Krátky, ale nadčasový exkurz do mojich predvianočných myšlienkových pochodov v šaline Gábinka...
Drkocem si tak včera šalinou, pospevujem si v duchu iba zo tri vianočné pesničky naraz (čo je na mňa slabý priemer), a mám celkovo takú tú kúpim-si-na-trhoch-fest-vlnené-ponožky náladu, keď tu zrazu si naproti mne sadnú dve slečny. Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že sú ako dve hrozná. Aj jedna hrozná, aj druhá hrozná. Obe majú nechty až po zem, vlasy až po zem a nohy až po zadok. Zhruba tam, kde má priemerný človek pery, majú hustú ružovú hmotu pripomínajúcu vazelínu. Proste možno sa také narodili, ale veľmi pravdepodobne je to Maybelline.
Akurát si v duchu opakujem, že im možno krivdím, že veď aj kvantové fyzičky mohli nejaký ten cicuškovský gén podediť, a vtom...
Slečna napravo zaklipká umelými mihalnicami, ktoré sa jej v pravom hornom rohu trošku odlepujú od viečka ako motýle od kokónu.
„No a vieš..." (ak ste si doteraz predstavovali, že to hovorí nejaký epický hlas, trebárs Morgan Freeman, teraz si prosím prelaďte duchovné vlny na Ivu Pazderkovú) „Barča je ako v pohode, ale ako... no proste je to taká bárbina nafintená proste. Chápeš proste."
Slečna naľavo okamžite začne vehementne prikyvovať, až sa jej načechrané vlny vyrovnávajú:
„Áno, presne. Ale ty máš aký pekný nos dneska, strášne hladký."
Ja viem, že si umelci často vymýšľajú a zveličujú. Ale ja vám teraz prisahám (na lekvár svojej babky!), že takmer vôbec nepreháňam, keď poviem, že sa slečna jedna po tomto komplimente naklonila k slečne číslo dva, a smrteľne vážne zašepkala:
„Psssssst.... To je ten nový make-up. Vyzerá dosť prirodzene?"
No fakt. Večný svit nepoškvrnenej mysle, v ktorej sa dva lakom na vlasy sfetované neuróny naháňajú okolo katalógu Oriflame. Nelson Mandela je mŕtvy, ale v New Yorkeri majú zlacnené čipkované tričká, takže...
Takže čo som chcela povedať.
1) Dnes ráno, keď som sa nevraživo spýtala tej potvory v zrkadle, odkiaľ má moje pyžamo, nemyslela som to tak. Mám ju rada, pačmagu jednu nenačančanú. Jedna kamarátka si raz k môjmu kontaktu v mobile priradila pohyblivý obrázok Gluma, a aj tak som si našla frajera.
2) Skutočne dúfam, že naše dve hrdinky nevystupujú na Svoboďáku, a nepôjdu příliš blízko okolo stánku s grilovaným klobásami (lak na vlasy + otvorený oheň = flambovaná cicuška nadivoko). Ale zase, takéto slečny sa klobás zvyčajne boja. V pondelok sa najedia, a zvyšné dni žijú z toho, čo si vyšprtajú spomedzi zubov. Bože, mám chuť na škvarky!
a hlavne
3) Sú dôležitejšie veci, nad ktorými by som mala v šalinách premýšľať. Napríklad vedeli ste, že tajfún na Filipínach úspešne spláchol jeden a pol tony púdru, a rybám je to úplne jedno? Alebo že keď sa strašne dlho pozeráte na cudzie slečny v šaline, znervóznejú natoľko, že vám ukážu svoje šalinkarty?
