľou patril aj pracovný útvar v Jarabej (1942), kde zaradenci budovali štátnu cestu Čertovica - Mýto pod Ďumbierom. Menší pracovný útvar bol v roku 1943 otvorený v Ilave: určený bol na dokončovacie práce na tamojšom vodnom diele. V rokoch 1943 - 1944 bol v prevádzke pracovný útvar v Revúcej: jeho zaradenci budovali úseky železnice Revúca - Tisovec. Posledným väčším pracovným útvarom bolo Ústie nad Oravou. Rómski zaradenci tu pracovali na jednej z najväčších a najvýznamnejších stavieb slovenského štátu - Oravskej priehrade.

Perzekúcia slovenských Rómov dosiahla svoj vrchol v rokoch 1944 – 1945. Na mieste Pracovného útvaru v Dubnici nad Váhom vznikol v novembri 1944 Zaisťovací tábor pre Cigánov. Do tábora boli deportované celé rómske rodiny. Počet Rómov bol zakrátko oveľa vyšší ako kapacita tábora: v decembri 1944 tu bolo viac ako 700 väzňov. Mimoriadne studená zima a zlé hygienické pomery v tábore sa podpísali najmä pod zdravotný stav detí a starých ľudí. Najvážnejšia bola epidémia škvrnitého týfusu. V priebehu januára 1945 zachvátila viacero zaradencov. V tomto čase prevzali kontrolu tábora Nemci, ktorý vo februári 1945 nariadili popravu 26 chorých (boli medzi nimi aj ženy a deti). Na jar 1945 dozor tábora pred postupujúcim frontom ušiel a tábor bol rozpustený.

Po potlačení Slovenského národného povstania bolo územie vojnového Slovenska obsadené nemeckou okupačnou armádou. Represálií voči vojenským osobám, povstalcom a civilnému obyvateľstvu sa dopúšťali príslušníci Wehrmachtu, jednotiek SS a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Väčšina represívnych akcií – zatýkania, mučenia a vyvražďovania - Rómov sa uskutočňovala od novembra 1944 do januára 1945. Pravdepodobne prvým miestom kde boli zavraždení Rómovia bola Kvetnica v okrese Poprad. 15.septembra 1944 tu bolo zavraždených sedem osôb.Represálie najviac postihli Rómov na strednom Slovensku. Ojedinele sa uskutočnili aj na Považí a iných častiach Slovenska. Dôvodom pre prenasledovanie bolo aktívne pôsobenie Rómov medzi partizánmi, stačilo však aj podozrenie zo spolupráce. Rómovia boli popravovaní na mieste: tak tomu bolo v Čiernom Balogu, vo Svätom Kríži nad Hronom, v Motyčkách - osade Štubňa. V mnohých prípadoch boli násilne deportovaní a zavraždení na masových popraviskách v Kremničke, Nemeckej, Kováčovej, Dolnom Turčeku a na židovskom cintoríne vo Zvolene. Najviac rómskych obetí bolo z obce Ilija pri Banskej Štiavnici, Čierneho Balogu, Tisovca, Lutily a Krupiny.Výpočet lokalít, v ktorých došlo k perzekúciám rómskych komunít a k fyzickej likvidácii Rómov určite nie je konečný. Počet priamych rómskych obetí, ktoré boli zavraždené v období september 1944 – apríl 1945 sa odhaduje na viac ako 1 000.

Viedenskou arbitrážou v novembri 1938 sa južné a východné oblasti Slovenska stali súčasťou horthyovského Maďarska. Okrem iného sa začali zriaďovať evidencie „nepriateľských živlov“ do ktorých boli zaraďovaní aj príslušníci iných etník, vrátane Židov a Rómov. Podobne ako na Slovensku aj v odstúpených častiach súčasne s evidenciou dochádzalo k dramatickému zhoršovaniu životných podmienok, Rómovia boli postupne vytláčaní zo spoločenského života, nesmeli vstupovať na verejné priestranstvá a navštevovať školy. Prijatá legislatíva umožňovala žandárom vykonávať poriadkové razie v rómskych obydliach a zadržiavať „podozrivých“. Situácia sa radikalizovala a k vyostreniu došlo začiatkom roka 1944 po obsadení Maďarska nemeckým vojskom. Veľká časť Rómov bola deportovaná do pracovných táborov a do koncentračných táborov. Odhaduje sa, že z územia vtedajšieho Maďarska, vrátane území zabratých Viedenskou arbitrážou, bolo deportovaných asi 25 000 – 30 000 rómskych mužov a žien.

Z okupovaných území východného a južného Slovenska boli Rómovia deportovaní do zaisťovacieho tábora v Komárne. Odtiaľ potom boli vypravované vlaky do koncentračného tábora Dachau. V tomto koncentračnom tábore zostala však iba malá časť Rómov, väčšina z nich putovala ďalej, do iných koncentračných táborov. K vystupňovaniu represií a vyvražďovaniu rómskych komunít došlo aj na územiach južného Slovenska. Napríklad v obci Slatina pri Krupine, alebo aj na Žitnom ostrove, na majeri v Trhovom Mýte.

Po skončení druhej svetovej vojny nastalo významné presídľovanie Rómov zo Slovenska do českých krajín, kde nachádzali nielen prácu, ale i možnosť lepšieho bývania než v rómskych osadách. Keďže českí Rómovia sa z nacistických koncentračných táborov väčšinou nevrátili, prevažná časť Rómov žijúcich dnes v Českej republike pochádza zo Slovenska. Odhaduje sa, že po roku 1945 ostalo v českých krajinách z pôvodných českých a moravských Rómov asi 800 ľudí. Pritom už v roku 1947, ako dôsledok prvej vlny presídľovania, žilo v Čechách a na Morave asi 16 500 Rómov zo Slovenska. V tomto období išlo najmä o dosídľovanie českého pohraničia, potom, čo odtiaľ bolo vysídlené pôvodné nemecké obyvateľstvo. Rómovia sa zamestnávali predovšetkým v horských pasienkových družstvách, neskôr v štátnych majetkoch a lesných závodoch. Prácu nachádzali aj pri obnove vojnou poškodeného hospodárstva – pri stavbe ciest, rekonštrukciách fabrík. Dodnes sú vzťahy medzi rómskymi rodinami v oboch republikách živé, príbuzní sa navštevujú počas sviatkov a rôznych rodinných udalostí.
Za druhú etapu migrácie Rómov do českých krajín môžeme považovať 50. roky, kedy odchádzali – často v dôsledku organizovaných náborov – do priemyselných centier severozápadných Čiech (Most, Sokolov, Teplice, Ústí nad Labem, Chomutov, Cheb, Děčín), do Kladna, Tachova, Českého Krumlova a na Ostravsko. Zo zaostalých slovenských osád odchádzali tí najschopnejší a najvytrvalejší. Niektorí odchádzali na „týždňovky“ a na víkend sa vracali k rodinám, iní pracovali ako sezónni robotníci a domov na Slovensko sa vracali na zimu. Mnohí však dostali pridelené podnikové byty, doviedli si svoje rodiny a usadili sa tam natrvalo.

Český národ sa podpísal čiernimy písmenami  do  histŕorie českeho rómstva,  počas druhej svetovej vojny boli za vídatnej pomoci čechov, prakticky  český rómovia vyhladení....  Dnes prevažná časť Rómov žijúcich  v Českej republike pochádza zo Slovenska

Po roku 1989 sa situácia v celej Československej Republike zmenila, mnoho Rómov už nepotrebovali, a tak sa ocitli na ulici, a to bol začiatok úpadku mnohých rómskych rodín. Po roku 1989 sa k slovu prihlásili predsudky a rasovo orientovaná majoritná spoločnosť...

Každý hovorí " ja nie som rasista", mne sa len nepáči ako žijú niektorí "cigáni"... Nechápem však mnohých čechov aj slovákov, prečo potom napadajú slušných rómov...
Veď ak Vám ide len o "spravodlivosť" nepáči sa Vám ako žijú iní "cigáni" napr. v getách, prečo to vyhadzujete na oči iným rómom... Pričom to, že dnes existujú rómske getá- sídliska plné nezamestnaných rómov a sociálneho úpadku môže práve majorita teda nerómovia (gádžovia) ...

Každý deň sa my rómovia, ktorí žijeme presne ako aj vy, stretávame z rôznymi nadávkami, pohľadmi, výčitkami od Vás majority. Keď sa na Vaše správanie ohradíme, vašou odpoveďou je "a komu to máme povedať?... ja nie som rasista, len sa mi nepáči ako žijú iní tvoji súkmeňovci..." Tak takúto hlúpu odpoveď počúvam skoro každý deň!

Keď na nové pracovisko nastúpi nový zamestnanec a je róm - "koniec sveta"... Najprv sa naňho uprú nenávistné pohľady, potom niektorí tí, ktorí si myslia, že len im patrí svet, dajú najavo, že tu nie je vítaný. Keď už vidia, že napriek tomu róm chce pracovať, je slušný, tak príde to staré známe " Vy cigáni ste..." A potom následuje ďalšie staré známe "ja nie som rasista...." Róm, ktorý dostane príležitosť na prácu, musí dvakrát ukázať, že vie pracovať, ako jeho kolega neróm (gádžo) a aj tak je v očiach jeho kolegov iba "špinavý cigán"... Prosím Vás, nebuďte smiešny...! Jednoducho nenávidíte rómov, či je slušný, či je, ako vy hovoríte neslušný, ste plný predsudkov a my rómovia musíme všetko to zlo, čo je vo Vás znášať každý deň.

Odsúďte asociála, trestný čin, ale nechajte žiť obyčajného slušného róma bez výčitiek a nerobte mu to ťažšie ako to už má, len preto, že je róm... Aj tak by som bol zvedavý podľa akého kľúča rozdeľujete rómov na slušných a neslušných....??! Neslušný róm, ale aj neróm, je často krát schovaný za blahobytom.... Chudoba ešte neznamená neslušnosť....

Zdravie:

Najviac sú postihnutí rómovia z rómskych osád, sanitka si vždy dáva "načas", i keď ide o ľudský život... Dokázať, že sanitka prišla k pacientovi neskoro, je zložité...  Starostlivosť o rómskych pacientov je dosť zlá, prejavuje sa to zbytočným odkladaním vyšetrovacích úkonov pacienta až po dobu, keď pacient musí podľa zákona o zdravotnej starostlivosti najneskôr do dvoch týždnov od prijatia na oddelenie, opustiť nemocnicu, ak nejde o prípad ohrozenia života. V takom prípade sa vyšetrenie nakoniec neurobí, z vysvetlením lekára, že vlastne ani nebolo treba... Je dokumentované, že práve odkladaním dôležitých vyšetrení, to nakoniec pacienta stojí opätovnú hospitalizáciu pre zhoršenie zdravotného stavu! V niektorých prípadoch to končí aj smrťou pacienta...  Tieto veci je veľmi ťažké dokázať, a však rómovia mi dajú za pravdu, lebo skoro každý róm má podobné skúsenosti...

Školstvo:

Rómovia sú dlhodobo vylúčení z procesu vzdelávania sa- v súčasnosti ako najvýraznejšia a najproblematickejšia sa javí segregácia rómskych detí.
Preraďovanie detí do špeciálnych škôl (osobitných škôl- zvláštných škôl) pre mentálne postihnutých bez zjavného a dokázateľného dôvodu má za následok, jednoznačné štartovanie budúcej kariéry dieťaťa, jeho uplatnenie v spoločnosti... 
Chcem povedať, že na Slovensku, ale i v Čechách sú rómske deti preraďované do (osobitných škôl-zvláštných škôl) len na základe, sociálneho aspektu a pôvodu dieťaťa...

Túto situáciu znásobuje aj rasizmus a viacnásobná diskriminácia Rómov na Slovensku, v Čechách, v období socializmu, ale aj dnes...

Je dokázateľné, že rodičia nerómskych detí si neprajú, aby ich deti chodili do jednej triedy, či dokonca školy z rómskymi deťmi...

Dôsledkom toho na východe Slovenska doslova vznikajú celé segregované triedy a školy určené pre rómske deti.

Na tento fakt upozorňujú aj medzinárodne organizácie pre dodržiavanie ľudských práv.

Spravodlivosť:

Aj vo veci spravodlivosti, je vidieť dvojaký meter, za dva rovnaké trestné činy spáchané na každom inom mieste, rovnakým profilom páchateľov, kde jeden je róm a druhý nie, je trest rozdielny...

Zatiaľ čo páchateľ neróm, je odsúdený za krádež na dva roky s podmienkou, pričom zdôrazňujem profil oboch páchateľov je rovnaký - to znamená, že sa jedná o recidivistov, je páchateľ róm odsúdený na dva roky v 2 nápravnej skupine, bez podmienečného prepustenia....

To sú fakty, na ktoré upozorňuje napríklad medzinárodná organizácia Amnesty International.

Nerómske dievča napísalo:

..."už od malička je normálne, že ako biele decká sa nebavíme v škole s cigánčencami, že sa s nimi nedelíme o desiaty a nevoláme ich hrať sa vonku. Je normálne, že nás ani nenapadne chodiť za ruku s cigáňom, či cigánkou, nevoláme ich na akcie a po strednej škole vlastne už žiadnych cigáňov nepoznáme."

Separujete  sa od nás v autobusoch, v mestských štvrtiach a vysokými plotmi okolo dvorov, aby Vám niečo nebodaj nezmizlo. Sťažujete sa na hlučnosť, drzosť a primitivizmus, nálepkujete  nás ako sociálne prípady a neprispôsobivých. Neberiete nás vážne a keby sa dalo, zodrali by ste z nás kožku na topánky. Zakladáte o nás kategórie blbých vtipov, s radosťou praktizujete starodávne teórie prezumpcie viny a sledujete nás obchodoch poza regále. Keby dačo... 
Ukazujete na nás  prstom a klincujete do chlievika menejcennosti, nepoužiteľnosti a nesvojprávnosti. Potom o nás  v debilných debatách verejne hovoríte, ako o nežiadanom ohrozenom druhu, ktorí chcete humánne vyhubiť, na bielu tvár obrátiť a do života Vášho dokonalého zaradiť. Najlepšie na samé dno, ku lopate, lebo na nič iné sa nehodíme...

Je do oči bijúca segregácia a izolácia naších ľudí na všetkých postoch spoločenského života!!!

Špiníte nás od nepamäti, nedávate nám príležitosť na dôstojný život, udupete nás, a potom ako už sa dusíme v bahne beznádeje, ukazujete na nás prstom...  Naše deti sú od narodenia diskriminované na všetkých úrovniach života dieťaťa, dokážete nenávidieť už malé dieťa len preto, že je rómske...

V práci róm musí dvakrát ukázať čo vie a aj tak je vo vaších očiach len obyčajná špina...

V tomto článku som sa od začiatku snažil ukázať cestu nenávisti, segregácie, izolácie nášho národa, potom sa nečudujte, že Vás mnohí rómovia nemajú radi, že Vám nedôverujú, a že s vami mnohých prípadoch opovrhujeme....

To však nie je o rasizme, pre farbu pleti ako kričíte do sveta " že rómsky rasizmus je väčší..."  To robíte Vy nám, od nepamäti nás nenávidite pre našu mentalitu, odlišnosť v kultúre, v prejave, a neposlednom rade aj farbe našej pokožky, nakoniec históriu a fakty nezamlčíte!!!

Náš rasizmus, ak to mám tak nazvať sa volá "nedôvera"... za tie stáročia Vám máme za čo nedôverovať a nemať Vás v láske... čiernymi písmenami ste sa podpísali na našom národe, a naďalej sa podpisujete...

Ale v niečom rozdiel je... Zatiaľ čo ja si slušného neróma (gádža) vážim a v nijakom prípade, ani krivou myšlienkou nepomyslím na to, že je neróm( gádžo), tak mnoho slušných nerómov (gádžov) mi dá pocítiť, že patrím do skupiny menejcenných ľudí druhej kategórie.

Mám 36 rokov a za tie roky som pocítil na vlastnej koži, čo znamená byť róm v našej krajine, čo potom ďalší rómovia žijúci v Čechách a na Slovensku... To nie je o rasizme, to je o nedôvere a bitke presadiť sa v živote, aj ked mnohí (gádžovia) mi hádžu pod nohy polená predsutkov, nenávisti a rasizmu...

Niekedy si poviem, už nevládzem bojovať za kúsok miesta na prežitie, ale potom si poviem, a kam mám ísť žiť? Veď tu som sa narodil, v tejto zemi hnijú kosti mojich predkov tak, ako predkovia nerómov (gádžov), tak potom prečo ten boj?....  Ale verte že niekedy som už otrávený z toho, ako každý deň, musím vnímať ironické úsmevy, pohľady plné predsutkov, a názory  plné nenávisti...

Mám toho už niekedy fakt dosť...

Jozef Kmeťo