Kedy, ak vôbec niekedy, by mali jednotlivci, ktorí čelia skutočnej morálnej dileme, prijať postup náhodného rozhodovania, aby určili výsledok tejto dilemy?
Sofiina voľba odkazuje na mimoriadne ťažké rozhodnutie, ktoré musí človek urobiť. Opisuje situáciu, keď žiadny výsledok nie je uprednostňovaný pred druhým. Môže to byť buď preto, že oba výsledky sú rovnako žiaduce, alebo sú oba rovnako nežiaduce.
"Sophie's Choice“(Sofiina voľba) je názov románu Williama Styrona z roku 1979. V roku 1982 bol sfilmovaný s Meryl Streep v hlavnej úlohe. V románe, ktorý sa odohráva počas 2. svetovej vojny, sa titulná postava Sofia nedokáže vyrovnať s minulosťou a so skutočnosťami, pre ktoré sa rozhodla. Musí si vybrať medzi životmi svojich dvoch detí, ktoré boli uväznené v nacistickom koncentračnom tábore Osvienčim. Pre Sofiu neexistuje lepšia možnosť a dokonca aj to, že by sa nerozhodla, má ťažké následky. Buď vyberie jedno zo svojich detí, aby zomrelo a bude žiť s pocitom viny, alebo bude sledovať, ako obe zomierajú, pričom vie, že jednému mohla zachrániť život.
Pod tlakom sa Sofia rozhodne pre syna, dcéra je poslaná na smrť. Syn je zatiaľ ušetrený, ale ona sa nikdy nedozvie, či prežil. Avšak...
Situácia, ktorú predstavuje, sa stala analógiou pre rozhodnutia, ktoré sú pre osobu, ktorá ich robí, podobne ťažké. V skutočnosti máme dve alebo viac možností, ale aj možnosť nevybrať si. Len ani jedna možnosť nie je lepšia ako druhá.
Alebo povedané metaforickejšie: Je niekedy morálne vhodnejšie určovať výsledok morálnej dilemy "hodením mincou"? Je pre človeka, v jednote prežitého a prežívaného, morálne prípustné, ba dokonca morálne výhodnejšie, aby prijal náhodný rozhodovací postup na určenie výsledku morálnej dilemy? Ako ľudia zistia, čo a kedy je morálne najvhodnejšie?
Ťažké rozhodnutia sú rozhodnutia, ktoré si vyžadujú, aby sme si vybrali medzi protichodnými cieľmi, účelmi, hodnotami alebo situáciami, ktoré sú pre nás veľmi dôležité. Takéto voľby prenikajú do našich životov. Dá sa čeliť takej ťažkej voľbe za cenu bremena viny a zmarenej šance pokojne prežitého života? Mať ideály aj milovaných znamená riskovať, že sa budeme musieť rozhodovať v rámci nevyriešených konfliktov hodnôt.
Mnohé rozhodnutia sú často obyčajné. Ťažké rozhodnutia sa stávajú skutočnými morálnymi dilemami, keď sa človek nemôže vyhnúť porušeniu svojich hlboko zakorenených morálnych presvedčení. Navyše, skutočné morálne dilemy sú dilemy, ktoré nemajú „správnu“ odpoveď. Nastanú, keď človek stojí pred rozhodnutím, ktorého výsledky sú, rovnako zlé alebo neporovnateľné. Naozaj, niektoré morálne dilemy môžu zahŕňať výber medzi takými hroznými dôsledkami, že nemá zmysel používať morálny jazyk na ospravedlnenie svojich rozhodnutí – to znamená poskytnúť dôvody na to, aby sme si mysleli, že jeden výsledok rozhodnutia je vhodnejší ako druhý.
V týchto prípadoch skutočné morálne dilemy neponúkajú žiadnu možnosť mravného vykúpenia: človek nemôže morálne ospravedlniť voľbu jedného výsledku pred druhým. Skutočné morálne dilemy teda môžu spôsobiť vážne (a potenciálne zničujúce) morálne následky na rozhodovateľa.
Ak má Sofia dobrý dôvod domnievať sa, že jedno dieťa má väčšiu šancu na prežitie, potom taktiež existuje dôvod domnievať sa, že by mala byť ochotná spôsobiť si svojim rozhodnutím určité bremeno viny. Výber tejto šance neznamená uniknúť zodpovednosti ako matky, ani spôsob, ako túto zodpovednosť vykonávať lepšie.
Takíto jednotlivci nie sú vinní za existenciu a skutočnodť morálnej dilemy. Majú byť teda neúmerne (samo)trestaní za to, že si zvolili jeden výsledok rozhodnutia, ktorý zároveň zničil druhý?
Etická dilema prezentovaná v Sofiinej voľbe je, či by človek mal obetovať jeden život, aby zachránil druhý.
A aký vplyv má toto rozhodnutie na osobu, ktorá ho robí. Vyvoláva tiež otázky o úlohe prizerajúcich sa zoči-voči extrémnej nespravodlivosti a zodpovednosti tých, ktorí sú v mocenských pozíciách.
Ako súvisí Sofiina voľba s etickými problémami v reálnom svete?
Prezentované témy a etické dilemy sú relevantné pre mnohé problémy reálneho sveta, ako je vojna, genocída a dynamika moci medzi utláčateľmi a obeťami. Zdôrazňuje tiež trvalé psychologické následky traumatických udalostí a zložitosť ľudského rozhodovania.
Čo sa môžeme naučiť?
Sofiina voľba slúži ako silná pripomienka zverstiev holokaustu a morálnych zložitostí ľudskej povahy. Tiež nás to podnecuje zamyslieť sa nad našimi vlastnými hodnotami a presvedčeniami a nad tým, ako by sme reagovali v podobnej situácii. V konečnom dôsledku nás učí dôležitosti empatie, súcitu a viere v hodnotu ľudského života. Všetko zlo a surovosti, ktoré sa dejú vo svete nemôžeme pripisovať Bohu, ale iba človeku. Máme prácu? Máme čo jesť? Máme kde bývať? Sme zdraví? Máme zdravé deti? Neberme to ako samozrejmosť.
