Tri argumenty proti adopcii detí homosexuálnymi pármi

Otázka adopcií detí homosexuálnymi pármi nie je síce aktualita súčasných dní, ale vývoj či „pokrok“ v tejto oblasti je veľmi rýchly. Takže stojí za to uviesť tri argumenty proti týmto adopciám, ktoré ja považujem za najdôležitejšie, ale o ktorých sa či už z nevedomosti alebo taktických dôvodov mlčí.

Prvý argument – nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe

Jedno zo základných pravidiel našej západnej civilizácie je: nerob iným to, čo nechceš, aby druhí robili tebe. Doby, kedy homosexuáli boli spoločnosťou nútení do heterosexuálnych manželstiev, sú už veľmi dávno preč. V súčasnosti nikoho ani nenapadne riešiť niekoho homosexualitu tým, že mu odporučí vzťah s opačným pohlavím. Jednoducho preto, že všetci chápu, že 4 %-ná menšina má iné sexuálne preferencie. A je jasné, že vzťah ženy a homosexuálneho muža (alebo naopak) by bolo trápením pre oboch partnerov.

Jedným z hlavných znakov totalitného správania však je, že rovnaké práva, ktorých sa jeden subjekt domáha, druhým odopiera. Mohli sme to vidieť za komunistov, kedy kritizovali zásahy proti násilným ľavicovým demonštrantom na Západe, ale doma nedovolili  ani pokojnú manifestáciu. Alebo islam: v niektorých islamských štátoch si turista do krajiny nemôže doviezť ani krížik či bibliu pre vlastnú potrebu, ale v Európe sa islam dožaduje práva šaríja. A podobné črty vidím aj v požiadavkách homosexuálov na právo adoptovať si deti.

Ak je pre homosexuálov krajne nepríjemné žiť v heterosexuálnom vzťahu (to jest vo vzťahu k opačnému pohlaviu, než sú ich osobné preferencie), prečo to isté odopierajú tým najmenším a najbezbrannejším? To jest malým deťom, ktoré s 96 %-nou pravdepodobnosťou budú heterosexuáli? Domnievajú sa azda, že to, čo je homosexuálom nepríjemné, bude ich heterosexuálnym deťom príjemné?

K vzťahu dvoch ľudí patria aj „verejné“ nežnôstky – bozky, objatia, držanie sa za ruku. Ako sa asi budú cítiť deti, ktoré sú od prírody heterosexuáli, ak budú vidieť svojich „otcov“ či „matky“ bozkávať sa či vymieňať si nežnosti? Aký zmätok bude v ich hlavách, keď niečo iné budú cítiť vo vnútri, a niečo iné budú vidieť vo svojej „rodine“? A aké následky to zanechá v ich neskoršom živote? Budú schopní nadviazať štandardný heterosexuálny vzťah? A k čomu ich budú viesť ich rodičia? Že normálny vzťah je ten homosexuálny alebo ten heterosexuálny? Alebo že najlepšie je, keď má človek oba vzťahy súčasne?

Pre (heterosexuálnych) prívržencov adopcií detí homosexuálmi mám osobnú otázku: ako by ste sa cítili vy osobne, ak by ste videli svojho otca bozkávať sa s iným mužom, alebo videli vašu matku, ako sa vášnivo objíma s inou ženou? Bolo by vám to príjemné?

Druhý argument - z detí sa stáva tovar

Jeden z najhorších zločinov proti ľudskosti je obchod s ľuďmi. A zvlášť zavrhnutiahodnou formou tohto obchodu je obchod s deťmi. Vzťah k deťom je v našej civilizácii výnimočný. Dokonca aj vrahovia a najväčší zločinci opovrhujú tými, ktorí spáchali zločin na deťoch. A to do takej miery, že ich vo väzení neraz vážne zrania alebo dokonca zabijú.

V západnej civilizácii sa však legálne a s veľkou pompou rozbieha obchod s deťmi vo veľkom. A za nadšeného potlesku médií. Stačí si spomenúť na anglického speváka Eltona Johna, ktorý si so svojím priateľom zaplatili vynosenie dieťaťa u cudzej ženy a teraz ho spoločne vychovávajú. A plánujú ďalšie. A médiá sú z toho „happy“. Aký to pokrok ľudstva!

Napadlo však niekoho, ako sa také dieťa bude cítiť, až raz dospeje? Že bolo len tovarom, ktorý niekto predal a iný zase kúpil, aby si ukojil svoje rodičovské pudy? A koho bude považovať za rodičov? A aký vzťah bude mať k svojej biologickej matke? Zase to prevediem na osobnú otázku. Ako by ste sa cítili, prívrženci tohto spôsobu „získavania“ detí, keby ste vedeli, že vás vaša biologická matka predala dvom homosexuálom ? (aj keď veľmi známym, deti však popularitu rodičov vnímajú úplne inak).

Ďalším krokom homo revolúcie je požiadavka homosexuálnych párov na právo adoptovať si či nechať si vynosiť dieťa. Takže o 10 či 20 rokov tu budú desaťtisíce detí so zmrzačeným psyché. Zaujíma to niekoho?

Tretí argument – homosexuáli ako riziková skupina z hľadiska pedofílie

Podľa mojich informácií (priznávam, že nie sú overené) existujú štúdie, ktoré preukazujú, že u homosexuálov je riziko pedofílie 4 až 10 krát väčšie ako u heterosexuálov. Možno si poviete, že je to účelová informácia vycucnutá z prsta. Skúsme sa však na to pozrieť z opačného pohľadu zdravým sedliackym rozumom a dospejeme k podobným číslam.

Aká ja najčastejšie prezentovaná forma pedofílie? Dospelý muž zneužíva maloletých chlapcov. Pripusťme, že tento spôsob pedofílie tvorí 40 až 50 % zo všetkých prípadov zneužívania detí. Prípadov, kedy dospelý človek zneužíva maloleté dieťa opačného pohlavia, je menej, alebo sa aspoň o nich v médiách menej hovorí.

Ak však homosexuálna menšina tvorí len 4 % populácie, tak aj medzi pedofilmi by mala tvoriť len 4 %. Asi každý však uzná, že homosexuálov je medzi pedofilmi oveľa viac než 4 %, Možno nie tých 40 či 50 %, ktoré odhadujem ja, ale určite je to viac ako 4,5 % či 5 %, ktoré by sa dali vysvetliť len štatistickou chybou.

Takmer s istotou sa dá povedať, že pedofília je u homosexuálov zastúpená vo väčšej miere ako u homosexuálov. Možno sú to „len“ rádovo desiatky percent navyše a možno sú to násobky. Podľa štúdie zmieňovanej na začiatku je to 4- až 10-násobok. A podľa niektorých odborníkov môže byť pedofília dokonca určitou „nadstavbou“ homosexuality.

Ak sa uvádza na trh nový liek, tak sa skúmajú riziká zvýšené oproti existujúcim liekom rádovo o niekoľko percent. V prípade adopcií detí homosexuálmi je však riziko pedofilných rodičov väčšie o desiatky až stovky percent. Napriek tomu sa o ňom nehovorí. Naopak, prehlušuje sa nadšenými ováciami médií.

Záver

Najviac charakteristickým znakom prebiehajúcej homo revolúcie  presvedčiť laickú i odbornú verejnosť, že určitá zdržanlivosť voči homosexualizmu je to isté ako rasizmus. A keďže rasizmus je právom zavrhnutiahodný, tak aj homofóbia musí byť postavená mimo zákon.

Druhou veľmi častou premisou je, že je lepšie, ak dieťa vyrastá u „dobrých“ homosexuálnych rodičov ako u „zlých“ heterosexuálnych rodičov. Tým sa však nenápadne, ale o to zákernejšie verejnosti podsúva predpoklad, že adoptívni homosexuálni rodičia sú lepší a menej rizikoví ako biologickí heterosexuálni rodičia.

Hovorí sa, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. V prípade týchto dvoch argumentov to platí dokonale. Či sa však zhodujú aj s vaším uhlom pohľadu alebo to vidíte odlišne, to už nechám na vás.