Pred tridsiatimi štyrmi rokmi vznikol jeden z najikonickejších záberov, ktorý vošiel do histórie astronómie.
Voyager 1 od NASA odštartoval 5. septembra 1977. Hlavným cieľom bol prieskum planét Jupiter, Saturn, ich mesiacov a prstencov. Kozmická loď preletela okolo Jupitera 5. marca 1979 a okolo Saturnu 12. novembra 1980. Carlovi Saganovi (bol americký astronóm, astrofyzik, astrobiológ a popularizátor vedy a kritického myslenia), sa pripisuje nápad, aby Voyager 1 urobil snímky Zeme a jej susediacich planét. Niektorí ľudia z NASA boli kvôli obavám z poškodenia techniky najskôr proti, no nakoniec ustúpili a rozhodli, že tesne pred vypnutím kamery Voyageru ešte raz vyfotia Zem a ostatné planéty sústavy.
13. februára 1990 inžinieri NASA a Jet Propulsion Laboratory poslali príkazy Voyageru 1, aby sa otočil k Zemi s cieľom získalť fotografiu. A tak vznikla Ikonická fotografia planéty Zem zo vzdialeného vesmíru, známa ako"Pale Blue Dot" -"Bledomodrá bodka“. Bola nasnímaná 14. februára 1990 o 05:48 nášho času.
Voyager 1 bol vzdialený asi 6,4 miliardy kilometrov (4 miliardy míľ) a približne 32 stupňov nad rovinou ekliptiky, keď zachytil tento portrét nášho sveta. Zem zachytená v strede rozptýlených svetelných lúčov (výsledok fotografovania tak blízko Slnka) sa javí ako malý svetelný bod, polmesiac s veľkosťou iba 0,12 pixelov.
Fototechnika vesmírnej sondy pozostávala z dvoch fotoaparátov. Záber vznikol prostredníctvom fotoaparátu (1 500 mm) s vysokým rozlíšením a malým uhlom záberu. Druhý fotoaparát (200 mm) vo výbave disponoval veľkým uhlom záberu a nízkym rozlíšením.
Odrazené svetlo od planéty k nej putovalo 5 hodín a 36 minút. Krátko po tom vypla prístroj, aby ušetrila energiu na cestu zo Slnečnej sústavy tam, kde ešte nik nebol.
Inžinieri nedostali fotku hneď po vyhotovení. Sonda ju po posielala po častiach. Poslednú odoslala až 1. mája 1990, teda takmer tri a pol mesiaca po zhotovení záberu.
Na 30. výročie slávneho záberu inžinieri z NASA zverejnili vynovenú verziu pôvodného záberu, ktorý spracovali pomocou moderného softvéru a techník.
Vo svojej knihe z roku 1994 „Bledomodrá bodka: Vízia ľudskej budúcnosti vo vesmíre“ Carl Sagan zaujal nadčasovo poetický a holistický pohľad na Zem. Chcel, aby ľudstvo videlo zraniteľnosť Zeme a že náš domovský svet je len malá, krehká škvrna v kozmickom oceáne:
“Pozrite sa ešte raz na tú bodku. To je domov, to sme my. Je na nej každý, koho máte radi, každý, koho poznáte. Bol tu každý, o kom ste kedy počuli, každý človek, ktorý kedy prežil svoj život. Tu je súhrn našich radostí a utrpení, tisíce sebavedomých náboženstiev, ideológií a ekonomických doktrín, každý lovec a lovkyňa, každý hrdina a zbabelec, každý tvorca a ničiteľ civilizácie, každý kráľ a roľník, každý mladý zamilovaný pár, každá matka a otec, nádejné dieťa, vynálezca a objaviteľ, každý učiteľ morálky, každý skorumpovaný politik, každá "superhviezda", každý "najvyšší vodca", každý svätec a hriešnik v dejinách nášho druhu žil tam - na tejto smietke prachu zavesenej v slnečnom lúči.
Zem je veľmi malým javiskom v obrovskej vesmírnej aréne. Pomyslite na rieky krvi, ktoré preliali všetci tí generáli a cisári, aby sa v sláve a triumfe mohli stať chvíľkovými pánmi zlomku bodu. Pomyslite len na nekonečné krutosti, ktoré robia obyvatelia jedného kúta tohto pixla jeho iným obyvateľom na sotva rozlíšiteľných miestach nejakého iného kúta, na to, aké časté sú ich nedorozumenia, ako túžia zabíjať jeden druhého, aká vášnivá je ich nenávisť.
Naše postoje, naša pomyselná sebadôvera, ilúzia, že máme vo vesmíre nejaké privilegované postavenie, sú spochybnené práve týmto obrazom bodky bledého svetla. Naša planéta je osamelou škvrnou vo veľkej obklopujúcej vesmírnej tme. V našej nevedomosti, v celej tejto obrovskej rozlohe, niet ani náznaku, že pomoc príde odinakiaľ, aby nás zachránila pred nami samými.
Zem je jediný svet, o ktorom sa doteraz vie, že ukrýva život. Nikde inde, aspoň v blízkej budúcnosti, nie je miesto, kam by sa náš druh mohol presťahovať. Navštíviť, áno. Usadiť sa, zatiaľ nie. Či sa nám to páči, alebo nie, v tejto chvíli je Zem miestom, kde sme sa usadili."
Hovorí sa, že astronómia núti k pokore a buduje charakter. Azda niet lepšej ukážky bláznovstva ľudskej domýšľavosti ako tento vzdialený obraz nášho malého sveta. Podľa mňa zdôrazňuje našu zodpovednosť za to, aby sme sa k sebe správali láskavejšie a aby sme si chránili a vážili bledomodrú bodku, jediný domov, ktorý sme kedy poznali.
