...Turiec je naplnený bohatstvom farieb do prasknutia a jeseň ďalej nimi mrhá v nekontrolovateľnej rozhadzovačnosti vo všetkých tých nádherných dolinách...
... pomaly na Túlačkách odchádzam z Turca, ale nemohol som ešte bez toho aby som si ešte aspoň jednu z mojich lások stredovekých neuchoval v pamäti. A tak som išiel pohladiť múry, oprieť sa o ne a počúvať, počúvať celú tu stáročnú históriu, ktorá z nich vyžaruje. Kto všetko išiel predo mnou po chodníku ku gotickému kostolíku sv. Jána Krstiteľa v Inančinej. Kto pozeral do jeho okien, kto držal kľučku dverí a kľačal na kamennej dlažbe v pokore.
Jednoloďový gotický kostolík s kvadratickým presbytériom, dvojpodlažnou severnou sakristiou a západnou vežou postavili zrejme v celom súčasnom rozsahu niekedy koncom 13. či začiatkom 14. storočia pod vplyvom stavebnej huty pri kláštore premonštrátov v Kláštore pod Znievom. Úpravami prešiel okolo roku 1430, v 17. storočí bola obnovená veža. Kostolík sa zachoval v prakticky pôvodnej podobe bez zásadnejších stavebných zásahov v neskoršom období. Z gotických detailov sa zachoval veľmi úzky portál na južnej strane lode, ranogotické okná na východnej stene presbytéria a sakristie. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou so svorníkom zdobeným ornamentom.
... potom ešte dlho sedieť v tráve a zlatom lipovom lístí a pomedzi kamenné kríže, tam vzadu vo Fatre Tlstú a Ostrú pripomenúť. Ako som z ich vrcholov hľadal v doline vežičky kostolíkov i v Ivančinej....
text, foto © Peter Krivda Soliwarski
