Vápeč (955,5 m n. m.) je vrch Strážovských vrchov. Jeho vrchol a blízke okolie tvoria rovnomennú národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1993 na výmere 75,38 ha.Prijmite moje pozvanie.Poďte so mnou.
Bolo mrazivé januárové predpoludnie - mínus osem stupňov Celzia. Výstup sme začali najviac turistickými topánkami vyšliapanou trasou z obce Horná Poruba. (Foto sa dá rozkliknúť)
Vďaka svojim tvarom a príkrymi vápencovými bralami, hlavne pod vrcholom, patrí kopec medzi vyhľadávané turistické ciele v Strážovských vrchoch.
Skalnaté bralo s krížom na kopci vykúka spoza kopcov tak, že je rozpoznateľné aj pre vodičov prechádzajúcich po diaľnici popri okresnom meste Ilava v Trenčianskom kraji.
Turistické chodníky pod Vápčom prudko stúpajú, prechádzajú cez veľmi atraktívne skalné vyhliadky.
Stúpanie je celkom prudké, ale väčšina trasy ide lesom, takže v lete sa človek neupečie. V zime býva hlavne v poslednej časti veľa ľadu a šmykľavo, takže treba mať retiazkové mačky aspoň pre istotu. Vchádzame do národnej prírodnej rezervácie a ideme konečne na to. Až tu začína poriadny kopec a končí lážo-plážo prechádzka.
Ponúka sa nám takpovediac veľa muziky-krásne výhľady a stredne náročný výstup, ktorý zvládla aj naša malá Ami.
Vápencovodolomitová bralnatá dominanta s druhovo pestrou flórou a faunou teplomilného až horského charakteru.
Od Sedla Palúch zvýšte opatrnosť, chodník vedie cez exponovaný skalný terén (skalnú rímsu).
Výstup na Vápeč si obľúbi ako skúsenejší, tak aj rekreačný turista.
Je identický špecifickým ostrým a zahnutým tvarom kamenistého vrcholku, ktorý ponúka obdivuhodné výhľady v 360°perspektíve.
Dostať sa celkom hore k symbolickému krížu na skalnom brale pomôžu praktické reťaze, priestor na oddych poskytne zasa trávnatá lúka tesne pod vrcholom.
Kto by sa zľakol reťazí, môže sa pomodliť turistický otčenáš:
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť kroky naše, čo chodia po tejto kráse,
príď nám na pomoc v ťažkej chvíli,
keď cestou k výšinám sme sa potili,
a nech sa stane vôľa tvoja,
keď všetci šťastní na vrchole stoja,
ako v nebi tak i na zemi,
sme v tejto chvíli blažení,
buď nám ešte na pomoci,
pokiaľ dole zídeme všetci. Amen.
Od západu je možné vidieť Javorinu, pri dobrej viditeľnosti pozorovať belavé Vršatecké bralá a napravo od nich v diaľke Javorníky.
Vrchol je totiž dosiahnuteľný hneď z niekoľkých strán. Túra nie je dlhá, a tak skôr, ako zasadnete k nedeľnému obedu, stihnete sa pokochať panoramatickým pohľadom na Martinské hole. Za nimi v diaľke hrebeň Veľkej Fatry splývajúci s Kremnickými vrchmi.
O čosi bližšie potom široký Vtáčnik, vedľa neho Veľký Tríbeč, potom chvíľu nič a nakoniec ponad Baske vyčnieva Inovec.
Toto všetko a ešte oveľa viac je vidno z vrchola Vápča, pokiaľ do toho nepríde oblačnosť a dážď!
Obec Horná a Dolná Poruba.
V malej jaskyni pod vrcholom „spáva medveď“.
Jediný kopec na Slovensku, ležiaci v hlbokej doline! Kopec sa totiž volá malá dedinka, ležiaca severozápadne od Vápča, viac ako 500 m pod ním.
V pozadí blízky Malý a Veľký Manín a Súľovské vrchy.
Celkom vpredu sa týči jeho vyššií brat-vrch Strážov (1 213 m. n. m), zpoza neho zľava vykúka kúsok Kľaku( 1 351,6 m n. m.).
Koniec je ale až po úspešnom návrate do „základného tábora“. Dolu kopcom sa naviac ide menej bezpečne ako smerom hore. My toto všetko vieme a sily máme preto rozvrhnuté aj na cestu späť.
Cesta späť nám vždy ubehne tak akosi rýchlejšie, ani sa nenazdáme a sme dolu.
Osvieženie ponúka udržiavaná čistá studnička so studenou horskou vodou.
Zastavili sme sa pri jazierku, ktoré sa nachádza na trase žltej značky do osady Háj.
Je tu možné sa korčuľovať, plávať alebo len tak sa osviežiť.
V jeho blízkosti sme si oddýchli, vybudovali tu krytý drevený prístrešok a verejné ohnisko.
Celkový čas: cca 3,5-4 hod. Vzdialenosť: 15 km. Prevýšenie: 475 m. Zvládli sme to.
