- Napište nám
- Kontakty
- Reklama
- VOP
- Osobní údaje
- Nastavení soukromí
- Cookies
- AV služby
- Kariéra
- Předplatné MF DNES
Do Tokya sme sa dostali vďaka šikovnosti môjho priateľa a jeho kolegu, ktorí na internete našli extrémne lacné letenky. Najprv ich kúpili a až potom sa nás (slečien) opýtali, či chceme ísť na výlet. Ešteže sme vtedy nemali naplánované niečo dôležitejšie :)
Informácia pre alergikov: tento článok môže obsahovať vysokú koncentráciu čerstvo nabifľovaných japonských slovíčok a morské plody.
Hoďte po mne kameňom. Tí, ktorí ste ešte nikdy nestretli Japonca so slnečníkom, rúškou a zrkadlovkou na krku a nepomysleli si: „TYPICKÝ TURISTA!“ Ja teda určite nie som bez viny. S tým rozdielom, že po návšteve Tokya som sa sama ocitla v koži niekoho, komu príde každá maličkosť fascinujúca, nová a zaujímavá, takže chodí po ulici s foťákom prilepeným na oku ako nejaký bizarný kríženec človeka a ďalekohľadu.
Aby sa vám ľahšie čítalo, blog som rozdelila na 5 očakávaní, ktoré som si priviezla cez letiskovú kontrolu z Európy a v Japonsku sa mi buď potvrdili, alebo naopak vyvrátili.
Pred odletom do Tokya sme si robili piknik v parku a ja som si krátila čas vyhľadávaním zaujímavostí o Japonsku. Zarazila ma táto informácia:
Čo teoreticky znamená, že keby sme našu deku premiestnili aj so sáčkom croissantov z brnenských Lužánok do parku Ueno, sedelo by na nej okrem nás dvoch ďalších 7.3 ľudí (tú jednu tretinu človeka si radšej nechcem predstaviť :D). Čiže asi pochopíte, že som od Tokya očakávala dosť veľkú, lakte tupiacu tlačenicu.
Na týchto miestach je tlačenica zaručená:
|
A skúsenosť? Áno aj nie. Samozrejme, keď si nejaké mesto vyslúži prívlastok najväčšie veľkomesto na svete, pravdepodobne to nebude iba hyperbola (ako keď vám mamka vyčíta, že ste jej stratili už dvesto obedových dóz). Jednoducho nemôžete očakávať, že pôjdete po ulici sami dvaja, bude na vás svietiť reflektor a v pozadí hrať soundtrack z princeznej Mononoke.
Práve v Tokyu totiž pochopíte význam výrazu „človek milión“. Ľudí je tu veľa, dohromady okolo trinásť a pol milióna, takže váš bullshit skutočne nikoho nezaujíma. Prakticky neexistuje čas, kedy sú „všetci v práci“. Pri takom množstve ľudí by asi nefungoval systém: o štvrtej máme padla. Takže ľudia sú na ceste do alebo z práce v podstate počas celého dňa. Preľudnenosť človek najviac pocíti na frekventovaných staniciach metra, ale aj v noci v „párty“ štvrtiach alebo elektrickom meste Akihabara. Tam by vám ani Airways nestačil, aby ste mohli voľne dýchať.
Napriek tomu sa ale v Tokyu dajú nájsť zákutia, kde sa cítite takmer osamelo. Je to dané tým, že Tokyo sa skladá z desiatok malých kantónov a mestečiek, pričom každé má svoje tempo a charakter. My sme napríklad mali prenajatý apartmán v štvrti Ryogoku, kde bola zaľudnenosť porovnateľná s nedeľou v Brne :)
Pre Tokyo sú charakteristické dve architektonické kuriozity:
?Stretnúť niekoho s nemocničnou rúškou je proste no big deal
Zaujímavosť: Prečo Japonci nosia nemocničné rúška?Samozrejme, keď človek vidí naproti sebe v metre človeka s rúškou cez ústa, podvedome začne trpieť až hypochondrickým pocitom. Ale po niekoľkých dňoch som si aj ja na tento pohľad skrátka zvykla a teraz si zvyk nosiť rúšky vysvetľujem na základe vlastného pozorovania takto:
|
Pokračovanie nabudúce!
Video: najväčší prechod pre chodcov na svete
V uliciach Tokya
Doprava v tak ohromnom meste pripomína steampunkové perpetum mobile
Aj v Tokyu nájdete zákutia, kde ľudia nerušene cvičia jógu a oddychujú
Další články autora |
Lešany, okres Benešov
4 950 000 Kč