Zo srdca, do hrnca

Predstavte si tanier horúceho kuracieho alebo slepačieho vývaru, ktorého vôňa je taká silná a zvodná, že po každom súste cítite jeho silu vo svojom tele, vytesňujúcu všetky vaše problémy.  

Mama priniesla z trhu kura, veľké, modrasté, s dlhými kostnatými nohami. Na hlave kurčaťa bol červený hrebienok. Vložila ho do chladničky a povedala:

- Ak otec príde skôr, nech navarí.

A išla ku kaderníčke. Vzal som akvarelové farby a začal maľovať. Chcel som nakresliť veveričku, ako skáče v lese po stromoch. Keď som sa pozrel  na výkres neuvidel som veveričku, ale skôr bratranca Itta z Adamsovcov. Prišiel otec.

- Hádaj, ocko, čo som namaľoval?

- Oheň?

- Si trochu mimo! Si unavený?

- Nie, prepáč, ale chcem len jesť. Nevieš čo bude na večeru?

- Mama kúpila kurča, je v chladničke. Máš ho uvariť.

Otec vytiahol kura  na stôl. 

- Ľahko je povedať, uvar! Otázkou je, v akej forme ho chceme zjesť? Z kuracieho mäsa môžeme variť najmenej stovky úžasných výživných jedál. Môžeme si vyrobiť napríklad jednoduché kuracie rezne, alebo ministerský rezeň - s hroznom! Čítal som o tom! Alebo kotletu – to by ste si olízali prsty. Môžeme ho uvariť v polievke s rezancami, naplniť plnkou, ako v Gruzínsku - „tabakové kura“. Konečne môžeme...

Ale prerušil som ho:

- Ty, otec, stačí niečo jednoduché. Niečo, čo vieš najrýchlejšie!

Otec okamžite súhlasil:

- Správne, synu! Čo je pre nás dôležité? Že si vystihol samotnú podstatu. Čo vedia chlapi navariť? Odpoveď je jednoduchá a jasná- vývar!

Otec si od radosti šúchal ruky.

Opýtal som sa:

- Vieš ako sa robí vývar?

Ale otec sa len zasmial.

- Čo by som nevedel. Dokonca so zatvorenými očami. Vývar je jednoduchší ako párky. Kurča vložíme do vody a počkáme, kým sa uvarí. Uvaríme vývar a čoskoro budeme mať dvojchodovú večeru. Prvý chod vývar a druhý bude varené kuracie mäso s chlebom. Odlož maľovanie a pomôž mi.

- Čo mám robiť?

- Vidím nejaké chlpy na kurati. Vytrhaj ich, pretože nemám rád huňatý vývar. A ja pôjdem do kuchyne a pripravím hrniec s vodou!

A odišiel do kuchyne. Vzal som mamine nožnice a začal som strihať kuracie chĺpky jeden po druhom. Najprv som si myslel, že ich bude málo, ale potom som sa pozrel a zistil som, že ich je tiež veľa.

Otec vošiel do izby, buchol sa dlaňou do čela.

- Pane na nebi! No my hlúpi! Musíme tie chĺpky opáliť na ohni a nebudú žiadne strihy, žiadne holenie. Nasleduj ma!

Schmatol som kura a bežal s ním do kuchyne. Zapálili sme nový horák, pretože na jednom sa už varila voda v hrnci. Ale nejako nám to nešlo a po kuchyni sa šíril zápach zo zhorených chĺpkov. Kurča od dymu trochu sčernelo. Otec ho otočil nabok a usúdil:

- Podľa mňa je to akosi nečakane spracované. Máš rád údené kura?

Záporne som pokrútil hlavou.

- Nie... Poď, ocko, umyjeme ho.

Bol priam potešený.

- Ide ti to dobre! Sme chytrí. Je to dobrá dedičnosť. Si po mne. No, priateľu, vezmi toto kura, inak ja som z toho už unavený. A sadol si na stoličku.

Išiel som k umývadlu, napustil som vodu, položil som do nej  naše kura a začal som ho umývať. Kurča bolo veľmi horúce a strašne špinavé, začiernil som si ruky. Otec sa hojdal na stoličke.

Pozrel som na otca a bezmocne pokrčil ramená:

-Toto sa nedá očistiť.

Odišiel do kúpeľne a priniesol mi mamine jahodové mydlo.

- Len pokračuj dalej.

Kura ale vyzeralo akosi zdeformovane. Bol som síce veľmi skvelý umývač, no stále z neho tiekla špina.

- Ten prekliaty kohút sa nedá umyť ani mydlom.

Otec mi podal kefu na ruky:

- Najprv zadná časť, potom očisti postupne všetko ostatné.Pekne jedno po druhom.

Začal som ho trieť a miestami som zodrel aj kožu. Ale aj tak to bolo pre mňa veľmi ťažké, pretože kura sa mi  začalo točiť v rukách, šmýkať sa, veru nevedel som, ako umyť to kura.

Potom som povedal:

- Oci, ty to skús!

A chcel som mu podať kura. Ale nestihol si ho vziať, lebo sa mi vyšmyklo z rúk a spadlo pod skriňu. Ale otec nebol zmätený.

- Použijeme mop.

Najprv sme spod skrine vytiahli papuče, potom môjho strateného cínového vojačika, bol som rád, lebo som si myslel, že sa úplne stratil. Potom tatko vytiahol nakoniec i kura. Bolo celé od prachu a otec celý červený.

- No a teraz počkaj. Ty nezbedný vták.

Opláchol ho a vložil do hrnca. Vtedy prišla konečne mama.

- Aký máte problém?

Otec si vzdychol:

- Nevieme uvariť to neštastné kurča.

Mama zhrozene pozrela do hrnca, vybrala z neho kura a zasmiala sa.

- Prineste mi zásteru, prosím. Pre vás, horských kuchárov, budem musieť všetko urobiť odznovu.

Bežal som do izby, vzal zásteru, podal  ju mame a objal som ju okolo pása: 

- Mami, som tak rád, že si už doma.

* * * 

 

 

Nominujte autora do ankety Bloger roku

Autor: Jana Melišová | pátek 31.3.2023 20:23 | karma článku: 30,42 | přečteno: 778x
  • Další články autora

Jana Melišová

Šťastie na háčiku

9.5.2024 v 12:27 | Karma: 11,09

Jana Melišová

Každý máme svoje Westerplatte

30.4.2024 v 12:52 | Karma: 15,36

Jana Melišová

Máš padáka!

23.4.2024 v 14:42 | Karma: 24,25