Romaňi teja ( rómsky čaj )

Čaj bol privezený do Európy začiatkom 17.storočia...  India ako krajina pôvodu našich rómskych predkov, ktorí prišli do Európy... Čaj poznala dávno pred tým, než Európa vôbec vedela, čo je čaj...

Podľa známej indickej legendy bol čaj objavený budhistickým mníchom Bodhidharmom. Bodhidharma bol veľmi unavený a ospalý po ukončení svojich meditácii, ktoré trvali nepretržite sedem rokov. Kedže bol veľmi zúfalý, odtrhol si zopár listov z neďalekého kríka a požuval ich. Budhidharma sa okamžite prebral.

Historické najstaršie záznamy o pití čaju pochádzajú z Číny. Číňania poznajú a pijú čaj už 5000 rokov. Nikto už presne nevie čo ich priviedlo k používaniu zelených lístkov Camellia sinensis. Vieme len, že čaj pijú pre jeho priaznivé zdravotné účinky a pre potešenie už od nepamäti.

Začiatkom 17. storočia holandskí a portugalskí moreplavci a zároveň obchodníci ako prví priviezli čínsky čaj do Európy. Portugalci ho priviezli z čínskeho prístavu Macao a holanďania z Indonézie. 
Neznámy nápoj, ktorý bol dovezený spolu s hodvábom a korením do Európy, sa tu hneď nestal úspešným. Európania v tom období uprednostňovali chuť kávy pred čajom. Angličania začali obchodovať s čajom až v roku 1652.

Rómovia pochádzajú zo severnej Indie, kde patrili k chudobnej vrstve (v kaste šudrov mali status párijov) a živili sa najmä kováčstvom, spracovaním kože, dreva, predajom a chovom koní, hudbou a tancom. Vedci sa domnievajú, že v Indii patrili ku skupine Dómov, ktorí tam žijú dodnes, predovšetkým v oblasti Radžasthánu. Indiu začali opúšťať niekedy medzi rokmi 800 – 950 n. l. Odtiaľ smerovali na západ do Európy, kam dorazili niekedy po roku 1100.

Prvú písomnú zmienku o prítomnosti Rómov v Byzancii možno nájsť v gruzínskom hagiografickom texte, napísanom v kláštore v Iberone na hore Athos okolo roku 1068. V texte sa môžeme dočítať, že cisára Konštantína Monomacha, sídliaceho v Carihrade, sužovala divoká zver. Preto si na pomoc povolal Samaritánov, potomkov Šimona Mága, prezývaných tiež Adsinkani, ktorí zver pomocou začarovaných kusov mäsa usmrtili. Pomenovanie Adsinkani je gruzínskym prepisom gréckeho Atsínganoi alebo Atzínganoi, čo je označenie pre Cigánov, ktoré sa používalo v Grécku.

Prvá správa o Rómoch na území Slovenska je z roku 1322 z okolia Spišskej Novej Vsi. Objavili sa v Bratislave, Košiciach i v Zemplínskej župe. Svoje obydlia si stavali za hradbami miest. Spočiatku ich obyvatelia prijímali pohostinne, a dokonca boli chránení glejtami (obdoba dnešných pasov a víz; za vlády Žigmunda Luxemburského), ktoré im umožnili cestovať smerom na západ do dnešného Švajčiarska, Nemecka, Francúzska a štátov Beneluxu.

Je viac ako isté, že naši rómsky predkovia, priniesli  zo sebou aj tajomstvo pitia čaju skôr do Európy, ako začiatkom 17. storočia holandskí a portugalskí moreplavci.

Tým, že rómske obyteľstvo nebolo stredobodom pozornosti vtedajšej spoločnosti, nepísali sa o rómoch žiadne špecifické záznamy, rómovia boli vytlačaní na okraj spoločnosti. Som presvedčený, že mnohým ušlo mnoho zvykov, jeden z nich je zvyk pitia čaju, ktorý si rómovia priniesli zo sebou z Indie skôr, ako sa vôbec čaj dostal na stôl európskeho obyvatelstva.

Hoci historické oficiálne záznamy nič o mojom tvrdení nehovoria, no logickým uvažovaním, a chronologicky zoradenými faktami o príchode rómov do Európy a oficialne historické záznamy o príchode čaju do Europy, sa môžu zakladať na pravde. Tým, ako som spomenul o rómskom obyvateľstve v tej dobe sa neviedli podrobné záznamy, to ostáva v rovine dohadov nie len mojich, ale ja historikov....

V histórii naši predkovia boli upaľovaní za bosoráctvo, okrem veštenia, to boli aj praktiky liečenia. Rómske obyvateľstvo sa v minulosti liečilo rôznymi odvarmi a bilinnými čajmi, ktoré v dobe, keď európske obyvateľstvo nepoznalo čaj, muselo pôsobiť priam magicky a bosorácky, za čo boli naši rómsky predkovia  trestaní a prenasledovaní.

Aj dnes naši ľudia čaj dôverne poznajú, v niektorých rómskych komunitách, predovšetkým v zahraničí, si tradícia pitia čaju zachovala svoje miesto a čaro.

Anglický rómovia (romičania) si zachovali pitie čaju do dnešných dní, v otatných rómských komunitách, to ostalo v rovine starých tradícií....

Aký je vlastne rómsky čaj? Je to predovšetkým čaj pripravený z byliniek, i keď dnes to je jednoduchšie si čaj kúpiť v obchode, a zaliať ho vodou.  Môže byť zelený, ovocný, tradičný indický, či čierny. V čom sa pitie rómskeho čaju odlišuje, a robí ho typicky rómskym? Že sa čaj pije a zajedá s kúskami ovocia. To je naša stará stradícia, to je náš čaj... rómsky čaj...

Kúsky, nakrájaného na mesiačiky, čerstvého ovocia na malom tanierku dodajú čaro a príjemné chvíle pitia čaju v kruhu priateľov a rodiny.

Takéto podávanie čaju je typické len pre rómsku komunitu na celom svete. Ja si takto čaj vždy urobím napríklad v práci, kúpim si jabĺčko, pomaranč, mandarinku, nakrájam si ich na malý tanierik, a k tomu si zalejem chutný mätový čaj. Môžem Vám povedať, že je to príjemná desiata, a nezaberiem mi to viac ako pár minút pripravy. Musím podotknúť, veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo takto pijem čaj, a moja odpoveď? Je to moja tradícia, a tradícia nás rómov...

Jozef Kmeťo

Zdroj: http://www.government.gov.sk/3632/dejiny-romov.php

http://www.opium.sk/historia.html

http://www.food-info.net/sk/products/tea/history.htm

Hancock, I., 2005 Ian Hancock - My rómsky národ