na začiatok....

Prial by som si odbúrať rasovú nenávisť a bariéry medzi rómskou a nerómskou komunitou, viem že sa mi to nepodarí, a tak si hovorím...

nie je to slon?

Aj keď mám zlú vôľu, aj keď mám len smolu, netreba však preto ešte zúfať
Aj keď mi žlč puká, aj keď nemám fuka, budem stále v svoje šťastie dúfať.
Ja sa neviem nikdy hnevať, ja sa musím vždy usmievať, lebo ten kto veľa plače môže sa v slzách utopiť.
Či je teplo či sú mrazy, radosť mi nič nepokazí, lebo kto si stále spieva, ten vraj dlho bude žiť.
Keď starosti ma tlačia a neviem, čo robiť mám, nuž preložím ich o deň a s úsmevom sa na tento svet ďalej dívam.
Ja sa neviem nikdy hnevať, ja sa musím vždy usmievať, lebo chcem žiť.

Ako si kravička Milka našla kamarátov.

Bola raz jedna kravička menom Milka. Nikto ju nemal rád a každý sa jej vysmieval, a to len preto, že mala fialovú farbu.. Vždy sedávala na skale a hovorila si: ,,Och ja nešťastná Prečo nemám žiadnych kamarátov? Prečo sa mi každý vysmieva?" Jedného dňa tiež tak sedela na skale a plakala.

Práve vtedy išli okolo dve deti- Adam a Lucka a s nimi ešte modrý zajačik. Len čo uvideli kravičku na skale, spýtali sa jej: ,, Pekná kravička, prečo sedíš na tej skale? Je to nebezpečné." Kravička si utrela slzy , obrátila a smutným hlasom povedala: ,, Každý sa mi vysmieva, lebo som fialová." ,, Ale z toho si nič nerob, veď za to nemôžeš a okrem toho fialová je celkom pekná farba."

,, A ak nemáš kamarátov , kamaráť sa s nami, nám vôbec nevadí, že si fialová, veď sa pozri na nášho zajka. Je modrý a videla si už niekedy modrého zajka? Určite nie! a vidíš kamarátime sa s ním." povedali deti. Keď to kravička počula, zliezla zo skaly a opýtala sa detí: ,,Ako sa voláte?" ,,Adam a Lucka. A toto je zajko Samko!"

,, A ty sa ako voláš?" ,, Milka"

,, Poď s nami domov, Milka, zoznámime ťa s našimi ďalšími priateľmi."

A tak si kravička našla nových kamarátov

Poučenie: nezáleží na tom, ako kto vypadá, ale aký je vnútri



Zázračná ihla alebo Pyšná krajčírka



Viete ako vznikla veta ,, Hľadať ihlu v kope sena"? Nie?

Ja Vám to rozpoviem. Bolo to takto.

Kde bolo tam bolo žila raz jedna krajčírka. Volala sa Anna. Bola malá a mierne tučná. Bola chudobná a ľudom z mesta sa jej šaty vôbec nepáčili. Mala muža. Bol pekár. Vzadu na dvore mali malú komôrku ale zato plnú sena. V tých časoch žil čarodejník Boldus. Žil tiež v meste ale nevychádzal z domu. Mal čarovnú guľu v ktorej videl čo sa v meste deje. Vtedy si všimol v akej biede žije žena a aké má šaty. Rozhodol sa že jej daruje dar. Dar krásy:



,, Budeš šiť krásne šaty

o ktorých ani sama kráľovná nesnívala!"



Pri tomto zaklínadle mával rukami nad ihlou. Keď dopovedal ihla zlietla a cez okno vyletela von. A viac jej nebolo.



Žena doma zatiaľ triedila látky už rozožraté myšami. Zrazu pocítila nevoľnosť oprela sa o stôl a potom tak ako nevoľnosť prišla tak aj odišla ale teraz pocítila náhly príval pocitov aby šila. Zobrala látku prvú čo jej prišla do ruky zobrala ihlu a šila. O hodinu mala ušité krásne šaty ale látka bola rozožratá takže jej nikto šaty nekúpil. Tak prestala šiť. Všetky látky vyhodila. No už len kusy z nich pretože boli rozožraté.

Asi o týždeň prišla k nej kráľovná a so sluhom. Keď otvorila dvere tak Anička akurát varila. Krajčírka sa hlboko uklonila keď zbadala kráľovnú.

,, Krajčírka potrebujem šaty na ples. Kráľovský krajčír je chorý a ostatní krajčíri sú tiež chorí alebo odišli do sveta. Chcem aby to boli krásne šaty. Sluha polož na stôl tú látku. Zajtra ráno si pre ne prídem. " Z otvorených dverí sa vynoril sluha a niesol krásne látky. Boli tam zlaté , pozlátené, satén a mnoho iných.

Potom sa kráľovná otočila a odišla. Za ňou odišiel sluha. Anna najskôr neverila vlastným očiam a ušiam. Išla k stolu poobzerala si látky a vtom sa dvere zasa otvorili: ,, Kráľovná Vám odkazuje že šaty chce mať do zajtra."

A odišiel. Anna išla rýchlo hľadať ihlu. Ale hľadala a hľadala a nenašla ani jednu jedinú. Tak si sadla a rozplakala sa. Hneď na to zaspala.

Ako tak spala na posteli cez kľúčovú dierku vošla ihla a ,, zosadla" na stôl.

Keď sa Anička zobudila bol už večer. Tak sa rozhodla pozrieť si aspoň tie krásne látky. Vtom zbadala ihlu. Rýchlo ju zobrala a začala šiť. Cítila akoby ihla pracovala sama. A tak šila a šila. O pár hodín keď už bolo ráno mala šaty hotové. Naozaj boli krásne. Anička si ich prezrela ale hlava jej už pomaly padala a zaspávala. V tom vošiel sluha aj s kráľovnou. Kráľovnej išli od údivu oči vypadnúť z jamiek.

,, Krajčírka sú krásne!" zahlásila, ukázala sluhovi gesto aby jej niečo dal.

Sluha spod košele vytiahol mešec peňazí a dal ho krajčírke.

Potom sa kráľovná zdvihla a pozdravila! Na môj veru pozdravila!

A tak sa o tom dozvedelo celé kráľovstvo a všetci si dávali šiť šaty u nej.

Prešiel rok, dva a krajčírka už nebola chudobná. Bola bohatá a pyšná.

Parádila sa a ukazovala všade akoby bola sama kráľovná. Všetci ju uznávali ako kráľovnú iba kvôli jej šatám.

Ale toto si Boldus všimol. Rozhodol sa ju potrestať.



,, Stala si sa pyšná pania,

Klamali ma všetky zdania.

Že už budeš dobrá žena,

Zaslúžiš si maximálne vrece sena!

Odoberám ti moju ihličku,

Čo pomohla ti na panskú stoličku.

Nemá ťa rád ani tvoj muž,

Nedostaneš ju viac už!"



Mával rukami nad guľou.



Ona teraz počítala peniaze. Na zástere mala vždy ihlu. Zrazu jej prišlo nevoľno a zaspala.

O pár minút sa zobudila ale ihly nebolo. Videla ako odchádza preč oknom. Rozbehla sa za ňou.

Chytala ju. Ale nedarilo sa jej. Skákala a skúšala to hocijako. Ihlu nie a nie chytiť.

Ihla sa hnala do komory. Už veľkej lebo ju prestavala a teraz bola veľká ako rodinný dom na vidieku. A bola plná sena. A milá ihla šup cez malú škáru pri okne. Krajčírka vbehla dovnútra ale ako otvorila dvere jeden voz sena sa vysypal von z komory. Krajčírka padla na kolená a začala plakať. Ľutovala že bola taká pyšná.

Tak skúšala šiť s inými ihlami. Všetko vyšlo na zmar. Nič pekné ani kráľovské.

Ľudia prestali jej šaty kupovať a vrátila sa do starých časov.



Ponaučenie: Keď si v biede a aj v chlade, môžeš sa stať bohatý, ale nikdy, NIKDY nezostaň pyšný. Všetko sa môže vrátiť do starých koľají.

Len vlastným konaním si ,,zostavíš" čo sa stane .

Jozef Kmeťo