Princezné do veží, vretená sú hrozba!

Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna princezná. Bola celkom pekná, ako sa na princeznú patrí, a nebola príliš múdra, ako sa to tiež patrí, keď sa máte stať potenciálnou manželkou priemerne inteligentného vysloboditeľa dedinského pôvodu (známeho tiež pod menom Hlúpy Jano), ktorej jediným životným poslaním bude reprezentovať. Skoro ako pán prezident, ale s trochu väčším korzetom.

Áno, aj táto princezná žila od malička zavretá vo veži. Čistý sadizmus, poviete si. Týranie detí. Aj ja si to hovorím. Chudera sa nikdy neprebehla po rozsiahlych palácových pozemkoch k jagavému horizontu, ani nepomáhala fešnému záhradníkovi zbierať mandelínky z kráľovských zemiakov. Dvakrát do týždňa k nej musí chodiť psychológ, pretože sa u nej začala prejavovať klaustrofóbia a sklony k sebapoškodzovaniu. Viete, aké sú to tlaky, keď ste neustále zavretá v 1 + KK bez možnosti ísť čo i len do Kauflandu a zároveň sú na vás kladené ukrutné nároky typu: Musíš byť štíhla ako laň, aby si sa princovi páčila? To dievča si musí každý deň dať tri a pol hoďky na rotopede, len aby znížilo riziko veľmi neprinceznovskej celulitídy.

Lenže mňa nezaujíma denný program aristokratickej mládeže. Mám iné otázky. Napríklad prečo ju rodičia zavreli do veže? Rozbila vázičku zo svadobnej kolekcie? Zjedla zo stromčeka salónku a do celofánu zabalila kockový cukor, aby sa na to neprišlo? Nahrala snáď na internet fotky, kde jej vidno holé členky?

Predstavme si to takto. Je streda poobede, akurát skončilo hlásenie kráľovského rozhlasu, majordómus pofajčieva na verande hradu. Kráľovná cez seba prehodí plášť a v náhlivosti nastupuje do pristaveného kočiara. Pohonič sa viac-menej zo slušnosti spýta, kam to bude, mysliac si, že zase idú do toho malého motelíka v podhradí, kam kráľovná občas inkognito jazdí, keď sa pohádajú s manželom a potrebuje si vyhodiť z kopýtka. Na počudovanie, dnes sú pokyny iné:

„Do školy pre princezné, prosím.“

Pretože dnes je rodičovské združenie. Tam teda kráľovné normálne nechodia- stalo sa dobrým obyčajom, že tieto povinnosti spadajú do kompetencie pestúnky (kráľovná v podstate iba kontroluje žiacku knižku). Preto pohoniča dosť prekvapí, keď chce zaparkovať pred školou, a parkovisko je už plné kráľovských kočiarov, celé pokadené od kráľovských koní. Na dnešné ZRPŠ, zdá sa, prišli všetky kráľovské mamičky osobne.

Kráľovnú zmätok pohoniča pramálo trápi, prikáže mu čakať, a vyhrabe z kabelky (nosia kráľovné kabelky?) papierik s číslom triedy svojej ratolesti. V triede sa to už hemží krinolínami a kučeravými parochňami. Pani učiteľka pojašene cupitá od katedry k tabuli, nevediac ako sa správať v prítomnosti toľkých kráľovien, a kde takto narýchlo zoženie dosť dôstojné ukazovátko (normálne používa odlomenú anténu z rádia, ale teraz by to chcelo niečo slonovinové alebo tak). Keď učiteľka konečne omdlie a dvaja privolaní pohoniči ju za nohy odtiahnu do zborovne, vystúpi kráľovná so svojím problémom:

„Dievčatá,“ (kráľovné sa navzájom oslovujú dievčatá, aby to utužilo kolektív a aby mali pocit, že ešte nie sú také staré)

„Dievčatá, zavolala som vás na toto rodičovské združenie, aby sme sa poradili o veci, ktorá mi už dlhšie nedá spať. Samy iste viete, aké ťažké je vychovávať dospievajúcu rozprávkovú bytosť.“

Kráľovné pritakávajú.

„Je to až desivé, akú hroznú majú rozprávkové bytosti pubertu. Nedávno som napríklad počula, že princezná premenila svoju matku na medveďa! NA MEDVEĎA! Princezné po celom svete si možno práve teraz pichajú vretená do prsta, a potom majú halucinácie o mužoch! Susedovie princezná trpí tak strašnou sociálnou fóbiou, že po ľuďoch vystreľuje zmrazené cencúle. Nie je to tak dávno, čo Snehulienka ušla z domova a nasťahovala sa k siedmim chlapom na hromádku. A chlapci, chlapci drakov prestali zabíjať a namiesto toho ich krotia!“

Kráľovné zhrozene zhíknu, tri sa prežehnajú, a jedna využije všeobecný rozruch, aby si nebadane odštipla z citrónového koláčika, aj keď občerstvenie sa podáva až na konci.

„Od Poseidona viem,“ pokračuje naša kráľovná, „Že jeho dcéry nosia vyzývavé podprsenky a vraj si nechávajú nastreliť trojzubce do pupka. Ono sa to možno dobre animuje, ale myslí niekto na nás, na úbohé matky? Nie. Je treba rázne zakročiť, baby!“ (kráľovná na tomto mieste zvolila slang, aby zdôraznila, že je síce ustaraná, ale napriek tomu kráča s dobou)

Kráľovné vzrušene máchajú rukavičkami vo vzduchu, až to rozvíri Chanel 5 po celej miestnosti. Porada trvá niekoľko hodín, zjedia sa štyri tácky nízkotučných muffinov a Klobúčnik nestíha dolievať čaj. Pani učiteľka sa v zborovni preberie v náručí statného pohoniča. Parkovisko začína smrdieť ako švédske mäsové guličky.

Napokon však kráľovné dospejú k rozhodnutiu.

„Nie je to pekné rozhodnutie. Ale je to pre ich dobro,“ skonštatuje večer kráľovná na tlačovej konferencii pre kráľovský denník, „Zavrieme svoje dcéry do veží, ktoré sa postavia z európskych fondov v horách. Chceme, aby naše deti mali internetový signál, ale zablokujeme stránky s nevhodným obsahom, Disneyho zvlášť, pretože jeho princezné sú pre naše deti zlým vzorom. Princezné tak budú v bezpečí a panenstve čakať na vhodne zvolených princov, ktorí dostanú v Hornbachu zľavu na povrazové rebríky, aby sa k nim ľahšie dostali. Je to revolúcia.“

Kráľovná večer nasadá do kočiara ešte o trochu spokojnejšia než minulú sobotu, keď sa vracala z motelíka celá spotená a strapatá. Má pocit, že je dobrou matkou. Snáď to médiá neprekrútia. Bulváru sa po dohode poslalo niekoľko odstrašujúcich fotiek opitých princezien, ako držia vreteno, cez oči čierne prúžky aby nebola hanba. Zaplatí sa veľká reklamná kampaň a bude to na všetkých billboardoch po kráľovstve. Veža, veža je to správne riešenie. A krátke vlasy.