Antivalentínky pre malých aj veľkých

Sú ľudia, ktorí hovoria, že Valentín je iba ďalším zo spôsobov, akým dáva spoločnosť nezadaným ľuďom najavo, že ak nemajú komu kúpiť limitované balenie slivovicových praliniek, jedného dňa ich pravdepodobne nájdu ohlodaných od mačiek vo veľmi smutnej garsónke plnej oslintaných Maximov. 

Ale – a história to mnohokrát preukázala, pačmaga jedna - ľuďom netreba až tak veriť. A kým sa na svete nájdu takí, čo si myslia, že drony a sladké langoše sú dobrý nápad, ostanem vo vzťahu k človečenstvu nanajvýš pochybovačná. Inak povedané- srať na valentínskych cynikov, keď ste si už vymysleli príspevok s touto tematikou.

Tento rok mám hneď niekoľko kandidátov, ktorým by som rada hodila do schránky imaginárnu Valentínku, keby som sa nebála, že skončí v spame alebo na dobrej ceste stať sa recyklovanou Ikea taškou.

Prvou, pomerne zjavnou voľbou je samozrejme môj priateľ (v pozadí počujem odsudzujúce bučanie Ligy antiklišéistov), pretože mi neváhal na vianočných trhoch vo Viedni kúpiť nie jeden, ale hneď dva hrnčeky na punč, keďže som pri oboch vyvádzala ako Agnes pod plyšovým jednorožcom, a okrem toho trpím akútnou hrnčekofíliou. Pretože pravá láska sa pozná podľa toho, že toho druhého ľúbite, aj keď je chorobne zaťažený na hrnčeky. A ešte aj podľa toho, že vám venuje svoju poslednú bezkôstkovú mandarínku, a potom vám tri dni láskyplne vyčíta, že ste sa o ňu nepodelili.

Ďalej by Valentínku dostala moja kamarátka Katka, ktorá je aj po toľkých rokoch ochotná so mnou viesť debatu o tom, ktorá z nás je ktorá sestra z Čarodejníc (ja teda určite Phoebe a vôbec sa nehanbím, že som pozerala Čarodejnice. Sú aj horšie veci na svete. Trebárs neonacisti.) A v neposlednom rade môj dedko, ktorý nevie, kto je to Džambulka, a nielen za to ho strašne ľúbim.

Ale písať o Valentínkach mi príde príliš normálne, a ja nie som povestná svojou normálnosťou (ak niečím som povestná, určite je to moja schopnosť vypiť dva litre kofoly na ex a neísť potom cikať, pretože kofolu moje telo proste vstrebe. Zhodujú sa lekári). Tak som sa rozhodla, že tento rok budem rozdávať Antivalentínky, a to tým, ktorí si podľa mňa  Valentínky vôbec nezaslúžia.

1. Ten chlapík, ktorý pred davom ľudí zastrelil žirafu Maria, a urobil z nej štyri tácky levích jednohubiek. Dúfam, že sa mu potom dobre spalo. Antivalentínka pre neho bude vyzerať nejako takto:

2. Antivalentínku by rozhodne mal dostať ten génius, ktorý povedal Hane Montane, je demoličné gule sú sexi.

3. Mamka Bašára Asada, pretože ho nenaučila, že múdrejší ustúpi.

4. Piate olympijské koliesko v Soči. Každému sa občas stane, že sa mu koliesko neroztiahne. Ale vážne som čakala, že k nemu Putin proste priskočí a rozpáli ho laserovým lúčom svojho pohľadu. Všetci predsa vieme, že Putin v skutočnosti vznikol skrížením Chucka Norrisa, Xeny bojovnej princeznej a Stafordšírskeho teriéra. Aj tie dvojité toalety si mohol najprv skontrolovať, než tam pustil súkromiachtivých olympionikov. Tí už predsa dávno zabudli, že kedysi na fesťákoch cikávali do rakety bok po boku s plebsom.

5. Kim Čong-un, lebo je to strašne zlý synovec.

6. Ten inštruktor samovražedných útokov, ktorý počas prednášky odpálil seba i celý ročník nádejných teroristov. Mám rada zapálených lektorov, ale čo je veľa, to je veľa.

7. Predstavitelia Ligy antiklišéistov. Pretože troška klišé (podobne ako folk rock) ešte nikomu neublížila, ak sa správne dávkuje.