Zápisník minimalistickej cestovateľky: Ako zhodiť pár kíl a cestovať low-waste

Inšpirácia pre tých, ktorí sa radi túlajú po svete s ľahkosťou a zodpovedne voči životnému prostrediu. 

Moja prvá veľká cesta bola do Ameriky. Mala som 18 rokov, bol to môj prvý dlhý let s prestupom a cestovala som… zďaleka nie naľahko. Od tej doby sa mi podarilo zhodiť pár kíl na tých správnych miestach. Teda v batohu, v kabelke, v tom, koľko odpadu počas letu alebo cesty autobusom vyprodukujem.

S ľahkosťou a bez stresu

Nepovažujem sa ani nie som človek, ktorý má low-waste cestovanie v malíčku. Naopak, učím sa pri každom lete, stále nachádzam veci, ktoré som mohla nechať doma a nie som ani extrémista, ktorý by si myslel, že keď si nekúpi vatové paličky do uší, tak tým zachráni svet. Keby som si to myslela, tak vlastne nikam nevycestujem - musela by som všade chodiť pešo. :) Myslím si ale, že každá troška toho premýšľania stojí za to a chcem sa o tieto svoje prvé skúsenosti podeliť. 

Nedávno ma zaujali riadky na Prirodno.cz: "Svet nepotrebuje pár ľudí, ktorí budú robiť zero waste spôsob života dokonalo. Ale potrebuje veľa ľudí, korí to budú robiť nedokonalo." 

Budem rada, ak sa nájdu ľudia (minimalisti-začiatočníci) ako ja, ktorých tento článok inšpiruje k tomu, položiť si otázku: „Čo si môžem nabudúce NEzabaliť?“ Je to minimálne praktickejšie než cestovať s preplneným batohom :). 

Látkové vrecká

Som človek, ktorý má rád vo veciach poriadok. Volám to „moje malé bezvýznamné OCD“. Zároveň je pre mňa neuveriteľné ťažké udržiavať akýkoľvek systém balenia, pretože som od prírody chaotická a dosť netrpezlivá. Čo však zvládam, je roztriediť si veci do látkových vreciek. Svoje prvé som si ušila sama.

Mám vrecko:

• Na čisté prádlo
• Na špinavé prádlo, ktoré veziem naspäť
• Na káble, pretože nie je nič horšie ako mať káble úplne všade
• Na kozmetiku

Vďaka týmto vreckám, ktoré ľahko vyperiem a takmer nič nevážia (navyše sa počas dovolenky dajú využiť na iné účely, napríklad na nákup ovocia), nemusím voziť plastové tašky a sáčky, ktoré som (síce recyklované) používala doteraz.

Osvedčilo sa mi vrecko z ľanu, oproti bavlneným sa menej krčí a je pevnejšie. Aby boli vrecká ešte praktickejšie, ušila som k nim špeciálnu taštičku, do ktorej sa dajú poskladať, keď ich práve nepoužívam.

Výhodou vreciek je i to, že keď máte v batožine systém, viete hneď, čo kde hľadať. Navyše to urýchli čas pri odbavovaní, pretože ste jednoducho pripravení.

Vrecká z bavlny

Vrecko z ľanu

Po dlhých rokoch cestovania s neforemným batohom sa konečne dokážem na 5 dní zbaliť do kabelky. Nie vždy to ide, ale som vždy rada, keď sa mi to podarí.

Oblečenie

Pri cestovaní sa snažím zabaliť si len to najnutnejšie. To sa ľahko povie, ale ťažko dosiahne. Do lietadla sa mi osvedčili obyčajné legíny, nie je to síce módna výhra, ale sú ohromne pohodlné, hlavne pri dlhom lete. Najťažšie veci (topánky, kabát) si vždy obliekam na seba, tú chvíľku pri čakaní na odbavenie to vždy vydržím.

Po dlhom zvažovaní a skúsenostiach s AirBnB, hotelmi i gaučmi u kamarátov som si prestala voziť uterák (áno viem, správny stopár po galaxii by ho vždy mal voziť zo sebou, je to otázka prežitia), pretože zaberá miesto a moje heslo je: „Kto mi nepožičia uterák, nie je kamarát.“

S ohľadom na toto pravidlo sa mi nedávno stala veselá príhoda: v ubytovni, kde sme s klientami mali dvojdňový workshop, prekvapivo nemali uteráky. Ostrieľaný tulák ako ja by tie dva dni bez sprchy nejako prežil, ale barbecue pri ohníčku na mne zanechala arómu, ktorú proste v posteli nechcete. Musela som improvizovať a utrela sa do extra obliečky na vankúš. Utrpela iba moja dôstojnosť. :)

Fľaša na pitie

Neviem, ako vy, ale ja nerada pijem z plastovej fľaše. Príde mi, že smrdí. Snažím sa preto nosiť si so sebou plechovú termosku, ktorú som dostala od snúbenca. Nemá vnútornú vrstvu, takže je veľmi ľahučká, ľahko sa umýva a voda v nej vydrží krásne studená.

Ak mám viac miesta a beriem batoh, tak si pribalím svoj KeepCup. Mám sklenený (nerada pijem z plastu), ktorý váži o niečo viac, snažím sa ho preto nosiť iba vtedy, keď viem, že si cestou budem dávať kávu niekde, kde nemajú hrnčeky.

Cestovná kozmetika

Sto mililitrov a desať kusov. Keď cestujem iba s príručnou batožinou (napríklad na služobnej ceste), musím si premyslieť, ktoré tekutiny nutne potrebujem. Samozrejmosťou je pre mňa roztok na šošovky, ktorý som preliala do malej, cestovnej fľaštičky a dopĺňam si ho z veľkého balenia, ktoré mám doma.

Odličovač som nahradila karbónovým mydlom, ktoré krásne vysušuje mastnú pleť a zároveň ju vyčistí a funguje ako peeling. Navyše je tuhé, takže sa medzi tekutiny nepočíta. Bonusom je, že karbónové mydlo, ktoré som si kúpila, je veganské a netestované na zvieratách. Používam mydlo značky Carbon Theory, ale inú som zatiaľ neskúšala, takže ju nemám s čím porovnať.

Karbónové mydlo na pleť

Takisto som presedlala na tuhý šampón, je to v podstate malá gulička, ktorá nezaberá miesto a je zabalená v obyčajnom papieri.

Na zvyšné tekutiny som si vyrobila malé cestovné fľaštičky s ceduľkami, použila som staré fľaštičky po Celaskone a iných vitamínoch. Sú z lekárenského, tmavohnedého skla:

Cestovná fľaštička 

Ďalšou vecou, ktorú potrebujem (keďže si nechcem kupovať jednorázovú novú na mieste), je moja zubná kefka. Používam bambusovú, ktorá je ľahká a ekologická.

Tip od mojej sesternice, ktorá pri balení sa na expedíciu počíta centimeter:

• Odrežte zo zubnej kefky polovicu rúčky, vystačíte si s ňou úplne rovnako a zaberie menej miesta, napríklad keď máte malú kozmetickú taštičku

No a posledný tip pre vašu minimalistickú kozmetickú tašku sú odličovacie tampóny. Dajú sa jednoducho vyrobiť zo starého froté uteráku (drsnejšia strana) a nepoužívanej obliečky na vankúš (jemnejšia strana). Tie moje vyzerajú takto. Skladujem ich v malom vrecúšku zo starej čipkovanej záclony. Po použití ich stačí jednoducho vyprať a sú ako nové! 

PS: Látkové tampóny sa dajú aj kúpiť, ale prídu mi strašne predražené. Tým, že udržateľný spôsob života je v móde, existuje veľa obchodov, ktoré na ňom zarábajú. Takže si vždy položím otázku: "Musím si to kúpiť, alebo si to viem vyrobiť sama, prípadne zohnať od kamarátov?"

Ručne vyrobené odličovacie tampóny

Stačí povedať nie

Ako cestovateľ som často prekvapená, koľko papierov sa mi nazbiera v taške počas cesty a prestupov. Snažím sa tento počet znižovať, takže si:

• Vždy nainštalujem aplikáciu leteckej spoločnosti, s ktorou letím a celý check-in vybavím elektronicky. Na letisku potom miesto papierovej letenky ukážem QR kód. To isté platí pre lístky na metro, vždy sa snažím kúpiť si lístok cez aplikáciu alebo SMS.
• Neberiem plastové príbory, viečka na kávu a podobné „blbosti“, keď si na letisku kupujem jedlo. Vždy uprednostňujem najesť sa tam, kde si môžem aj sadnúť a kde napríklad dostanem kávu do obyčajného hrnčeka miesto jednorazového kelímka. Tých pár korún v cene naozaj nie je tak veľký rozdiel, keď zbytočne nerozhadzujete a posedieť si pri káve je pre mňa dobrý spôsob, ako stráviť čas na letisku (môžem pri tom napríklad bez stresu vytiahnuť počítač a chvíľu pracovať)
• Neberiem zbytočnosti, ako sú letáky, časopisy či noviny. Mojou úchylkou boli dlho papierové mapy, ak si nejakú vezmem, tak sa ju snažím zrecyklovať (mapu zo Sýrie som si ale napríklad nechala na pamiatku).

Drobnosti, ktoré zaberajú miesto

Keď dáte k sebe veľa malých, veď-to-sa-mi-určite-vojde drobností, prekvapí vás často zistenie, ako  vaša taška magicky narástla. Tomuto paranormálnemu javu sa dá našťastie predchádzať: zabaľte si napríklad  menšie slúchadlá (štuple) a zvážte, či sa knižka nedá kúpiť v mäkkej väzbe alebo ideálne previezť v čítačke.

Môj najväčší boj je vždy v papiernictve. Milujem papierové veci, zápisníky boli mojimi vernými spoločníkmi od... vlastne odjakživa a preto pre mňa bolo ťažké uvedomiť si, že ich vlastne nepotrebujem. Poznámky si píšem do mobilu. Na najnutnejšie zápisky (napríklad na schôdzke, kde nesmieme mať počítač) mám vždy čo najmenší zápisník z recyklovaného papiera v mäkkej väzbe.

Tričkotaška

Keď sa zbalím do batoha a potom niekde trávim 2-3 dni na schôdzkach, na ktorých potrebujem iba peňaženku a notebook, často ma to láka pribaliť si kabelku. Ale obídem sa aj bez nej. Vozím si obyčajnú plátenku, ale mám aj túto kreatívnejšiu „tričkotašku“ prešitú zo starého trička:

Najrašej cestujem s plátenkou, ale mám aj „tričkotašku“

Na záver

Nie vždy sa mi podarí dodržať všetky vyššie uvedené pravidlá. Som chaotický človek a často jednoducho spravím prešľap. Snažím sa však postupne robiť viac a viac maličkostí, aby som odľahčila svoju batožinu a nemala s ňou veľa starostí. To, že počas cesty a po ceste nemusím tak často hľadať odpadkový kôš, je pre mňa veľká odmena!

Máte nejaké tipy na minimalistické a low-waste cestovanie? Veľmi rada sa ich dozviem! Každá troška sa počíta. A ak vás môj článok zaujal, nazdieľajte ho ďalej a sledujte môj Instagram Nápadníčka, kde nájdete ďalšiu low-waste a handmade inšpiráciu. Teším sa na vás!