Rómsky-život-Tajné-spoločenstvo?

ilustraené foto Rodinné väzby a vzťahy v tradičnej rómskej rodine sú pre príslušníka majority zahalené rúškom tajomstva. Ako to v takej klasickej rómskej rodine vlastne vyzerá?

- Pre Rómov má rodina veľký význam. Predstavuje základnú sociálnu jednotku, v ktorej sa zabezpečuje výchova a ochrana jedinca a, samozrejme, reprodukcia. Rómsku rodinu nemožno chápať ako istý počet jedincov, ale vždy ako celok, ktorý voči svojmu okoliu vystupuje jednotne. Konflikty prežívajú rodiny kolektívne, vzťahy medzi jedincami sú vzťahy medzi rodinnými zväzmi, jedinec koná vždy v mene rodiny. Chyba, ktorú urobí jedinec, sa hodnotí ako chyba celej rodiny. Dobre vychované dieťa žije vo veľkej úcte k svojim rodičom, starým rodičom a starším členom rodiny až po sobáš.

A čo potom?


- Po sobáši, ak sa vydá dievča do rodiny chlapca, prijíma tradície novej rodiny, ktorá ju akceptovala. Inak je to s chlapcom, ktorý sa prižení do novej rodiny. On dodržiava zvyky svojej rodiny a málokedy sa prispôsobuje zvykom novej rodiny. Ak náhodou nová rodina ublíži jeho rodine, je ochotný opustiť rodinu a vracia sa k svojej rodine, k rodičom.

Je postavenie otca a matky v rómskej rodine zodpovedajúce tomu, ako ho poznáme z prostredia majority?

- Hlavou rómskej rodiny je otec. Starosť o zabezpečenie jedla pre rodinu má matka, ktorej Rómovia prejavujú veľkú úctu. Veľkú vážnosť a úctu má aj stará mama a starý otec, ktorých si v tradičnej rómskej rodine veľmi vážia a na slovo ich poslúchajú. Svojim prvorodeným deťom venujú Rómovia veľkú pozornosť a starostlivosť. Manželský zväzok, „úradne“ potvrdený, Rómovia poväčšine neuznávajú. Ale ak žije chlapec s dievčaťom intímnym životom a chlapec má vážny záujem o dievča, taký pár si dáva sľub vernosti (zasnubujú sa). V takomto partnerskom zväzku často žijú od 16. roku života. Veľkú rolu pri výbere budúcej nevesty má matka syna. Ak sa matke nevesta nepáči, je budúcnosť mladého páru ohrozená tým, že chlapec je zrazu vo svojej láske neistý. Snaží sa, aby sa jeho milá čo najviac zapáčila jeho matke a rozpráva jej o tom, čo sa jeho matke páči, čo rada robí, len aby jeho matka zmenila názor. Ak matka zmení názor na nevestu a synovi ju odobrí, je chlapec spokojný a nesmierne šťastný.

Môžete uviesť aj nejaký príklad?

- Poznám veľa príkladov, keď si napríklad mladý rómsky chlapec vybral dievča z iného rodu, kde problémom bolo používanie materinského jazyka. Chlapec rozprával doma aj maďarsky a dievčina len slovensky. Matka syna ešte nepoznala dievča a rozhodla, že nesúhlasí s jeho voľbou, pretože sa s dievčaťom nebude môcť rozprávať, lebo ona rozpráva len maďarsky. Tento zväzok neodsúhlasila a mladý pár sa rozišiel. Fixácia na názor matky je zo strany rómskych synov v tradičných rómskych rodinách veľmi veľká.

Nezmenilo sa na tom nič ani v súčasnosti?

- Dnes sú už mladí trošku pokrokovejší, prekonali niektoré tradície, ale aj dnes čakajú synovia na súhlas matky, odobrenie či je dievča pekné, dobré, vhodné pre jej syna. Ak je odozva pozitívna, syn je veľmi šťastný.

Konštatovanie, že rodina má v živote Rómov veľký význam, je všeobecne známe. Dá sa nejako vysvetliť, čo to znamená v praxi?

- Rómska rodina zabezpečuje svoje obnovovanie, výchovu detí a najmä ochranu jednotlivca. Pre Rómov má veľký význam rodinný pôvod po otcovi, po matke. Ak sa stretnú neznámi Rómovia, tak sa predstavujú: Som synom/dcérou... Mojím ujom/tetou je... Pritom sa uvádzajú najznámejší alebo najstarší členovia príbuzenstva, napríklad: Volám sa síce Jozef Horváth, ale som synom kováča Horvátha alebo muzikanta Horvátha z horného konca dediny. Rómska rodina je však odlišná aj svojou veľkosťou a zaužívanými zvykmi.

Čo pod tým treba rozumieť?

- Rómska rodina znamená široké spoločenstvo dvoch až troch generácií. Rodina sa vyznačuje mnohopočetnosťou. Do takejto veľkorodiny patria aj príbuzní žien, ktoré si zobrali za manžela muža inej rodiny, alebo sú to priženení muži. V prostredí rómskej veľkorodiny sa jej členovia oslovujú: brat /sestra, švagor/ švagriná, bratranec, sesternica, hoci takýto príbuzenský vzťah medzi nimi ani nie je.

Ako sa to prejavuje napríklad v každodennom živote?

- Pre Rómov je napríklad charakteristické, že sa veľmi často navštevujú aj neohlásene, pricestujú z jedného mesta do druhého na návštevu k rodine, hoci je to vzdialená rodina, ale je lepšie situovaná. Rómovia nemajú problém vycestovať za rodinou aj mimo krajiny a zdržujú sa u tejto rodiny dlhší časový úsek. Rodina, ktorú navštívia, ich nevyhodí a poskytne im všetko ako rodine - nocľah, jedlo. U Nerómov tento fenomén môže vyvolávať pocit strachu, že sa do ich okolia nasťahovali noví Rómovia tým, že nepoznajú rodinné väzby, zvyky Rómov, šíri sa negatívny stereotyp o okupácii Rómov v danej lokalite.

V tradičných rómskych rodinách najmä v uzavretých komunitách platí, že Rómovia pri vstupe do inej domácnosti neklopú. Platí to aj v súčasnosti mimo segregovaných komunít?

- Napríklad ja bývam v Petržalke v Bratislave a nad mojím bytom bývajú dve početné rómske rodiny, ktoré donedávna ani nemali dvere a prechádzali z bytu do bytu ako domov, hoci to nebol ich byt. Pocit, že majetok mojej rodiny je aj mojím majetkom, doposiaľ platí aj v rodinách, ktoré nemusia byť sociálne odkázané. Tak si napríklad požičiavajú šatstvo, ale aj peniaze, ktoré však väčšinou nevrátia pôvodnému majiteľovi. Široká rozvetvená rodina v rámci rodiny poskytuje vedomosti, zručnosti, ktoré potom starší člen prenáša na mladších členov rodiny.

Sú tradičné rómske rodiny súdržné?

- Sociálna solidarita spája všetkých členov rodiny, starí mládenci a staré dievky zostávajú žiť so svojimi rodičmi. Siroty a starší, chorí ľudia sú opatrovaní s veľkou láskou a úctou, málokedy je takýto Róm umiestnený v domovoch dôchodcov. Chorý človek nikdy nezostáva sám. Keď je hospitalizovaný, zostávajú členovia rodiny alebo aspoň manželka, ak ide o manžela, spolu s chorým v nemocnici aj cez noc. Členovia rodiny mu prinášajú domácu stravu a sú každú možnú voľnú chvíľku s ním. Jedinec z tradičnej rómskej rodiny nezostáva sám, ani doma, ani v nemocnici, ani na smrteľnej posteli. Uvediem dva príklady zo života. Jeden sa priamo dotýka mojej rodiny. Ochorel nám nečakane môj zlatý otec. Jeho zdravotný stav bol taký vážny, že musel byť hospitalizovaný. Odo dňa choroby na lôžku v nemocnici až po návrat domov sme boli spolu s ním celá naša rodina. Doslova sme sa k otcovi do nemocnice presťahovali celá rodina. Vedenie nemocnice nám to povolilo. Moja mama bola s ním po celý čas choroby a my, deti, sme sa striedali pri jeho lôžku cez noc a počas dňa po celý čas jeho hospitalizácie. Pocit, že nám na blízkom človeku záleží a že musí chcieť pre nás, pre rodinu, žiť, bol taký silný, že môj otec je dnes v domácom liečení. Dodnes nám vraví, že keby ho napríklad mal umývať cudzí človek v nemocnici, zomrel by. Pocit, že sme rodina, ktorá je pri svojich blízkych v dňoch krásnych aj ťažkých, je veľkým darom, ktorého filozofiu a opodstatnenie nám od útleho veku vštepovali naši rodičia a ktorý sa snažíme aj my vštepovať našim deťom.

Predpokladám, že takéto vnímanie rodiny môže byť príčinou mnohých nedorozumení medzi Rómami a Nerómami.

- Ďalším príkladom je príklad z jednej osady. Raz sa vehementne sťažoval jeden riaditeľ nemenovanej školy z východného Slovenska, že do školy neprišli štyria žiaci a nie sú chorí, to má zistené. Nezistil si však to, že na smrteľnej posteli bola stará mama týchto žiakov, pri ktorej bola celá rodina až do jej skonu. V tradičných rómskych rodinách chorých členov z rodiny berú z nemocnice a sú pri chorom až do jeho konca. Chorý blízky človek neodchádza z tohto sveta sám. Toto je poznanie, tradícia, o ktorej by mal vedieť aj učiteľ a mal by ho rešpektovať za istých podmienok. Podobné je to aj s vartovaním po smrti. Mŕtveho vartuje celá rodina aj malé deti niekoľko dní. Rodina určuje normy a pravidlá správania, kontroluje ich dodržiavanie a trestá porušovanie. Komunitný spôsob života stiera hranice medzi súkromným a verejným životom.

Platí v rómskej rodine aj dnes deľba práce? Do akej miery práve ona ovplyvňuje súčasný stav rómskej komunity?

- V rómskej rodine je doposiaľ zreteľná deľba práce a úloh v rámci rodiny, ale funkcia ženy a muža sa v rodine dopĺňajú. Každý člen v rodine má svoje miesto. Muž je hlavou rodiny a je nositeľom prestíže rodiny. Žena je zodpovedná za chod domácnosti. Žena vybavuje administratívne záležitosti na sociálnych úradoch. Jej hlavné poslanie však spočíva vo výchove, v ktorej sa zameriava najmä na výchovu najstarších detí. Matka ich učí hlavne tomu, aby sa starali o mladších súrodencov. V tradičnej rómskej rodine chlapca nepriúčajú ženskej práci. Chlapec nevie variť, prať, žehliť, upratovať. Na to bude mať ženu, aby to vykonávala. Príklad zo života: Ochorela jedna moja dobrá známa a musela ísť do nemocnice. Doma mala 4-ročnú dcérku a muža vychovávaného podľa starých tradícií, ktorý mi zavolal a povedal, že on nevie dcérke urobiť nič jesť, čo má robiť, keď jeho mama býva ďaleko... Tak som sa vybrala do rodiny a navarila na dva dni, kým neprišla jeho mama. On však nevedel, ani kde má manželka zemiaky, cibuľu, múku, kde je žehlička... Tradičná funkcia muža ako živiteľa rodiny je v niektorých tradičných rómskych rodinách dominantná až dodnes.

Ako reaguje rómska rodina, keď sa vyskytnú problémy?


- Voči okoliu rodina vystupuje jednotne, konflikty prežíva kolektívne. Ak niekto z rodiny urobí chybu, je to chyba celej rodiny. Negatívne hodnotenie jednotlivca vonkajškom sa vníma ako negatívne hodnotenie celej rodiny. Počin hodný úcty posilňuje a upevňuje prestíž rodiny. Najväčším trestom pre rodinu je zavrhnutie jej člena, jeho vylúčenie zo spoločnosti rodu. Zaujímavým javom v tejto komunite je to, že nie je dôležité, ak jednotlivca chváli okolie, to môže mať pre neho skôr negatívne následky.

Rómska rodina si zakladala v minulosti na početnosti detí. Čím viac detí rodina mala, tým bola váženejšia. Platí to aj dnes?

- Rómske rodiny sa aj dnes tešia deťom, ktoré znamenajú pre túto skupinu obyvateľstva šťastie, ale aj silu rodu, a zároveň je ich hlavnou úlohou postarať sa o rodičov, keď zostarnú. Mnohopočetné rómske rodiny vychovávajú deti vždy kolektívne. Dieťa žije v rodine s troma a viacerými generáciami dospelých. Svet dieťaťa splýva so svetom dospelých. Tak sa dieťa veľmi skoro stáva samostatným jedincom v rodine, schopným konať na vlastnú päsť. Najbližšie okolie povzbudzuje dieťa vykonávať rôznu činnosť (ktorá je bližšia dospelým - pranie bielizne, varenie...). V rómskych rodinách deti málokedy trestajú. Deti sú kontrolované v skupinách. Rodičia sa vo výchove venujú prvým deťom, tie sa potom starajú o výchovu svojich mladších súrodencov. Chlapec pri prácach v domácnosti vždy pracuje s otcom, dievča vždy s matkou.

Rómske deti sú veľmi fixované na svojich rodičov, čo spôsobuje, že sa v rómskych komunitách ťažko presadzujú nové veci, nové prístupy k životu a svetu.

- Rómske deti, žijúce v osadách, ale aj v tradičných rómskych rodinách, sú naozaj veľmi fixované na svojich rodičov a veľmi nerady od rodičov odchádzajú mimo bydliska. Tak sa stáva, že v osadách ľudí neubúda, ale skôr pribúda, pretože sa chlapci ženia a privádzajú nevesty do svojho rodného domu, a tak sa rodina opäť rozrastá. Máloktoré dieťa z osady si zvykne napr. na internátny spôsob života. Tak je to aj v tradičných rómskych rodinách, kde pri ženbe syna do novej rodiny prichádza so synom aj jeho matka, ak je sama, a jej deti. Fixácia najstarších synov na matky je veľká a ostáva v nich po celý život. Rómovia nevedia žiť osamotene. Kým v majoritnej spoločnosti sa mladí tešia, že sa osamostatnia, tradične vychovávaný rómsky pár žije so svojou rodinou.

Takže ako vyzerá súkromie mladých ľudí?


- Im stačí na súkromie vlastná spálňa. Uvediem príklad: Oženil sa mladý maďarský Róm. Našiel si dievča mimo svojho bydliska. Neváhal predať byt a odsťahovať sa niekoľko sto kilometrov aj so svojou mamou a sestrou do mesta, kde bývala jeho nastávajúca. Pri mojej otázke, či sa nebojí odtrhnúť svoju sestru a mamu od jej rodiny, odpovedal, že jeho rodina je aj rodina jeho ženy. On predsa nemôže nechať svoju mamu bez ochrany, keď on už nebude spolu s nimi bývať. Jeho najbližšou rodinou je teraz jeho žena, jeho matka, sestra a svokra, o nich sa musí starať a dať im všetko ako hlava rodiny.

Aj dnes badáte istú poslušnosť detí voči rodičom pri výbere partnera?

- Často sa stáva, že za už skoro dospelé deti rozhodujú rodičia. Napríklad chlapcovi vyberú ženu, a ani ju nemusí mať rád. Ale on v zmysle rodových tradícií sa naučí mať ju rád. Podobne je to s dievčaťom, ktoré po 15. roku, keď skončí základnú školu, je určené chlapcovi z rodu. V mnohých prípadoch je to chlapec zo vzdialenej rodiny. Dievčatá sa tešia z tejto roly ženy - matky. Sú tak vychovávané. Byť ženou je ich povolaním. Deti v tradičných rómskych rodinách sú vychovávané veľmi puritánsky. Napr. dospelý chlapec sa do pol pása vyzlečie len pred matkou, svojím dievčaťom a lekárom, tak je to aj pri výchove dievčaťa. O intímnych otázkach v tradičných rómskych rodinách pred cudzími nikdy nehovoria, je to pre nich tabuizovaná oblasť, ktorú treba rešpektovať. Máloktoré dievča z uzavretých komunít má ambíciu študovať. Žije tak ako jej mama a stará mama a ona je na tento spôsob života pripravovaná od útleho veku a na rolu ženy a matky sa aj dnes teší.

Do akej miery sú rodinné väzby príčinou toho, že deti neodchádzajú študovať do škôl? Prečo je to tak?

- Malý počet detí z rómskych osád ide študovať. Hoci na základnej škole bolo dieťa dobrým žiakom. Pýtate sa prečo. Pokúsim sa odpovedať tak, ako to vidím ja z pohľadu človeka, ktorý pozná trošku mentalitu Rómov. Rómovia sa veľmi boja o svoje deti. A aj puto medzi deťmi a rodičmi je veľmi silné. Po skončení základnej školy tým, že by mali deti ísť do iného mesta, sa rodičia zľaknú a boja sa ho púšťať do neznámeho prostredia, v ktorom sa mu môže niečo stať, kde sa môže napríklad dievča pokaziť. Tak je pre rodičov prirodzené, že deti ostávajú doma. Bez vzdelania. A aj rodičia odpovedajú dievčatám: ty si dievča, ty sa vydaj, budeš mať muža, on sa o teba postará, a chlapcom: načo ti je škola, veď pozri, koľko učených nemá prácu, kto by chcel Róma v robote. Rómovia školy nepotrebujú. A tak deti poslušne poslúchajú rodičov, ktorí žijú v starej dobe.

Stávajú sa prípady, že dieťa poruší tradíciu?

- Uvediem príklad, čo sa stalo, keď dievča porušilo tradíciu. Dievča, ktoré pochádza z jednej rómskej osady, chcelo študovať a aj doštudovalo, ale je doteraz slobodné, chlapci z danej komunity múdru ženu nechcú, a chlapci z majority zase nechcú Rómku. Toto dievča nepochopila vlastná rodina. Tým chcem uviesť môj poznatok, že rómsky jedinec vychovávaný tradičným spôsobom sa na rozdiel od nerómskeho naučil podriaďovať rozhodnutiu kolektívu. A ak sa vzoprie tradíciám, musí každý deň dokazovať rodine, že chce žiť inak, normálnym životom majoritnej spoločnosti. Často je však svojou rodinou nepochopený a neakceptovaný.

Odkedy je rómske dievča považované za ženu?

- Nedospelé dievča v spoločnosti sa mohlo hrať s chlapcami. Nebolo mu to zakazované. Ale len čo malo prvú menštruáciu, bez dozoru starších súrodencov nemohlo chodiť nikam. Ženou sa stáva odo dňa, keď intímne začne žiť s chlapcom. Od toho dňa je doslova ženou chlapca, ktorému dala svoju poctivosť. Dievča sa vyučilo byť ženou - gazdinou doma. Od útleho veku sa naučilo vykonávať činnosti, ktoré sú bežné skôr pre dospelé ženy (pranie, varenie žehlenie). Máloktoré dievča z osady prežíva bezstarostné detstvo. Tieto dievčatá obdobie detstva preskočili. Ak sa dievča vydalo do domu ženícha, svokra sa jej stala druhou matkou a muselo ju bezvýhradne poslúchať a vykonávať rozkazy, ktoré jej svokra uložila. Nemohlo sa vzoprieť svokre. Ak sa vzoprelo, druh alebo muž sa jej nezastal. Dobrá svokra priúčala nevestu zvyklostiam novej rodiny a zaúčala ju do tajov varenia v rodine, kde sa privydala, ale najmä tomu, aby varila tak, aby chutilo jej synovi.

Tehotná žena má vo všeobecnosti veľmi osobitné postavenie v rôznych kultúrach. Ako je to u Rómov?

- Žena, ktorej sa má narodiť dieťa, sa musí riadiť rôznymi príkazmi a zákazmi. Nesmie sa pozerať na škaredých ľudí. Nesmie byť smutná, nesmie sa hnevať. Ale má aj isté privilégiá. Napríklad musí dostať jedlo, na ktoré má chuť, okolo seba má neustálu spoločnosť. Kvôli zachovaniu rodu si Rómovia želajú ako prvé dieťa v rodine chlapca. Žena, ak zistí, že je tehotná, túto správu najprv oznámi svojmu partnerovi, manželovi. Keby to povedala najprv niekomu inému, muž by ju podozrieval, že mu bola neverná. Ak žena otehotnela, želá si dieťa, ktoré by sa podobalo na jej partnera, aby malo predovšetkým čierne vlasy a bolo „biele“. Biele dieťa má podľa Rómov lepší, krajší život.

V praxi to teda vyzerá ako?

- Príklad zo života: Po pôrode žena oznámila svojmu mužovi radostnú správu, že sa narodil syn a je krásne biely. Aj pri bežných rozhovoroch medzi mladými Rómami, keď hovoria o členoch svojej rodiny, je konverzácia takáto: mám sestru, je taká biela, len ja som z celej rodiny taký čierny. Je to stigma, ktorú Rómovia doteraz neprekonali. Budúca matka sa nemohla pozerať na škaredých ľudí, chorých ľudí, na hady, žaby, alebo iné zvieratá, ktoré vzbudzovali odpor. Pohlavie dieťaťa určovali členovia rodu podľa tvaru bruška. Ak bolo špicaté, domnievali sa, že sa narodí chlapec. Ak bolo bruško okrúhle, malo sa narodiť dievčatko. Novorodenca žena - matka ukáže najprv svojmu mužovi. Narodenie syna je prijímané veľkou oslavou. Gratulácie neprijíma žena, ale muž. V niektorých rodinách, kde sa rodia len dievčatá, žena muža odprosuje, že sa jej narodilo opäť dievča.

Ako ochraňujú Rómovia svoje deti, kým nie sú pokrstené?

- Kým dieťa nebolo pokrstené, hrozilo mu nebezpečie, preto ho rodina chránila. Pod perinku člen rodiny kládol rôzne ostré predmety s hrotom. Cudzí dospelý sa nemohol pozerať na malé nepokrstené dieťa. Dieťatku pred krstom uväzovali na ručičky červenú stužku, ktorá ho chránila pred zlými duchmi.

Deti sú v rómskej komunite veľkým bohatstvom. Čo sa deje v prípade, ak žena nemôže mať deti?

- Inak je to so ženou, ktorá nemôže mať deti, poväčšine neuzatvára manželstvo a stará sa o rodičov, vypomáha súrodencom, ktorí majú početnejšiu rodinu. Sama žena, ktorá je neplodná, sa charakterizuje ako neplnohodnotná osoba. Príklad z osady: Žena z osady, ktorá mala takýto problém, mi povedala, že nemôže žiadať od svojho chlapca, aby s ňou žil, lebo sa cíti ako chlap a nie ako žena, ktorej prvoradou úlohou je porodiť mužovi dieťa. Preto s ním neuzavrie manželstvo.

Hovorili sme už o tom, že v rómskej rodine vládne prísna deľba práce. Povedali ste, že ako prvé dieťa chce mať každý chlapca. Prečo?

- Ak sa v rómskej rodine narodí syn, znamená to pre rodinu silu a moc rodu. Syn je tým členom rodiny, ktorý zastupuje otca navonok, je rešpektovaný sestrami, hoci sú aj staršie, brat je ten, ktorého poslúchajú. V rodinách sa dedí profesia otcov najmä v muzikantských rodinách alebo v rodinách, kde sa otec venoval remeslu, napr. ako kováč, murár.

Pokúsme sa teda zrekapitulovať postavenie dievčaťa a ženy v tradičnej rómskej rodine:

- Tak ako som v úvode povedala, osobitné postavenie v rómskej rodine má žena - matka, ktorá privádza na svet deti. V tom ju nik z rodiny nemôže zastúpiť, a preto je jej miesto v rómskej spoločnosti dôležité a nezastupiteľné. Ak by sme sa chceli zaoberať postavením členov rodiny v rómskej komunite z rodového hľadiska, zistili by sme na základe výskumov, ktoré sa realizovali v daných komunitách, že dieťa - dievča má vlastnú úlohu v rómskej societe, ktorá súvisí s jej reprodukčnou činnosťou v societe a úlohou opatrovateľky. Dievčatá od útleho veku preberajú v tejto societe vo vzťahu k starostlivosti o maloletých súrodencov úlohu matky - opatrovateľky. Tým sa vlastne už sedemročné dievča pripravuje na rolu ženy - matky. Máloktoré dievča v tejto komunite prežíva bezstarostné detstvo, ono prechádza z obdobia detstva do obdobia dospelosti skokom. Tak už osemročné dievčatá varia, starajú sa o niekoľko mladších súrodencov...
Žena v uzavretej komunite v osade je aj hybnou silou v rodine, i keď navonok muž je hlavou rodiny, žena je doslova tým krkom, ktorý drží hlavu rodiny nad zemou. Ona rozhoduje o financiách, o výbere manžela pre svoju dcéru, manželky pre syna, o vzdelávaní svojich detí. V rómskej rodine je žena veľmi vážená. Ak však nemôže mať deti, je neplodná, je v tejto societe na poslednom rebríčku spoločenského hodnotenia. Aj ona sama sa hodnotí ako menejcenná a doslova vraví, že nemôže od svojho muža žiadať, aby s ňou napr. spával, veď on by spal s chlapom a nie so ženou, a to ona nechce.
Nedospelé dievča v tejto komunite mohlo chodiť, kde chcelo, mohlo sa hrať s chlapcami, chodiť s matkou na návštevy k príbuzným. Ale ak dozrelo, mám na mysli, ak malo prvú menštruáciu, nesmelo ísť nikam samo. Všade ho sprevádzali súrodenci – chlapci, aj neplnoletí. Na zábavu chodilo len v sprievode staršieho brata.
Ak žena - Rómka nežije s manželom v harmonickom manželstve, muž ju fyzicky napáda, nikde sa nesťažuje a berie danú situáciu ako normálnu, veď jej ublížil jej manžel, s ktorým má deti, a tak to asi v rodinnom živote podľa nej má byť.

Takže sa dá povedať, že v tradičnej rómskej rodine absentuje povedomie ženy ako rovnocennej partnerky v manželskom zväzku.

- Áno, rómska žena nevie, že má právo rozhodovať o tom, či má mať jedno, dve a viac detí. Vo viacerých prípadoch ani si nemôže vybrať partnera, pretože jej ho vyberie rodina. V uvedenej societe vo vzťahu k rodovej rovnosti je nedostatok právneho vedomia, čo má za následok poslušné trpenie aj násilia v rodine.
Mladé rómske ženy po skončení povinnej školskej dochádzky často nepokračujú v príprave na povolanie, rýchle vstupujú do partnerských vzťahov a v skorom, v nedospelom veku sa stávajú matkami. Vzhľadom na nízku odbornú a vzdelanostnú prípravu patria do početnej skupiny nezamestnaných, s horšou pozíciou uplatnenia na trhu práce. Mnohokrát ani nemajú záujem o zamestnanie, pretože sú nevzdelané, a pre nich starostlivosť o rodinu je vlastne povolaním. Vo viacerých prípadoch veľkú rolu zohrávajú tradície, keď manžel ani nedovolí, aby jeho žena išla pracovať. On to považuje za vlastnú degradáciu jeho „mužstva“ s vysvetlením, že on sám sa postará o vlastnú rodinu. Tak sú tieto ženy odkázané na príjem zo sociálnej siete a tým aj ich možnosť riešenia ich zamestnania je nestimulujúca.
Rómska žena nepozná, na čo má právo. Trpí, ak ju muž bije, ak ju podvádza. Pretože bola tak vychovávaná svojou matkou. Ak by sa aj rozhodla vzoprieť, nemá kam odísť, pretože celá rodina žije v osade. Majorita ju neprijme, pretože sa domnieva, že ak je žena dobitá, to je zvyk u Rómov, do ktorého sa nemožno starať.

Platí to, čo ste mi povedali, pre celú rómsku komunitu, alebo dnes už len pre jej časť?

- Medzi zraniteľné a marginalizované skupiny obyvateľstva SR patrí časť rómskych žien žijúcich najmä v uzavretých komunitách, v ktorých prevládajú iné zvykové normy ako v majoritnej societe. Vo vzťahu k tejto skupine obyvateľov môžeme jednoznačne hovoriť, že ide o skupinu obyvateľov, ktorá je dlhodobo sociálne vylúčená zo spoločnosti. Rodová rovnosť v niektorých rómskych rodinách je v protiklade s kultúrnymi a etnickými zvykmi a stereotypmi. Postavenie rómskej ženy v rómskej rodine vzhľadom na ich tradície často vedie ku kumulácii dôvodov sociálnej inklúzie a viacnásobnej diskriminácii, napr. aj tým, že táto žena vychováva viac detí, nemá ukončené vzdelanie, je temer bez zdravotného uvedomenia, vystavená kultúrnym stereotypom v tejto societe.

Obligátna otázka na záver: Ako sa dá daný stav riešiť?

- Na základe uvedených poznatkov ministerstvo spracovalo náplne práce komunitným pracovníkom, ktorí o rómskej rodine získavajú široký diapazón vedomostí, aby títo pracovníci zohľadňovali i zvykové normy a tradície, ktoré si Rómovia prenášajú z pokolenia na pokolenie.
Z pozície rezortu sme navrhli opatrenia, ktoré by mohli pomôcť tejto cieľovej skupine a je na rozhodnutí týchto žien, či pomoc budú ochotné prijať, ale chce to čas a pochopenie tých druhých, nás všetkých.
Potrebujeme predovšetkým podporovať vzdelávanie rómskych dievčat a žien v otázkach uvedomovania si vlastných práv a povinností, zodpovednosti k vlastnému zdraviu, podporovať vzdelávanie rómskych asistentiek v oblasti rodovej citlivosti, podporovať ženy v danej societe pri príprave projektov v oblasti riešenia problematiky rómskych žien a dievčat na národnej úrovni. To všetko chce čas, ale najmä porozumenie zo strany majority, ktorá by mala týchto občanov brať ako rovnocenných partnerov so všetkou úctou aká im ako ľuďom prináleží, hoci ich tradície sú trošku iné.

Jozef Kmeťo 

Zdroj: RPA - Kristína Magdolenova