Transformácia je zmena. A zmena bolí.

Pre úspech biznis transformácie nestačí dobre zvládnuť zmeny v IT.

Transformácia je slovo označujúce zmeny, ktoré zasahujú hlboko do fungovania spoločnosti, a jej prípadný neúspech ohrozuje súčasnosť alebo budúcnosť firmy. Ak by sme si požičali paralelu z medicíny, dala by sa transformácia porovnať so „život zachraňujúcou operáciou“, keď je nutné zamerať sa na jediný cieľ – zachovanie života. Ostatné, menej vážne problémy je možné riešiť neskôr a postupne.

Je známe, že veľká väčšina transformačných programov nenaplní svoje pôvodné ciele. Na internete nájdeme veľa úvah o príčinách a zoznamy faktorov, kvôli ktorým kolabujú veľké zmenové programy. Slabá vízia, nedostatok skutočnej motivácie na zmenu, chýbajúci silný líder…

Na mojom zozname je číslom jeden podcenenie organizačnej zotrvačnosti a rezistencie proti zmene. Transformácia bolí, pretože siaha na zabehnuté postupy, pohodlie, pozície alebo hrozí aj stratou práce. Kolektívny strach a snaha vyhnúť sa bolesti dokáže nebadane rozleptať každý veľký zmenový program. Zatajovanie problémov, odkladanie riešení, strach zdvihnúť ruku či apatia sú nebezpečnými protivníkmi transformačných tímov. Primárnym zdrojom týchto postojov však nie sú radoví zamestnanci. Tí iba reagujú na „vietor“, ktorý vanie z najvyšších poschodí organizácie.

Zložitosť plánovaných zmien (najmä v IT) môže zvádzať na prílišné zameranie sa transformačného tímu na technické hľadisko bez adekvátnej starostlivosti o stav zladenia organizácie na najvyššej úrovni. Trh totiž nebude čakať a každý deň bude stavať pred manažment nové problémy, ktoré  ľahko vytesnia pôvodnú vznešenú myšlienku transformačného programu na okraj záujmu. Keď sa naplno prejaví to, že program stratil podporu u kľúčových ľudí, bude už zvyčajne neskoro na opravu, a zostane už iba spočítať škody.

Jedinou cestou, ako udržať veľký program v chode a previesť ho úspešne cez divoké vody realizácie, je permanentné zlaďovanie jeho cieľov s aktuálnymi prioritami, problémami a stratégiami najvyššieho manažmentu. Program sa musí neustále prehodnocovať a upravovať tak, aby sa nestal iba nepríjemným tŕňom v oku, ale, naopak, aby neustále rezonoval s prioritami top manažmentu. Dôležité je uchrániť hlavný cieľ, a to aj za cenu ústupu z niektorých menej dôležitých pozícií.

Ak sa toto podarí, bude aj zvyšok organizácie stále vedieť, kde je „sever“ a hrozba rozpadu transformácie do režimu „business as usual“ bude zažehnaná.