Je lepšie byť sused ako nezvaný hosť...

Prečo zlyhali všetky pokusy  i asimiláciu nás rómov, prečo už stáročia vo väčšinovej spoločnosti rezonuje rómsky problém, kde je chyba? Túto otázku si kladie nielen väčšinová spoločnosť, ale aj mnohí rómovia, túto otázku si kladiem i ja...

Už stáročia vo väčšinovej spoločnosti  rezonuje "rómsky problém". Väčšinová spoločnosť hovorí "sú neprispôsobiví, špinaví"...  Každý človek na tomto svete je jedinečný, či je to biely, či čierny, či je to arab, talian, nemec , čech, slovák, poliak, rus, alebo španiel - každý človek sa rodí so svojou identitou, táto identita zdedená po predkoch a rodičoch ho sprevádza po celý život...

História ľudstva dostatočne ukázala totálne zlyhanie o asimiláciu rôznych príslušníkov podľa vnímania väčšinovej spoločnosti malých národov, či etnických skupín. Rôzne veľkolepé plány sa nakoniec ukázali ako príťaž pre spoločnosť a v neposlednom rade najviac ublížili tieto asimilačné pokusy príslušníkom týchto národov.

Austrália a abogirénci, asimilačné pokusy tohto domorodého národa Austrálie, viedli k totálnemu zlyhaniu väčšinovej spoločnosti a uvrhnutia príslušníkov domorodého národa abogiréncov do ešte väčšej biedy v akej boli, až nakoniec to viedlo k totálnemu asimilačnému kolapsu a abogirénci boli a sú odstrkovaní na okraj spoločnosti...

V dvadsiatom storočí sa k tomuto pridal ďalší fenomén "ukradnutá generácia". Princípom bolo oddeliť domorodé deti od ich rodičov, zničiť všetky rodinné väzby, vychovať z nich Európanov. Deti umiestňovali do rôznych zariadení po celej Austrálii, kde im klamali o smrti ich príbuzných, nemali dovolené návštevy, vnucovali im náboženskú výchovu, prísny režim, boli fyzicky trestané a zneužívané. Podarilo sa im vštepiť len pocit strachu, zatrpknutosti, nedôvery, samoty a prázdnoty. Nútili ich správať sa ako bielych, ale nikdy sa tak ako k bielym k nim nesprávali a odmietali, že by sa tak niekedy mohlo stať. Vláda mala pre tento krok svoje dôvody.
Domorodcov považovala za hanbu krajiny, za zlých rodičov a preto bolo podľa nich najlepšie vytrhnúť ich deti z takého prostredia. Niektorí však považujú ukradnutú generáciu za dobrú vec, veria, že sa tak malo aborigénskym deťom pomôcť zlepšiť ich životné podmienky. Veď im bola poskytnutá strecha nad hlavou, jedlo, vzdelanie a vhodné prostredie na rast osobnosti. Možno to bolo aj ich prvotným úmyslom, lenže prípadov, kde sa vyskytovalo hrubé zaobchádzanie, nerešpektovanie práv jednotlivca, znásilnenia a oddelenie od rodín, bolo oveľa viac.
Násilne odtrhnuté deti aborigéncov dnes žalujú na medzinárodných súdoch austrálsku vládu a ľudí, ktorí majú na svedomí násilie spáchané na ich rodinách.

Tento príklad som uviedol preto, lebo mi najviac pripomína riešenie rómskeho problému u nás a v celej Európe.

Vypracovali sa už desiatky rôznych plánov ako asimilovať nás rómov do väčšinovej spoločnosti, aby sme boli zrkadlom väčšinovej spoločnosti, všetky plány však zlyhali...  Dokonca už niektorí rozmýšľajú, že naše deti z problémových častí našich miest (rómských getách) násilne treba odobrať, a prevychovať na obraz väčšinovej spoločnosti...

Mnoho krát som počul od rôznych ľudí tento názor "deti by som im pobral, dal do detského domova, a nezodpovedných rodičov do väzenia"... Je to však naozaj šťastné riešenie pre deti a rodičov? Je chudoba nezodpovednosťou? Je možné chudobu asimilovať?

Áno, v rómskych getách je život veľmi ťažký, je plný zúfalých ľudských osudov, plný hladu, špiny a v mnohých prípadoch aj morálnych pádov... Raz som napísal: "Na chudobe, česť netratíš..." Byť chudobný ešte neznamená byť zlým, nezodpovedným človekom, alebo rodičom.
V rómskych kolóniách žijú aj rodiny, ktoré sú síce chudobné, žijú v chatrčiach, ale žijú svoj osud čestne, a deti vychovávajú síce v chudobe, ale s láskou. Pokiaľ sa v rodine nepridruží morálny úpadok, to znamená drogy, incest, a pod. ... Kto sme, aby sme súdili, čo je pre túto rodinu dobré a čo nie?

Vysoká nezamestnanosť a stúpajúce životné náklady sa podieľajú na raste chudobných. Determinovaná je hlavne etnickými aspektami (rómske obyvateľstvo). Chudoba na Slovensku a v Česku najviac postihuje deti a mládež. Podľa údajov z prieskumov, sú najchudobnejšie deti do 15 rokov, mládež do 24 rokov a mladé rodiny. Ale chudoba postihuje aj dôchodcov a starých ľudí.

Viete čo je najhoršie a zároveň odsudzujúce väčšinového obyvateľstva? Že chudoba nepozná rasovú nenávisť, či predsudky. Poznáte romány "Oliver Twist", či "Život Davida Coprfilda"? Romány opisujú chudobu, ľudí žijúcich na okraji anglickej spoločnosti začiatkom 19. a 20. storočia, a neboli to rómovia. Chudoba opísaná v týchto slávnych románoch, nesie také iste znaky, o ktorých som písal. Nedostatočná komunikácia, segregácia a izolácia, a nedostatok vzdelania boli hlavnými faktormi chudoby v Anglii začiatkoch 19. a 20. storočia. 
V 21.storočí radi veríme tomu, že pokrok vo vede dokáže zázraky vo všetkých sférach života, že zaistí blahobyt celému ľudstvu. Lenže toto platí v priemyselne vyspelých štátoch vysokou životnou úrovňou. Na svete sa dosýta najedia ľudia z troch. Tí ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatých krajinách. Je to neuveriteľné, ale je to pravda. Asimilovali sme chudobu  dokážeme odstrániť rómsky problém ?

Väčšina Rómov žije v biede, alebo na hranici chudoby. Nedostatok vzdelania, informovanosti a vedomostí ich rodičov, je príčinou nepredstaviteľnej chudoby. Riešenie vidím vo vzdelávaní rodičov a detí. Vážnym faktorom je aj nedostatočná komunikácia majoritnej spoločnosti s rómskym spoločenstvom na Slovensku a v Čechách. Do očí bijúca segregácia rómov na všetkých postoch spoločenského života... To všetko prispieva k väčšej priepasti chudoby.  Asimilujeme " segregáciu, rasizmus, predsudky", a chceme odstrániť rómsky problém...

Mojím presvedčením je vzdelávanie, učenie bez rozdielu rasy, vierovyznania, či politického presvedčenia. Úcta človeka k človeku, a snaha pochopiť aj toho druhého, pomôže zničiť chudobu. Ale to je zatiaľ iba sen, ale aby sa ten sen stal skutočnosťou, treba niečo pre to urobiť... Prvým krokom je o tom písať, burcovať, a doslova prinútiť ľudí k zamysleniu sa...

Naozaj ide väčšinovej spoločnosti o pomoc...!?!?

Najprv sa pokúsiť problém naozaj riešiť, doteraz sa problém riešil len tak, že sa zbytočne dávali sociálne dávky, ale nič sa od rómov preberajúcich sociálne dávky  nevyžadovalo, a prečo? Lebo takto najvyšší kompetentní do sveta "kričali" aha veď sa o nich staráme..., avšak skutočne išlo len o ich umlčanie... Jednoducho povedané, "na tu máš peniaze a drž hubu" a hlupák cigán hubu držal, stačila mu fľaša vodky a cigán bol spokojný.... A Slovák/Čech tiež, problém bol vyriešený, bol od cigána pokoj... A keď sa niekto opýtal úradov, ako riešia tento problém, odpoveď bola, "dávame im sociálnu výpomoc, ale oni nechcú isť do práce", čo môžeme robiť? Nič, stačí len dať sociálnu výpomoc.... a cigán bude opäť držať hubu...

Je ľahšie do sveta kričať, cigáni nechcú robiť, ako naozaj dať rómom prácu... Pred rokom 1989 každý musel pracovať aj róm, a rómovia pracovali, nikto ich nemusel naháňať do práce... Naši ľudia pracovali predovšetkým v robotníckych profesiách, ale pracovali... Tvrdenie, že sa rómom nechce dnes pracovať, nikdy nezoberiem ako fakt, ako iní, žiaľ aj niektorí "pokrokový rómovia"... Rómom sa chce pracovať, len nemajú kde... Každý róm sa stretáva pri žiadaní práce z rôznym druhom diskriminácie...

Na robotnícke miesta sa dnes vyžaduje najmenej výučný list... Áno, tu je problém... až 85 % rómskej populácie staršej 35 rokov nemá v rukách žiaden výučný list, či stredoškolské vzdelanie... Ale čo stým, ako to riešiť? Riešenie vidím... uchádzačom, ktorí naozaj chcú, poskytnúť finančnú dotáciu na doplnenie vzdelania, ale to dnes nikto neposkytuje, poskytuje sa doplnenie vzdelania formou rekvalifikačného kurzu, avšak aj ten je v konečnom dôsledku na nič pri uplatení na pracovnom trhu, pokiaľ nemá ukončené iné vyššie vzdelanie (výučný list v príbuznom odbore). Pričom tu treba spomenúť, že nie každý rekvalifikačný kurz je plne hradený napríklad z úradu práce... Ak uchádzač chce naozaj dobrý rekvalifikačný kurz, ktorý dokonca podmienečne vylučuje vyššie vzdelanie (výučný list v príbuznom odbore) musí takýto rekvalifikačný kurz plne uhradiť uchádzač, alebo uhradiť jeho polovicu.... A tu je problém. Odkiaľ má chudobný róm zobrať peniaze na kurz... A sme tam kde sme nechceli byť. V bludnom kruhu....
Chudobný róm sa vráti do osady k fľaške, úrad mu dá sociálku, on si na to zvykne... kto by si na to nezvykol??! A úrady sú tiež spokojné, zavreli cigánovi hubu... Keby naozaj niekto chcel riešiť rómsky problém, tak by musel najprv prijať diel zodpovednosti za minulosť, ale niektorí "pokrokoví rómovia" hovoria: "...treba sa pozerať dopredu, ja sa pozerám dopredu, ale musím sa pozrieť aj do spätného zrkadla, aby minulosť do mňa nenarazila, a ja nenarazil hlavou spredu do steny"...

Spolu z mojou manželkou som sa zamestnal v automobilovom priemysle. Pracoval som ako operátor montážnej linky v PSA Peugeot Citroen v Trnave. Podmienkou prijatia bolo mať ukončené aspoň učňovské vzdelanie.... 
A tak na montážnej linke spolu so mnou, pracovali kuchári, čašníci, účtovníci, krajčíri, kaderníčky, atd.... Operátor montážnej linky je robotnícka profesia, ktorá však patrí do strojárskej kvalifikačnej úrovne, podľa tejto kvalifikačnej úrovne by na pracovnej pozícii - operátor montážnej linky, mali pracovať absolventi strojárskych učilíšť v odbore automechanik, obrábač kovov, strojník a podobne. Jednoducho povedané v automobilovom priemysle by mali pracovať ľudia, ktorí majú ukončené strojárske vzdelanie, alebo príbuzné vzdelanie k strojárstvu... 
Dôsledkom nedostatku pracovnej sily a absolventov v oblasti strojárenského vzdelania dostali šancu v automobilovom priemysle pracovať aj absolventi učňovských, či stredoškolských učilíšť na míľu vzdialených od strojárstva a jeho príbuzných odborov. 
Tu je čas si položiť otázku... Ak na robotníckej profesii operátor montážnej linky, ktorá kvalifikačne patrí do skupiny strojárenstva, môže pracovať kuchár, čašník, krajčír, či kaderníčka, prečo nemôže pracovať róm, ktorý má ukončené iba základne vzdelanie???
Z logického pohľadu, kuchár, či róm so základným vzdelaním, sú na rovnakej úrovni, ako čašník, krajčír či kaderníčka, pracujúci na montážnej linke v automobilke, kde by mali pracovať podľa kvalifikačnej úrovne absolventi strojárenských učilíšť... 
Alebo absolvent v odbore kuchár, krajčír, čášnik, je aj odborníkom na autá...?!? Kuchár, čášník, krajčir, či kaderníčka, musia byť na pracovný post, ktorý budú zastávať, zaučení tak, ako by bol zaučený napríklad róm zo základným vzdelaním.
Tento problém sa týka aj iných robotníckych miest, nielen v automobilovom priemysle.... Za socializmu veľká časť rómskej populácie mala prácu, pracovali v ťažkom strojárenstve, v chemickom odvetví, na družstvách, stavbách, v baniach, atď. ...  
Po roku 1989 sa situácia v celej Československej republike zmenila, mnoho Rómov už nepotrebovali, a tak sa ocitli na ulici, a to bol začiatok úpadku mnohých rómskych rodín. Po roku 1989 sa k slovu prihlásili predsudky a rasovo orientovaná majoritná spoločnosť, nie že by to nebolo aj za socializmu, ale strach verejne povedať svoj názor nám Rómom, dával určité sociálne postavenie na lepší život.
Tým nechcem ospevovať socializmus, len poukazujem na stav vedomia majoritnej spoločnosti. Aj samotný socializmus sa na náš Rómsky národ podpísal čiernymi písmenami, ale to tu nechcem teraz preberať.
Na robotnícke miesta začala byť tlačenica, a to spôsobilo, že mnoho rómov zo základným vdelaním sa ocitlo na ulici...  
Tu si poviete, mali sa učiť .... Áno, máte pravdu, iba z jednej strany... Doba socializmu dávala sociálne istoty mimo iné aj istotou práce. Na robotnícke miesta sa v dobe socializmu nevyžadovalo žiadne extra vzdelanie, a aj tí, ktorí mali napríklad učňovské vzdelanie, neboli na tom vyššie ako tí, ktorí mali ukončené iba základne vzdelanie.... To spôsobilo počas 40 ročnej socialistickej totality, že na vzdelanie spoločnosť nepridávala na význame, nielen rómovia počas tejto doby mali ukončené iba základné vzdelanie, viac ako polovica majoritnej spoločnosti v dobe socializmu ukončilo iba základné vzdelanie.
Po rozpade socializmu, si spoločnosť uvedomila vážnosť vzdelávania sa, a tak sa k slovu dostali rekvalifikačné kurzy, večerné školy a iné možnosti ako si doplniť vzdelanie.
Mnoho rómov zaspalo.... Mnoho rómov už bolo v tejto dobe bez práce, a tak finančne nemali na to, aby si zaplatili napríklad rekvalifikačný kurz.... Bol to začiatok úpadku mnohých rómskych rodín.
V niečom však rozdiel je, zatiaľ čo neróm zo základným vzdelaním až taký problém nájsť si prácu nemá, tak róm zo základným vzdelaním ten problém má... Ako je to možné? Predsudky, rasizmus a možné je všetko... 
Keď sa Róm pýta o prácu cez telefón, miesto je voľné, no keď príde osobne sa ukázať, miesto, o ktoré sa uchádza je už obsadené, pričom medzi telefonickým kontaktom a osobným stretnutím je často krát len cca. hodinový rozdiel.

Riešenie vidím v šanci dať rómom prácu, i keď mnohí majú ukončené základné vzdelanie, inak sa z miesta nepohneme a budeme blúdiť v jednom kruhu problémov.... Keď kuchár, krajčír, čašník, účtovník, zastáva robotnícke miesta, na míľu vzdialené od odboru v ktorom sa vyučili, môže toto miesto zastávať aj róm zo základným vzdelaním... 
Dnes je ekonomická kríza, nezamestnanosť je na vrchole, prácu nemá ani majorita, a tak ostáva iba dúfať že situácia na pracovnom trhu sa pre nás rómov, po kríze zmení k lepšiemu... Nedostatok sociálnych istôt pre majoritu je voda na mlyn nacionálne orientovaným skupinám obyvateľstva, ktorí radi poukazujú, že za všetko môže úpadok sociálneho systému, dôsledku vyčerpávania finančného zdroju pre riešenie rómskeho problému... 
Čo to píšem? V roku 1935 sa k moci dostal vďaka finančnej kríze, ktorá vrcholila koncom 30 rokov. Aj Hitler, za všetko to zlé vinil židovské obyvateľstvo, v dobe, keď obyvateľstvo bolo unavené zo sociálnej zlej situácie bolo jednoducho obviniť iných, a koho obviniť? Politikov? Podnikateľov ? Nie ! Obviníme toho, koho v živote nemusíme...  
Od roku 1925 sililo protižidovské hnutie, keď nastala v 30 rokoch finančná kríza, protižidovské zmýšľanie naberalo na sile, vyvrcholilo to v roku 1935, keď sa k moci dostal Hitler a kam to viedlo to všetci dobre vieme... Bojím sa, že pre nás Rómov nastala veľmi ťažká doba... Ako ju zvládneme dnes neviem, ale viem iba jedno, nastala ťažká doba pre majoritu a pre nás Rómov? Dúfam, že to prežijeme...

Rómovia sú dlhodobo vylúčení z procesu vzdelávania sa- v súčasnosti ako najvýraznejšia a najproblematickejšie sa javí segregácia rómskych detí.  
preraďovanie detí do špeciálnych škôl ( osobitných škôl- zvláštnych škôl) pre mentálne postihnutých bez zjavného a dokázateľného dôvodu má za následok, jednoznačné štartovanie budúcej kariéry dieťatá, jeho uplatnenie v spoločnosti. 
Chcem povedať, že na Slovensku, sú rómske deti preraďované do ( osobitných škôl - zvláštnych škôl) len na základe sociálneho aspektu a pôvodu dieťaťa...  
Vrátiť segregované deti do bežných základných škôl samo o sebe nezaručuje ich úspech vo vzdelávaní. Problém do istej miery spočíva aj v tom, že jednotlivé segregačné praktiky (napríklad preraďovanie rómskych detí do ( osobitných škôl - zvláštnych škôl) nie sú niekedy výsledkom priamej a zámernej diskriminácie, ale v mnohých prípadoch snahou pedagógov o poskytnutie čo možno najadekvátnejšíeho vzdelávania pre rómske deti. Niektorí pedagógovia úprimne veria, že v špeciálnej škole dostane rómske dieťa presne také vzdelávanie, ktoré je preňho najvhodnejšie.  
Nie som však presvedčený, že práve toto riešenie je pre dieťa najvhodnejšie... Dieťa, ktoré navštevuje (osobitnú školu - zvláštnu školu) nedostane adekvátne vzdelanie, ktoré uspokojí intelekt takto preradeného dieťaťa. V konečnom dôsledku ani dieťa nepripraví na život v spoločnosti.  
Učebné osnovy v osobitných školách - zvláštnych školách sú prispôsobené pre mentálne postihnutých žiakov, a preto sú nepostačujúce pre mentálne zdravé dieťa.  
Faktom však zostáva, že tieto deti sú v špeciálnej škole neoprávnene, čo má fatálny dosah na ich budúcnosť, pretože z formálneho hľadiska po skončení špeciálnej školy nemajú ukončené základné vzdelanie a nemôžu pokračovať v štúdiu na akejkoľvek strednej škole. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby boli dodržané základné kritériá na preraďovanie detí do špeciálnych škôl. Zároveň by bolo vhodné, keby bol proces preraďovania bol určitým spôsobom sledovaný napríklad Štátnou školskou inšpekciou, alebo iným nezávislým orgánom. 
V niektorých prípadoch dochádza k tomu, že deti (najmä rómske) sú do jednotlivých typov škôl zaraďované na základe dostupnosti danej školy. Tak v praxi dochádza k tomu, že v prípade, že sa v blízkosti napr. rómskej osady nachádza iba osobitná škola- zvláštna škola, tak sú rómske deti zaradené do osobitnej školy- zvláštnej školy a naopak, deti, ktoré by mali byť zaradené do špeciálnej školy sú zaradené do bežnej základnej školy bez toho, aby boli individuálne integrované. To spôsobuje veľmi vážne problémy, pretože deti, ktoré potrebujú špeciálny prístup bývajú vzdelávané v bežnej základnej škole, čo má za následok, že často opakujú ročník a končia povinnú školskú dochádzku skôr ako v deviatom ročníku. To fakticky znamená, že nemajú ukončené základné vzdelanie a veľmi problematicky môžu byť vzdelávané na ďalších stupňoch vzdelávania. Ten istý dôsledok má aj opačný prípad, kedy deti, ktoré majú byť vzdelávané v bežnej škole sú zaradené do špeciálnej školy. Dôsledky takéhoto zaradenia boli popísané už vyššie. Asimilujme hlúposť ...

Amnesty International na Slovensku vydalo túto správu...
Rómske deti v Pavlovciach nad Uhom sú segregované do špeciálnej školy Segregované vzdelávanie rómskych detí je na Slovensku naďalej realitou. Ilustruje to dnes zverejnená správa Amnesty International (AI), ktorá dokumentuje porušovanie práva na vzdelanie rómskych detí v obci Pavlovce nad Uhom na východe Slovenska.
AI preto vyzýva slovenskú vládu, aby prijala okamžité a cielené opatrenia pre nápravu situácie a zaručila tak rovné vzdelávanie pre všetky deti bez diskriminácie. Z celkového počtu približne 200 žiakov tvoria Rómovia 99,5 percent žiakov špeciálnej základnej školy v Pavlovciach nad Uhom. Od inšpekcie iniciovanej starostom obce, ktorá bola vykonaná koncom roku 2007, bolo už v prípade 17 žiakov oficiálne uznané, že do špeciálnej školy nepatria.
AI je však presvedčená, že počet podobných prípadov je reálne omnoho vyšší. Počet detí, ktoré boli za posledné roky zapísané do špeciálnej základnej školy, neustále narastá, ako aj tých, ktoré sú z bežného vzdelávania preraďované do miestnej špeciálnej školy. „Porušovanie práva na vzdelanie rómskych detí v Pavlovciach nad Uhom nie je len výsledkom zlyhania ľudského faktora u jednotlivcov. Je živým príkladom štrukturálnych problémov slovenského systému vzdelávania vo vzťahu k Rómom,“ uviedol Branislav Tichý, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Medzi faktory podporujúce existenciu segregovaného vzdelávania - nielen v Pavlovciach nad Uhom, patrí súčasný systém financovania škôl, ktorý motivuje špeciálne školy prijať aj deti bez mentálnych porúch, s cieľom získania vyššej podpory od štátu. Rovnako tak systém udeľovania (v princípe chvályhodných) motivačných štipendií, často viedol rodičov s nízkymi príjmami, aby svoje deti posielali do špeciálnych škôl, kde pre ne bolo ľahšie dosahovať dobré či nadpriemerné výsledky.
AI považuje za prioritné, aby zodpovedné úrady identifikovali všetky deti, ktoré boli nesprávne umiestnené do špeciálnych škôl, zabezpečili ich návrat do škôl bežného integrovaného vzdelávania a poskytli im kompenzáciu tejto straty. Odstránenie nerovného vzdelávania si vyžaduje prijatie komplexnej reformy: “Rómske deti sú systematicky znevýhodňované v dôsledku nedostatočného monitoringu, nejasných mechanizmov zodpovednosti, ako aj dier v zákonoch a problémov s ich uplatňovaním,” vysvetľuje Tichý.
AI preto žiada všetky príslušné orgány a úrady, aby prijali potrebné opatrenia k rešpektovaniu, ochrane a naplneniu práva na vzdelanie pre všetkých bez diskriminácie. “Čo podľa teba znamená špeciálna škola?” “Špeciálna škola je cigánska škola.” V novembri 2007 Amnesty International zverejnila správu “Stále segregovaní, stále v nerovnom postavení:
Porušovanie práva na vzdelanie rómskych detí na Slovensku”1. Táto správa poukázala na segregáciu rómskych detí vo verejnom školskom systéme ich diskriminačným umiestnením v čisto rómskych alebo špeciálnych školách pre deti s mentálnym postihnutím. Bohužiaľ, slovenská vláda dosiaľ neuznala skutočný rozsah tohto problému a neprijala vhodné opatrenia na to, aby túto situáciu zmenila.

Na Slovensku je doposiaľ nedostatok kvalifikovaných učiteľov, ktorí by boli schopní a často aj ochotní pracovať s rómskymi deťmi. Ak by bola vytvorená možnosť pre študentov pedagogických škôl pôsobiť ako dobrovoľníci pri vzdelávaní rómskych detí za pomoci adekvátnych učebníc a multikultúrneho prístupu, je veľmi pravdepodobné, že by sa situácia s pripravenosťou rómskych detí na vzdelávanie mohla výrazne zlepšiť.

Každý deň sa my rómovia, ktorý žijeme ako väčšinová spoločnosť, stretávame z rôznymi nadávkami, pohľadmi, výčitkami od Vás majority. Keď sa na Vaše správanie ohradíme, vašou odpoveďou je "a komu to máme povedať?... ja nie som rasista len sa mi nepáči ako žijú iní tvoji súkmeňovci..." Tak takúto hlúpu odpoveď počúvam skoro každý deň! 
Keď na nové pracovisko nastúpi nový zamestnanec a je róm - "koniec sveta"... Najprv sa naňho uprú nenávistné pohľady, potom niektorí tí, ktorí si myslia, že len im patrí svet, dajú najavo, že tu nie je vítaný. Keď, už vidia, že napriek tomu róm chce pracovať, je slušný, tak príde to staré známe " Vy cigáni ste..." A potom nasleduje ďalšie staré známe "ja nie som rasista...." 
Prosím Vás, nebuďte smiešny...! Jednoducho niektorý nenávidíte rómov, či je slušný, či je, ako vy hovoríte neslušný, ste plný predsudkov a my rómovia musíme všetko to zlo, čo je vo Vás znášať každý deň. Odsúďte asociála, trestný čin, ale nechajte žiť obyčajného róma bez výčitiek a nerobte mu to ťažšie ako to už má, len preto, že je róm... Aj tak by som bol zvedavý podľa akého kľúča rozdeľujete rómov na slušných a neslušných....??! Neslušný róm, ale aj neróm, je často krát schovaný za blahobytom.... Chudoba ešte neznamená neslušnosť....

Nakoniec "biele čisté kravaty urobili viac škody v Čechách i na Slovensku, ako róm, čo ukradol drevo z lesa, aby si mohol zakúriť v zime... Alebo si myslíte, že napr. rozkradnutá továreň za niekoľko miliárd, je menej ako drevo na kúrenie? Zamyslite sa, prosím "slušní občania"....

Nerovnosť v zdravotnej starostlivosti o Rómov Najviac sú postihnutý rómovia z rómskych osád, sanitka si vždy dáva na "čas"- i keď ide o ľudský život, dokázať že sanitka prišla k pacientovi neskoro, je zložité...

Niektorí lekári predovšetkým na východe Slovenska, majú pre rómskych pacientov vymedzené ordinačné hodiny, alebo ich nútia čakať na súrne ošetrenie, až kým nevyšetria všetkých ostatných .
Starostlivosť o rómskych pacientov je dosť zlá, prejavuje sa to zbytočným odkladaním vyšetrovacích úkonov pacienta až po dobu, keď pacient musí podľa zákona o zdravotnej starostlivosti najneskôr do dvoch týždňov od prijatia na oddelenie, opustiť nemocnicu, ak nejde o prípad ohrozenia života. V takom prípade sa vyšetrenie nakoniec neurobí, z vysvetlením lekára, že vlastne ani nebolo treba... 
Je dokumentované že práve odkladaním dôležitých vyšetrení, to nakoniec pacienta stojí opätovnú hospitalizáciu pre zhoršenie zdravotného stavu! V niektorých prípadoch to končí aj smrťou pacienta...
Tieto veci je veľmi ťažké dokázať, a však rómovia mi dajú za pravdu, lebo skoro každy róm má podobné skúsenosti...

Čo je rasizmus? Ako sa prejavuje? Rasizmus je diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás. Obvykle je spojená s genocídou, vyhladzovaním menejcennej rasy nadradenou...

Ako sa prejavuje rasizmus?
Hoci rozprávaním vtipov na tému znevýhodnených skupín, menšín. Nazývaním Rómov cigáni. Diskrimináciou v autobusoch, obchodoch, v reštauráciách, segregáciou v nemocniciach. Každým neopodstatneným „ale“ tam, kde má nasledovať pritakanie životu, slobode, právam iných. Opovrhovaním druhými. Neistotou, nevôľou spoznať jedincov len preto, že patria k nejakej skupine, voči ktorej máme už pripravené názory, ktoré sme automaticky prevzali od niekoho iného, lebo je nám autoritou, lebo je to tak jednoduchšie, pohodlnejšie. A ani ten, od ktorého sme ich prevzali, si ich vytvoril sám, ale vypočul si ich od dakoho ďalšieho a bez zamyslenia si ich osvojil.

Za suseda by nechcelo až 70% Slovákov róma, a však veštci kričia a snívajú o asimilácii nás rómov...    
Nezabúdaj: Nikdy nesúď celú skupinu, ale jednotlivca

Tvrdý rasizmus
Predsudky voči iným majú desivú špičku ľadovca, ktorú tvoria rasové útoky, násilie. Hrubé, brutálne násilie, na konci ktorého zostávajú mŕtvi nevinní ľudia. Umierajú.. umierajú drasticky: rozkopaní, rozmliaždení, upálení... 
Niektorí útok prežijú a ich ďalší život sa nesie v znamení strachu, v znamení smrti... 
Prežili, no ich ľudské práva, ich sebaúcta, ostali rozkopané na chodníku, krvácajú ďalej... 
Pomôžme im vstať! Ošetrime ich! Zastaňme sa ich!
Vieš si predstaviť život v strachu len preto, že si inej farby pleti? 
Kopance, nadávky, opľutia... 
Bežná súčasť života tých, ktorí sú iní ako my ostatní „všetci“ ...

Na Slovenku bol upálený mladý Róm a zabitá matka ôsmich detí vo svojom dome. Ich jediné previnenie: boli Rómovia, mali tmavšiu farbu pleti - tak málo stačí, aby občan našej vlasti prišiel o život...

Dostal som  list od neznámeho nerómskeho dievčaťa. Na liste by nebolo nič zvláštne iba, to čo sa v liste píše... Prečítajte si prosím tento list od nerómskeho dievčatka! 

Vo svojom prejave by som vám chcela priblížiť problematiku Rómov, rómskej diskriminácie, neprávosti ktoré sa na nich páchajú.
Chcela by som ich obhájiť, ako národ ako samostatnú etnickú skupinu ktorá nám má čo ponúknuť.
Kultúra a umenie Rómov, je jediná možnosť ako sa prejaviť, ako dať najavo pocity a ukázať sa svetu aj v inom svetle. Nielen ako tí čo chodia pre sociálne dávky, nevedia sa postarať o deti a všetky financie dajú do alkoholu.
Existujú určite aj slušní cigáni, len naša spoločnosť ich hádže všetkých do jedného vreca. A to nieje najlepšie riešenie.
Zamyslel sa už niekto nad tým koľko by mohol len náš štát na ich zaujímavej kultúre získať? Prečo ich máme len odsudzovať?
Keby štát vedel poskytovať peniaze tam kde sú potrebné a nie len sebe do vrecka, na rómskej kultúre by toho dosť získal, lenže to si len málokto uvedomí.
Ich kultúra je jediné čo majú, nemajú peniaze, vlastný štát, kde by im bolo dobre a len takto sa vedia prejaviť.
Velký Charlie Chaplin kráľ komikov, i keď rozosmieval ľudí nebol jeho život moc veselý, vedeli ste že bol Róm? Áno je to tak Charlie Chaplin bol Róm, patril do skupiny takzvaných Romičanov - anglických Rómov, prezradil to o sebe v dobe keď sa k moci dostal Hitler, na sklonku života to znova pripomenul že je romičan ( anglický Róm). A aký bol úspešný aj keď bol len Róm.
Rómom je potrebné vhodným spôsobom dať najavo, že majú možnosť prejaviť sa a umožniť im to. Vláda by nemala riešiť otázku vojny v Afganistane ale mala by riešiť problémy tu u nás, nevyhadzovať peniaze nášho štátu ktorých nieje veľa von oknom. Veľa kňazov zo Slovenska chodí poučovať, vyučovať a misionárčiť do tretieho sveta pritom tretí svet majú rovno pod nosom. Tu u nás na Slovensku, nielen na Luníku deväť. Rómsky problém sa týka celého Slovenska. My by sme tým ľuďom mali pomáhať. A nie ich stále donekonečna urážať a ničiť našimi názormi. Ktoré sú často omylné.
Rovnako by podľa mňa mali prísne trestať akúkoľvek diskrimináciu aj keď to možné nieje, v 99 - tich percentách populácie je odpor voči našim počernejším obyvateľom našej vlasti. A s týmto sa bojovať nedá je to v ľuďoch, v tejto generácii, každý dobre vie že názor ľudia nemenia len tak.
Súhlasím s tým názorom, že Rómovia sú aj zlí, robia tu rôzne zločiny, predávajú do Čiech svoje ženy za prostitútky, nestarajú sa o deti, pijú, okrádajú, nepracujú, nemajú záujem prispôsobiť sa spoločnosti ale nieje to len kvôli nám? Nieje to tým že nikdy nemali priestor na prispôsobenie sa?
Všimnime si naše správanie, nás bielych.
V obchode pri pokladni stál raz predo mnou jeden „čistokrvný rasista“ ak ho tak môžem nazvať, a pri pokladni cigán. Ako si myslíte že reagoval? Počas blokovania potravín mu neustále nadával, aj len preto ako ho mohli do toho supermarketu vziať. A že sa tými čiernymi rukami chytá jeho nákupu. Tak ako môžu naši čierny spoluobčania pracovať keď musia neustále čeliť takejto rasovej diskriminácii? Veď normálneho by z toho porazilo. V pracoviskách sa riešia rôzne šikany a podobné veci, Róm sa ale len málokedy ozve s tým že ho neprijali pre farbu pleti, alebo že ho prijali a v práci sa k nemu správajú ako k zvieraťu a nie len tí zákazníci v supermarketoch, aj samotní kolegovia a zamestnávatelia, tak ako tam má fungovať zdravý kolektív? Zamestnávatelia sa pre väčšinu prispôsobia sami sebe a Róma pre nezmysel vyhodia.
Rómske deti už od detstva čelia šikanovaniu, a diskriminácii, posmievaniu a urážaniu. Ostatné biele deti sú vychovávané svojimi rodičmi ktorí im od malička tlčú do hlavy že cigáni sú špinaví, smradľaví a majú vši. Veď len veta našich rodičov keď sme bolí malí: „Ak nebudeš poslúchať dáme ťa cigánom“ hovorí o tom v akom duchu vychovávame naše deti. Potom sa mamičky a oteckovia divia že im zo dňa na deň príde domov synáčik s vyholenou hlavou a rasistickými až fašistickými názormi
A vtedy rómske deti z normálnych tried základných škôl tried končia v špeciálnych školách., hoci tam vôbec nepatria. Veľa tých detí sa možno len nevie zmieriť s tými urážkami a preto sa správajú ako sa správajú, a to aký majú prospech je najskôr chyba rodičov, málo sa im venujú.
S touto situáciou by sme sa mali obávať toho či nepríde druhý Hitler, alebo iný múdry človek ktorý bude mať "múdre" riešenia, nedopadlo by to dobre a ďalší holokaust, genocídu či vysťahovanie obyvateľstva nepotrebujeme. Rómovia sú tiež len ľudia! Nezabúdajme na to, naše a ich práva sa v ničom nelíšia.
Veľa ľudí by rómske obyvateľstvo z našej republiky najradšej vysťahovalo. Ale nazrime do našej histórie, nesťahovali sa už dosť? Neboli kedysi kočovný národ a konečne sa usadili? Každý národ sa vždy usádzal tam kde mal na to podmienky. Táto skupina toľko kočovala, kým sa nemala kam sa usadiť a vytvoriť si vlastné teritórium. Dobre, majú vlastný štát, Rumunsko, ale aké sú tam podmienky na prežitie? To je im už lepšie u nás na Luníku deväť.
Dnes sú Rómovia vnímaný iba cez getá, ako by ani neexistoval iný pohľad, akoby ich kultúra, pramenila z giet plných špiny a neúcty človeka k človeku. Neviem ako riešiť túto situáciu v getách, ale som presvedčená, že to prihráva neofašisticky zmýšľajúcim ľuďom, ktorí situáciu v getách majú ako ospravedlnie pre svoje "čierne" myšlienky... Naučme sa písať pravdu, myslím si že to je prvý krok k sebaúcte a riešeniu problémov...
Máme problém ale nezabúdajme že rómska kultúra nieje len geto....

Náš život -"rómsky"...
Som Róm... bývam a žijem v Bratislave... no, v Bratislave akoby sa Rómovia hanbili za to, čím sú. Málo Rómov, aj keď je na nich vidieť, že sú Rómovia, sa hlási k svojej kultúre, k svojej národnosti! Dôvody poznáme...!?
Chceme, aby si nás majoritná spoločnosť vážila, mala nás v úcte, ale prečo vlastne?! Keď si my sami nevážime seba? Máme my Rómovia blízko jeden k druhému? Vieme sa navzájom dohodnúť? Jeden čas som písal pre Rómske noviny... veril som, že o moju prácu niekto stojí, veril som, že treba písať pravdu o nás ... Som presvedčený, že pokiaľ sa nenaučíme pozrieť do vlastných radov, nepohneme sa z miesta... 
Moje písanie narážalo od začiatku na prekážky, nebudete veriť, ale cenzúra, aj v dnešnej dobe existuje. Je v rôznych podobách, ako povedala jedna známa, ktorú nebudem menovať "Pane bože, my sme rómovia, nemôžete pán Kmeťo písať proti nám!"
To proti nám, boli články, v ktorých som chcel poukázať na naše zmýšľanie a konanie, vďaka tomu sa moje články nedostali do Rómskych novín, a keď sa dostal nejaký môj článok do novín, bol upravený v mene Rómskej politiky. " My sme tí dobrí, a oni sú tí zlí!!! "...
Moje myšlienky sa nepáčili, a tak spolupráca začala stagnovať, neskôr sa dostala na bod mrazu, spoluprácu som ukončil... Pýtam sa: „Aký život vlastne žijeme? Naozaj žijeme ten náš Rómsky život, aký by mal byť?“ Život hrdý na našu kultúru, na piesne a ľudí, ktorí pre nás niečo urobili?
My žijeme život urazených, dotknutých, ponížených ľudí, ľudí ponížených „majoritnou spoločosťou“! A v tom väčšina z nás vidí naše „rómstvo“. "Som Róm, ublížili mi", hovoríme.... Ale ja hovorím: „Tak nám treba!“ Veď čo vlastne chceme?
Nestaráme sa o našu kultúru, my sami robíme málo preto, aby naša kultúra sa rozvíjala, aby rástli jej hodnoty! Medzi Rómami platí jedno staré porekadlo" gádžo nás nenavidí, ale cigán cigána utopí v lyžičke vody"... Róm róma poníži, pošpiní, v rómských getách sa rozmáha úžera, alkoholizmus, fet a drogy sú na dennom poriadku, o fetujúcích deťoch, či celých rodinách písať nebudem, lebo je to zbytočné... Incest, slovo, ktoré u normálneho človeka, vyvolá minimálne zimnicu po tele, je v getách nie tak neznámy pojem...
Dnes Rómovia sú vnímaní iba cez getá, ako by ani neexistoval iný pohľad, akoby naša kultúra, pramenila z giet plných špiny a neúcty človeka k človeku. Neviem ako riešiť túto situáciu v getách, ale som presvedčený, že to prihráva neofašisticky zmýšľajúcim ľuďom, ktorí situáciu v getách majú ako ospravedlnenku pre svoje "čierne" myšlienky... Naučme sa písať pravdu, myslím si že to je prvý krok k sebaúcte a riešeniu našich problémov...

"Je lepšie byť sused ako nezvaný hosť..."  Asimilovať iného človeka nikto nikdy nemôže bez rešpektovania jeho identity...  Preto ak bude väčšinová spoločnosť rešpektovať identitu človeka, odstráni sa aj problém. Avšak pokiaľ chceme odstrániť problém, musíme najprv zbúrať v sebe bariéry ktoré nám v podstate naozaj znepríjemňujú život a zabraňujú naozaj riešiť problém, ktorý tak rezonuje v spoločnosti.

Jozef Kmeťo