Keď máte na celý týždeň 80 korunový rozpočet, dlhujete peniaze vedúcej svojej diplomky a nemáte ani na náplň do spinkovača. Aj to je archeológia.
Archeológia, spanilá to veda, je nepopierateľne jednou z profesií, ktorú obľubujú režiséri a spisovatelia po celom svete. Keby sa urobil top 10 rebríček, bola by asi niekde medzi architektom, „novinárkou, ktorá hľadá lásku vo veľkom meste“ a plánovačkou svadieb.
Iste, je to veda pomerne romantická. Keď ste ten typ, čo si popri zameriavaní nálezu všíma západy slnka nad hrudami hliny, spotené hrudníky kolegov oblečených ako za kolonializmu, prípadne srnky, ktoré si zlomili nohu pádom do sondy. Roníte slzu nad každou kostrou, kým jej krivým klincom čistíte očné jamky a vymýšľate o nej nostalgické životné príbehy, ktoré vždy končia tragicky, pretože naisto viete, že to hlavný hrdina neprežil.
Mnoho ľudí má vďaka kinematografii dosť skreslené predstavy o archeologickom remesle, vrátane niektorých archeológov samotných. Ale kto by sa hneval, keď si o ňom myslia, že je ako akčný hrdina. Nejeden archeológ, ktorého poznám, by vám dokázal hodiny rozprávať dobrodružné historky, keď ho dostatočne zmámite ohnivou vodou. Niektoré dokonca pravdivé. Predsa len, koľko akademických zamestnaní sa v dnešnej dobe ešte odohráva v teréne, na čerstvom vzduchu?
Každý vie, že na čerstvom vzduchu je to divočina. Poznáme to z počítačových hier: len čo vyleziete zo základne, vrhnú sa po vás zombíci z vrcholného stredoveku a vy máte iba hrdzavý krompáč na obranu.
Čo vás filmy a počítačové hry nenaučia, je ten každodenný dril. Aj Indiana Jones mal určite na každého nácka štyri banánové krabice plné črepín, ktoré musel umyť v lavóriku, roztriediť, zakresliť, a potom pri svetle petrolejky na každý úlomok napísať bielym tušom rok a číslo sondy. Aj Lara Croft, keď uškrtila všetkých zloduchov svojim dlhým ebenovým copom, zasadla k počítaču a musela prepisovať dokumentáciu do excelu. Okrem toho som si nevšimla, že by tých dvoch nejako často citovali, vlastne ani jeden z nich v súčasnej dobe nepublikuje. A ani nabitý revolver, ani naleštený bičík vám grant nezaručí (dobre, tak naleštený bičík vám ho možno zaručí, ale musíte zvádzať správneho páprdu v kostýme dominy, a kto má v dnešnej dobe čas?)
Aby som to celé zakončila. Tento blog píšem, pretože mám nervy. Lebo archeológia je dosť finančne náročná milenka (a povedzme si úprimne, aj dosť špinavá), veľa berie a málo dáva, neustále prosíkajúc o vašu plnú pozornosť. Vrátila som sa z mesačného výskumu v Turecku, na stole obrovská krabica plná vzoriek na drahé analýzy, na tanieriku obschnutý rohlík s ešte obschnutejším zlatým dedičstvom. Plat žiaden, úspory žiadne, a štipendium- to je akoby ste chceli celú ľudskú kostru vypreparovať iba pomocou sponky do vlasov.
Napriek tomu svoju prácu... milujem až za hrob (ak je pod ním nejaká kultúrna vrstva, ktorá by sa dala skúmať).
