„Klárka, vyber nejaké triesky na podpaľovanie, prosím,“ povedal Peter dcérke, keď niesol náruč palivového dreva ku krbu.
„Ale už je tu taká veľká kopa dreva, ocko!“
Peter sa zasmial. „Všetko veľké drevo na svete mi nebude stačiť bez malých triesok, bez ktorých sa oheň nerozhorí.“
Niečo ako láska, pomyslela si Hanička, keď počúvala ich rozhovor.
Pozrela sa na pohľadnicu s blahoželaním, ktorú držala v rukách. Bola od jej učiteľa hudby z detstva. Nádherné prekvapenie, ktoré práve prišlo poštou. Príjemne sa jej dotklo, že táto osoba z minulosti si nájde čas na písanie priania pre ňu.
A dnes ráno sa zobudila, keď jej dcérka priniesla kávu do postele.
A bol tu jej manžel Peter, ktorý veselo prinášal palivové drevo, aby sa v toto zimné popoludnie mohli zohriať. Predtým jej mama napísala správu, že jej Peter z ničoho nič zavolal, len aby sa jej spýtal, či niečo potrebuje. „Zlepšilo mi to deň,“ povedala. A to zase zlepšilo jej deň.
Veľké gestá lásky, ako sú veľké výlety na ďaleké miesta a drahé darčeky, môžu byť úžasné a vzrušujúce. Ale sú to práve tieto maličkosti, potrebné na zapálenie lásky, ktoré skutočne dovoľujú, aby jej oheň vzbĺkol.
Ďakujme, za nespočetné množstvo maličkostí v našom živote, ktoré tvoria najväčšiu vec zo všetkých, pocit, že milujeme a sme milovaní.
