Dnes sa kadečo zvaľuje na náhodu. Náhodou sa nám niečo podarilo, náhodou niečo nevyšlo, náhodou sme niekoho stretli. Je to ale naozaj tak? Je náš život zhlukom náhod? A existujú vôbec náhody? Čo si myslíte Vy?
Náhoda a veda
Náhoda je vo svojej podstate filozofický konštrukt, kde človek popiera vysvetlenie danej situácie a verí, že sa veci dejú len tak, nezávisle od seba. A paradoxne tento konštrukt začínajú preberať aj niektoré odbory vedy. Vďaka tomu stagnujú už desaťročia na jednom mieste s rôznymi teóriami, ktoré napriek miliardám naliatym do výskumu nevie nikto z nich dokázať. Kvantová mechanika sa používa hlavne k opisu správania sa častíc v mikrosvete. Svoju aplikovateľnosť však má aj vo väčších rozmeroch. Supravodivosť je známym príkladom. Kvantové javy pravdepodobne majú svoju úlohu aj pri funkcii čuchu. Albert Einstein, ktorý patrí k zakladateľom kvantovej teórie, predpokladal, že musia existovať skryté premenné, ktoré sme ešte neobjavili a preto je kvantová mechanika nekompletná. Experimenty, ktoré boli uskutočnené, potvrdili presnosť kvantovej mechaniky, čím dokázali, že fyzikálny svet nemôže byť popísaný lokálnymi realistickými teóriami. Aj najnovšie nanotechnológie stále stavajú i na Einsteinovej práci. Pretože tá bola jedna z posledných, ktorá popierala náhody. A mala vďaka tomu obrovské výsledky.
Náhody sú podľa mnohých vedcov obyčajná dogma. Obyčajné tvrdenie bez dôkazov. A na tom vedu nepostavíte. Ani nič stabilné do budúcnosti. Nič sa totižto nedeje náhodne. To iba my nevieme, prečo sa to deje. A skrývaním sa za náhody si to celé uľahčujeme. Je to iba obyčajná ignorancia toho, ako tento svet funguje.
Začnem slávnym Einsteinovým výrokom: Boh nehrá kocky
Tento výrok ale nemá nič spoločné s náboženstvom. Tak Einstein komentoval vtedajší vývoj fyziky. Vysvetlil ho tak, že pre všetko na tomto svete platí tvrdý zákon príčiny a následku. Tak ako to tvrdil už staroveký filozof Sokrates. To znamená to, že nič sa nedeje len tak samé od seba. Na to, aby sa niečo udialo, musí prísť prvotná príčina. Nejaká akcia, myšlienka, či zmena. Tá spôsobí zmenu daného objektu či stiuácie, a vyvolá následok. Pohyb objektu, zapnutie svetla, či psychickú reakciu ako napr. stres. A je to jeden zo základných princípov toho, ako funguje tento svet. Pretože ak by sa diali veci len tak, náhodne a bez príčiny, tak by to bol chaos. A žiaden systém založený na chaose nevydrží fungovať dlhšie ako chvíľku.
Ako to demonštroval Einstein?
Všetko v tomto svete je totiž usporiadané a funguje na základe presných pravidiel a zákonitostí, z ktorých my sami ešte veľmi veľa neovládame. A práve skúmanie týchto neznámych vecí prispieva k tomu, aby sme zistili, prečo sa to deje, a aby sme to vedeli do budúcnosti aj využiť. Tak ako by to mala robiť veda. Pretože ak niečomu vedec nechápe, tak to nemá brať ako náhodu, ale ako ďalší podnet ku skúmaniu. Koniec koncov, aj Einstein založil svoj úspech na tom, že skúmal drobné odlišnosti, ktoré ostatní pokladali za náhodu. A vďaka jeho objavom prosperujeme doteraz.
Jeho prvý počin – Špeciálna teória relativity – vznikol na základe skúmania toho, prečo sú veľmi rýchle objekty o trolinku ťažšie ako keď sú v pokojovom stave. Všetci vtedajší fyzici, vrátane svetových autorít, to brali ako chybu v meraniach, prípadne to zvaľovali na všakovaté náhody. Veď prečo by to malo byť inak? A najmä, ako si to dovoľuje tvrdiť obyčajný nemecký úradníček? Keď sa mu to o 10 rokov podarilo prakticky aj dokázať, tak tie isté autority museli prepisovať celú fyziku od základov. Pretože vzorec e=mc2 (energia hmoty závisí od jej hybnosti a rýchlosti svetla) spôsobil a spôsobuje až doteraz technologickú revolúciu. A nepriamo vysvetľuje aj to, prečo sú rýchlejšie objekty mierne ťažšie ako tie pomalšie. Takýto gigantický efekt má to, keď si niekto dá námahu vysvetliť drobnú odchýlku v meraniach, ktorú dovtedy všetci považovali za náhodu.
Kybernetika a systémy
Einstein však vôbec nebol jediný, kto odmietal náhodu. Približne v 50. rokoch minulého storočia vznikla kybernetika, z ktorej sa vyvinula dnešná podoba IT-čka. Kybernetika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá riadením a vedením systémov. Čiže tým, ako veci vo svete vo všeobecnosti fungujú. A jeden z jej základných princípov je veľmi podobný einsteinovmu zmýšľaniu. Hovorí totiž o tom, že každý jeden systém – či už je to vesmír, človek či stroj – musí byť organizovaný. A musí byť riadený a vedený podľa pravidiel, inak nastane chaos a celý systém veľmi rýchlo skolabuje. Tak ako v našom vesmíre platí nejaké usporiadanie hmoty a pravidlá, vďaka čomu sa to celé nezrúti. Tak ako platí v našom ľudskom tele jedno konkrétne usporiadanie a pravidlá fungovania, inak nastávajú havárie a časom aj smrť. A tak isto, ako každý jeden stroj musí mať svoje usporiadanie a byť používaný podľa pravidiel pre obsluhu, inak sa rozbije.
Preto keď nabudúce bude niekto tvrdiť, že “to bola náhoda”, tak spozornite. V tomto svete sa vari nedejú žiadne náhody? Všetko sa vždy deje na základe príčiny a následku? To, že sa dnes niečo udeje, môže byť spôsobené príčinou starou aj 20 rokov. Ako napríklad keď dnes niekto ”vyletí” na niekoho v stresovej situácii, tak to mohlo byť spôsobené ešte presvedčením z detstva. A ani choroba nevzniká len tak sama od seba. Prípadne, keď ste po dlhom čase stretli nejakú osobu, tak bol pravdepodobne čas na to, aby sa tak stalo. Alebo možno iba všetky ostatné okolnosti spôsobili, že ste sa v danom čase ocitli na rovnakom mieste. Kto vie. Pretože všetko je vždy v pravý čas na svojom mieste. Len my vždy nevieme prečo. A môžeme sa rozhodnúť to skúmať, ak nám to za to stojí, alebo to ignorovať. Trocha zvedavosti však raz za čas neuškodí.
Náhody teda neexistujú? Môžeme sa domnievať, že existuje iba to, čo vieme a čo nevieme. A to druhé je pre nás obrovským zdrojom pre náš rozvoj. Technologický, duševný, či ľudský. To čo nás posúva stále ďalej a ďalej, a umožňuje nám neustále zlepšovať sa. Ale len do momentu, dokým to niečo neprehlásime za náhodu. Pretože od tohto momentu môže nastať stagnácia. Ktorá nám ako všetky “zlé” situácie iba ukazuje to, že v našom živote nie je niečo v poriadku, a že to máme/môžeme riešiť. Nájsť inú cestu, iný spôsob, iné vysvetlenie. Pretože všetky veci, vrátane tých akože náhod, sa dejú iba pre nás. A keď to pochopíme a príjmeme, tak sa ešte len budeme čudovať, aké tu existujú zázraky. Pretože nie je všetko tak, ako sa to zdá.
***
„Takže Einstein sa mýlil, keď povedal „Boh nehrá kocky. Uvažovanie o čiernych dierach nasvedčuje, že Boh nielenže hrá kocky, ale občas ich hádže aj tam, kde ich nikto nemôže vidieť.““ — Stephen Hawking britský teoretický fyzik, kozmológ 1942–2018 v Information Loss in Black Holes, Júl 2005
***
Milan Lasica: „Nečakaj na šťastie, ak tušíš, že sa nevráti. Ťažké sú lúčenia a ešte ťažšie návraty. Šťastie je náhoda a trpí únavou. Niekomu málo dá, niekomu so zľavou. Niekomu nadelí život len z nedelí…“
