Sú Česi naozaj pivným národom? Kde žije viac abstinentov? Majú Slovenky alkohol radšej ako Češky? Pozrite si prehľad rozdielov v pití alkoholu medzi oboma národmi.
Štíhly pohár s bublinkovým alkoholickým nápojom je jedným zo symbolov Silvestra a polnočného odpočítavania do začiatku nového roka.
Slováci aj Česi starší než 15 rokov vypijú ročne v priemere trinásť litrov čistého alkoholu na osobu. Celosvetový priemer, ktorý aktuálne predstavuje 6,2 litra, pritom oba národy prevyšujú vyše dvojnásobne. Za ostatnými európskymi krajinami pritom stále zaostávajú. Najvyššie čísla zaznamenali v Rusku (15,1 litra), Litve (15,4), Moldavsku (16,8) a Bielorusku (17,5).
Keď príde na výber druhu alkoholu, máme odlišné chute. Česi sa nálepky „pivný národ“ nezbavia. Spotreba piva tu tvorí až 54 percent celkovej spotreby alkoholu. Slováci naproti tomu radšej siahnu po tvrdom alkohole, ktorý tvorí 46 percent celkovej konzumácie.
Česi však pivo pijú za nižšie ceny ako Slováci, pod čo sa podpísala spotrebná daň aj euro. Podľa prieskumu Sky Picker majú Česi druhé najlacnejšie pivo v Európe, zatiaľ čo Slováci si na piatom mieste priplatia o niečo viac.
Chuť na víno je u oboch národov približne rovnaká a tvorí okolo 20 percent celkovej konzumácie alkoholu.
Češky pijú viac ako Slovenky. Kým na Slovensku ženy priemerne vypijú okolo 6 litrov alkoholu ročne, Češky ho pijú takmer o dva litre viac (7,8 litra na ženu ročne).
Slovensko sa síce za krajinu abstinentov vyhlásiť nemôže, žije ich tu však výrazne viac ako v Česku. Kým u nás tvoria 16,3 percenta populácie, u susedov je to len 2,6 percenta. Počet abstinentov, ktorý v krajine pribudol za posledných 12 mesiacov, je u nás takmer dvojnásobne vyšší.
Oslavujeme rovnako. Čo sa týka nárazového pitia, do ktorého sa počítajú aj rôzne oslavy, rozdiely medzi oboma národmi sa stierajú. Príležitostne si pritom v oboch krajinách vypije okolo 43 percent ľudí.
Vedľajšie účinky alkoholu sú v Česku fatálnejšie. Autori štúdie uviedli, že v roku 2012 prišlo celosvetovo k 3,3 miliónu úmrtí v dôsledku konzumácie alkoholu. Tá môže mať za následok viac než 200 rôznych ochorení vrátane cirhózy pečene, niekoľkých druhov rakoviny, ale tiež tuberkulózy a zápalu pľúc. Cirhóza pečene, ktorá sa ľudovo nazýva aj „alkoholovou chorobou“, je na Slovensku bežnejšia ako v Česku. Vyskytuje sa u takmer 40 percentách mužov a 12 percentách žien, v Česku je to u 23,7 percenta mužov a 9,4 percenta žien.
Na následky dopravných nehôd súvisiacich s nepovolenou konzumáciou alkoholu za volantom v Česku zomiera o tretinu viac ľudí ako na Slovensku.
Na Slovensku sa dá spočítať dvojnásobne viac prípadov závislosti od alkoholu než u susedov (Slovensko – 5,5 percenta, Česko 2,6 percenta). Alkohol je u nás zároveň najčastejší dôvod, pre ktorý sú ľudia hospitalizovaní na psychiatrii, až potom nasledujú pacienti so schizofréniou a depresiami. Od roku 2010 do roku 2013 počet pacientov závislých od alkoholu stúpol v SR na 11 350, z nich okolo 80 percent tvoria muži.
Najviac hospitalizovaných, vyše 2000 ročne, je v Prešovskom a Košickom kraji, najmenej v Trnavskom a Bratislavskom, kde pre túto diagnózu umiestnili menej ako 1000 pacientov. Skutočnosť, že najviac závislých od alkoholu je na východe Slovenska, súvisí s vyššou konzumáciou koncentrovaného alkoholu. Slováci na západe, ktorý je známy vinárskymi oblasťami, uprednostňujú „nápoj bohov“.
Slovenské príslovie hovorí, že „Alkohol žiada najprv prst, potom ruku a nakoniec celé telo i dušu.“ Ale ako sa hovorieva - všetko s mierou. Aby to nedopadlo napríklad takto: Príde opitý muž domov a žena kričí: "Včera si bol triezvy a dnes si zasa opitý." "Vidíš, včera si bola šťastná ty, dnes ja." Štatistické informácie pochádzajú zo štúdie, ktorú zverejnila Medzinárodná zdravotnícka organizácia (WHO).
Nesmúť, pretože je koniec, usmievaj sa, pretože „všetko sa deje!“ Majme ten najšťastnejší nový rok 2024.
