Každý normálny človek ma zlé uhly a dobré uhly. Niekto má viac dobrých uhlov= to je človek fotogenický. Hovoríme dokonca, že krásny (pozor: fotogenickosť často vôbec nesúvisí s hmotnosťou, má iné zákony). Takí ľudia o tom väčšinou vedia odmalička, je to vidieť na ich postoji a sebavedomí. Občas takým ľuďom trochu závidím.
Mám napríklad kamaráta, ktorý kamkoľvek príde, tak sa dievčatá severne od rovníka potia južne od rovníka a dokonca môj cynický a chladnokrvný profesor, necitlivý to mizantrop, sa priznal, že bol ním na prvý pohľad očarený. Že by mu trebárs dal kľúče od svojho domu a tak. Uvaril by mu bamiovu omáčku a plnené cuketové kvety poukladané pekne do špirály. A to už chce riadnu dávku očarenia, toľká predstavivosť.
Autá by sa pred ním zastavovali, keby v tejto časti Turecka nejaké jazdili okrem traktorov (a každý vie, že z traktora fyzickú príťažlivosť nevidno, pretože ju plne pohlcuje traktoristická optika, ktorá zaostruje iba na výmole v betóne).
Krásnym ľuďom zvyčajne veci padajú kolmo do lona. Napríklad ženy/muži. Alebo aspoň ich časti. Namietajte si, koľko chcete, ale je na tom niečo pravdy. Je na tom dokonca veľa pravdy. Keby na tom nebolo veľa pravdy, tak by si hustochlpé ženy netrhali obočie a riedkochlpé by si ho nemaľovali.
V dnešnej dobe je veľmi ťažké vyhnúť sa objektívu. Nikdy neviete, kde sa schováva, kto vás fotí, komu stojíte v selfie, prípadne ktorý pako prilepil izolepou GoPro kamerku na stĺpik hlavného stanu a nechal ju celý deň zapnutú keď ste práve rodili fúrik s hlinou.
A ak patríte do druhej skupiny= do tej, ktorá ma dobrý uhol jeden až dva, tak je dosť naprd pracovať celý deň v dosť neesteticky vyzerajúcom podrepe s muffinom vytŕčajúcim z nohavíc, keď vás niekto fotí zrkadlovkou veľkosti menšej kapybary v rámci každodennej fotodokumentácie. Každo. Dennej. Z toho sa potom ťažko vyberá do fotoalbumu pre vnúčatá.
Takže preto. Preto si radšej dám na internet sto fotiek, na ktorých sa sama sebe páčim, keď už som pristúpila na tento fenomén vytvárať si virtuálnu osobnosť, len aby som vyvážila ten dnešný muffin pri vyškrabkávaní šesťtisícročnej omietky spomedzi kameňov.
Skrátka nechápem, ako niekto môže vyzerať sexi alebo dobrodružne, keď so špachtľou v ruke čupí v tej istej polohe ako keď idete v lese kakať. Ja keď čupím, tak vždy vyzerám, že kakám Či už mám v ruke špachtľu, alebo toaleťák. A ono to vlastne trochu dobrodružné vždy je, aspoň tu v Turecku.
Amen. Idem asi zožrať nejaký turecký med alebo čo.
