Demokracia - dobrý sluha, zlý pán

V nasledujúcom článku by som chcel pojednať o tom, ako sa stavať voči jednotlivým ideológiám, ktoré sa vyskytujú v našom geografickom priestore.

Náš politický systém býva často nazývaný demokraciou, alebo aj liberálnou demokraciou. Tento systém má veľkú výhodu v tom, že keďže zavádza a vlastne podporuje pluralitu, systém funguje tak, že sa svojou podstatou bráni proti prevahe niektorého zo smerov. Ak by prevážil dominantne hoci aj jeden z tzv. demokratických smerov, napríklad sociálna demokracia, vieme, že ľudská povaha je taká, že sa rada nechá opiť a opojiť mocou - a teda je dobré, že máme systém, ktorý je sám o sebe poistkou voči svojvôli nejakej ideovej skupiny.

Už som tu písal dávnejšie - je v zásade menej podstatné, kto sa k akej ideológii hlási. Podstatné je, že sme ľudia, ktorí robia chyby. Teda, aj keby prevládla niektorá z "lepších" ideológií, mohlo by to skončiť zle pre podstatu človeka, pre to, že človek má tendenciu konať egoisticky, emotívne, iracionálne a tak ďalej. Napríklad ja som konzervatívec - ale nemám dôvod túžiť po nejakej "konzervatívnej totalite", pretože taká by prakticky mohla fungovať len medzi anjelmi. Medzi ľuďmi nie a preto je dobré, že máme poistku, ktorú nazývame demokracia.

Ale je problém, keď sa pre nás samotná táto poistka, akokoľvek dôležitá, stane "božstvom". Je v poriadku, ak si niektorá skupina povie, "my sme liberálni demokrati" (a máme také a také princípy) - oveľa horšie však je, ak si tá skupina povie, že "vnúťme naše princípy všetkým".

No, ale žiaľ, to je presne to, čo sa aktuálne deje.

Viktora Orbána napádajú, lebo hovorí o inej než liberálnej demokracii. Vraj je to nezmysel. Ale Orbán vie, čo hovorí. Jeho politická strana je konzervatívna. Malo by zmysel, ak by konzervatívec hlásal liberálnu demokraciu, či liberalizmus (a teraz fakt nechajme bokom, že kedysi dávno, ako študent,  Orbán dostal nejaké štipendium od Georgea Sorosa)?

Keď som raz konzervatívec, budem hájiť kresťanstvo a konzervativizmus. Keď som ľavicovo založený, budem hájiť sociálne princípy a sociálnu demokraciu. Prečo by zároveň takíto ľudia mali hájiť aj liberalizmus a liberálnu demokraciu nad rámec toho, že demokracia je jednoducho poistkou proti prevahe jedného zo smerov?

Ak by to začali robiť, tak by sa vlastne dialo jedine to, že by prevahu získaval spomínaný liberalizmus. V prvom rade hájený liberálmi, ale v druhom rade aj "konzervatívcami", či "socialistami", ktorí by si však povedali, že liberalizmus je pre nich prednejší a preto by sa stávali akými satelitnými stranami nového systému.

No a teraz vážne - čo má trebárs dnešná CDU v Nemecku vôbec spoločné s kresťanstvom či konzervativizmom? A dali by sa menovať aj iné strany, aj z nášho priestoru, napríklad KDH na Slovensku.

To je jedna vec, ale chcel by som prejsť ešte k inej pointe. A za ňu ma asi tiež mnohí nebudú mať radi. Totiž, všetky ideológie, ktoré som tu zatiaľ spomínal, sú európskeho, euroatlantického pôvodu s koreňmi antickými a židovsko-kresťanskými. Čo by sa však stalo, ak by sme rovnakú šancu, ako liberálom, kresťanským demokratom, či (demokratickým) socialistom, dali trebárs strane s výrazne islamskou rétorikou?

Teda ja píšem nasledovné: Liberálna demokracia je dobrý sluha, ale zlý pán. No, ideológie postavené trebárs na islame (ale kľudne si tam dosaďme trebárs aj šintoizmus, či hinduizmus) by neboli  - v našom prípade - ani tými dobrými sluhami. Pretože svojím pôvodom bytostne patria niekam inam. Viem, aké je aj pre mnohých tunajších blogerov úmorné donekonečna počúvať čosi o "umiernenom" a tom druhom islame. Hovoriť o islame spôsobom, že jednak "umiernení" a jednak "radikálni" - to je základné nepochopenie problému. Pretože my si nahovárame, že sa na islam pozeráme z nejakého neutrálneho, "neideologického", univerzálneho  stanoviska. Ale vnímanie islamu je vždy relatívne - aj na základe toho, odkiaľ človek pochádza, z akej je rodiny, či prostredia.

Inak povedané: Islam v Bosne a Hercegovine by niekomu prišiel umiernený (trebárs niekomu, kto má skúsenosť so Saudskou Arábiou) a inému zase radikálny či extrémny (tomu, kto trebárs nikdy nežil v islamskom prostredí).

Pre nás je ale podstatné, aby sme si povedali, že islam je cudzorodým fenoménom. A na základe toho sa k nemu stavali. Je to diskriminácia? Je to xenofóbia? Možno. Ale pokiaľ si neuznáme, že jednoducho nie sme podstatou nášho myslenia pripravení na islam, tak budeme len tápať... a o výsledkoch tohto tápania potom počujeme v často v správach z rôznych európskych veľkomiest.

Takže: Prenasledovať moslimov? Nie. Zakázať všetok islam v našich krajinách? To tiež nepôjde. Ale: Byť voči islamu obozretný? Nastaviť mu tvrdšie pravidlá, než "domácim ideológiám"? To môže niekomu znieť ako diskriminácia a čosi neslýchané, ale mne to znie ako hlas v tomto prípade zdravého rozumu.

A ešte: (hoci poznámky tohoto typu neznášam) môj postoj je postojom Stredoeurópana, zžitého s tunajšími hodnotami a spôsobmi. Kto v mojom prístupe vidí nejakú nenávisť, nejakú túžbu niekoho utláčať a podobne - je mi ľúto, máte chybu vo vašom prijímači.