Čo čaká rómske deti...

...tak čo čaká tieto rómske deti? Okolie ich nikdy neprijme ako rovnocenných ľudí, stále niekde nad nimi bude visieť "ty si cigán"...

Či chceme alebo nie, spoločnosť, v ktorej žijeme má problém, ten problém môžme pomenovať ako predsudky s nádychom ľahkého rasizmu, môžme ho pomenovať aj ako neznášanlivosť, alebo problém prijať iného človeka na základe jeho kultúry, etnickej príslušnosti a "bla bla bla"... Na čo toľko odborných slov, stačí povedať, táto spoločnosť mám problém... Ťažko sa potom človeku, ktorý patrí do inej "mierky" ako si nastavila táto spoločnosť, žije. Niekde je chyba a ja sa ju stále snažím definovať, ale na nič som neprišiel. Spoločnosť si nikdy neprizná, že má v sebe tento problém zvaný "predsudky" a my rómovia sme terčom, a tento fakt si vychutnávame deň čo deň... Správanie ľudí sa prejavuje rôzne... v trolejbuse pani, keď vás uvidí, si svoju tašku dá hneď pred seba... Na pracovisku, kde musíte dvakrát dokázať, že svoju prácu si viete zastať, minimálne prehrešky sú veľkým tŕňom v oku nadriadených a musíte si dvakrát dávať väčší pozor s dodržiavaním pravidiel, ako vaši napríklad kolegovia, ktorí mimochodom budú na vaše prehrešky upozorňovať až s prehnaným ukazovaním vašich chýb... V nemocnici sa stretnete s neochotou, pošklebkami, na východe Slovenska z oddelenými izbami len pre rómov. Segregácia rómskych deti na školách nie je u nás nič nové, zvlášť triedy určené len pre rómske deti a koncom 90-tich rokov to boli dokonca zvlášť určené wc len pre rómskych žiakov, tento "fenomén" bol na jednej zo základých škôl na východe Slovenska. Väčšina žiakov špeciálnych škôl sú rómske deti, chudobným deťom dávajú nálepku mentálne postihnutie a s takouto nálepkou zdravé deti chodia, učia sa s deťmi, ktoré sú mentálne postihnuté, čo má fatálny dôsledok pre budúcnosť zdravých rómskych detí, ich štart do života a uplatnenie sa v živote... Rómske deti v prítomnosti detí s mentálnym postihnutím, alebo mentálne postihnuté deti v prítomnosti neprispôsobivých Rómov?

Problém nemá len táto spoločnosť, ale problém máme predovšetkým my Rómovia. Na Slovensku je vyše 600 rómskych osád, v roku 2009 bolo evidovaných 691 rómskych osád, hrozivé číslo, ktoré sa neustále zvyšuje... Ide o osady, v ktorých žijú predovšetkým Rómovia vo veľmi zlých sociálnych a hygienických pomeroch. V takýchto pomeroch vyrastajú aj ich deti, tieto deti sa nemajú kde a ako sociálne a mentálne rozvíjať. Je na čase si naliať čistého vína, degenerácia rómskeho rodu sa začala v osadách a pokračuje a ničí generáciu na generáciu. V rómskych osadách by ste márne hľadali školu, škôlku, socializačné zariadenia, ktoré by navštevovali rómovia, aby sa niečo naučili, aby spoznávali svoje okolie a svet. Nie, v rómskych osadách nájdete alkohol, drogy, fet, incest, pobehujúce nahé deti, absolútnu absenciu ľudských a morálnych hodnôt... Sex deti v rómskych osadách spoznávajú v 12.-13.-tich rokoch, dievčatá na pôrodné sály prichádzajú v 14-stich, boli aj prípady, že rodilo 12 ročné dievča. V médiach preleteli správy o inceste medzi otcom a dcérou, alebo dedom a vnučkou, ktorý v jednom prípade takto splodil až 10 detí... Rodičia nedbajú na výchovu svojich deti a deti doslova vychováva okolie rómskej osady. V útlom veku deti spoznávajú prchavé látky, fet sa stáva pre ich hladné bruchá každodenným chlebom, sú prípady, že fetuje celá rodina... Škola je pre tieto deti neznámy pojem, až 70-80 percent týchto detí absentuje v školskej dochádzke. Do školy chodia sporadicky, počas vyučovania nevenujú pozornosť učiteľovi, nedokážu sa jednoducho sústrediť, chodia na vyučovanie špinavé, smradľavé a unavené od hladu a od rodičov "ponorených" v alkohole... Nie je sa prečo čudovať, že tieto deti sa nedokážu sústrediť v škole, a preto školu považujú za niečo čo nechápu a nemajú dôvod chodiť niekam čo nechápu... Učitelia sú bezradní a nevedia ako túto situáciu riešiť, rómsky asistenti, ktorí by mali byť v týchto školách jednoducho nie sú, lebo nie sú peniaze pre ich platy a tak s tohto začarovaného kruhu nakoniec dostáva zabrať samotné dieťa, ktoré sa ocitá znovu na ulici, pretože nie je nikto kto by ho zobral za ruku a ukázal mu, že existuje aj iný svet, ako len svet rómskej osady. Samy rómovia žijúci v osadách zo zdravých narodených deti vychovajú mentálne postihnuté deti, lebo každý človek, nieto dieťa, ktorý sa socializačne a mentálne nerozvíja, nakoniec zaostáva. Rodičia z rómskych osád sú v konečnom dôsledku prekliatím svojich vlastných deti a tak generácia zdegenerovaných detí nakoniec splodí ďalšiu zdegenerovanú generáciu detí a tento kolotoč nevie nikto zastaviť...Mnoho ľudí si ani neuvedomuje, že má v sebe niečo také ako predsudok, a tým že si to neuvedomuje, si ani neprizná, že jednajú voči nám inak.... A tak čo čaká tieto deti....  

Tieto fakty, o ktorých som písal prispievajú k tomu, že majoritná spoločnosť si v sebe vypestuje predsudky a nielen že vypestuje, ale naučí to aj svoje deti a tak deti vyrastajú v myšlienke, že nemať niekoho rád, len na základe toho, že patrí do určitej skupiny je v podstate normálne. Na miesto toho, aby spoločnosť mala pochopenie pre deti o ktorých som písal, sama prispeje k tomu, že tieto deti sú vyradené na okraj spoločnosti a aby toho ešte nebolo málo, udusí ich v bahne beznádeje... Písal som, že nalejme si čistého vína, tak si ho nalejme, čo urobí priemerná slovenská rodina, keď na ulici vidia rómskeho malého chlapca, ktorý napríklad hrá na harmonike a ich ratolesť pribehne k tomuto chlapcovi? Otec, alebo mama rýchlo chytia svoju ratolesť za ruku a povedia, poď sem, čo utekáš k tomu špinavému cigáňovi...??! Ich dieťa vyrastá v tejto myšlienke "špinavý cigáň" a ako rastie, vypestuje si pekne slušivú nenávisť, alebo aspoň predsudok... Spoločnosť má problém, ten problém sa volá pochopenie, dať príležitosť, právo na život, ten problém sa volá tolerancia... Absolútna väčšina ľudí si v tejto spoločnosti myslí, že majú rovnejšie chrbty ako napríklad my rómovia, ale to tak nie je, táto spoločnosť nie je o nič lepšia, ako rómovia v tejto spoločnosti. Písal som, že na Slovensku je viac ako 600 osád, áno to je pravda, avšak táto spoločnosť zabudla, že na Slovensku žije vyše pol milióna rómov a že ten pol milióna nežije len v osadách. Väčšina rómov žije usporiadaným životom ako táto spoločnosť a napriek tomu je aj táto časť rómov terčom predsudkov... Tento článok je však o rómskych deťoch, či je to dieťa chudobné alebo pochádza zo slušne situovanej rodiny, každé rómske dieťa pocítilo, že je iné, akoby menejcenné, akoby nemalo právo na niečo, čo patrí iba nerómskemu dieťaťu... Žijem v Bratislave, prepáčte mi prosím, že použijem výraz "gádžo", ale v tomto prípade to lepšie vyznie. Mal som kamaráta gádža, volal sa Paľo, v tom čase som býval v Devínskej Novej Vsi, čo je mestská časť nášho mesta. Býval som na sídlisku, ktoré nemalo žiaden problém s neprispôsobivými občanmi, ako by sme dnes povedali. Môj kamarát býval tiež v Devínskej Novej Vsi, ale v časti sídliska, ktoré sa nachádzalo pri dnešnom výrobnom závode Wolkswagen, kde tento problém bol. Boli tam tri panelové dvanásť poschodové paneláky, v ktorých bývali prevažne rómovia, musím povedať rodiny, ktoré žili asociálnym životom, jednoducho povedané, boli to asociáli. Niekoľko krát som bol v týchto domoch a musím povedať, že na chodbe boli výkaly, rozbité výťahy, pokreslené steny a ten život sa tam podobal na takú malú rómsku osadu... Žiaľ, môj kamarát aj s rodinou tam museli v tomto prostredí žiť, čo sa podpísalo na jeho vnímaní a vypestovaním silných predsudkov voči rómom. Raz som bol svedkom situácie, ktorá rezonuje v mojej pamäti doteraz... Paľo pracoval ako skladník v jednom malom papiernictve v Dúbravke, raz som bol za ním v robote, že si pôjdeme sadnúť nikde na kávu. Ako som čakal v obchode, prišiel do obchodu kúpiť si zošiť, malý rómsky chlapec. Na prvý pohľad bolo vidieť, že pochádza z dobrej situovanej rodiny, bol veľmi dobre oblečený, aby bolo po vašom, čistý a slušný. Paľo akonáhle tohto chlapca videl, vyšiel zo skladu a začal tomuto chlapcovi nadávať do špinavých cigáňov, zlodejov, smradov, parazitov, a aby ihneď vypadol z obchodu. Chlapec sa rozplakal a utiekol z obchodu. Ja som ostal ako obarený, v ten deň sme o tom nehovorili a vlastne nikdy som sa Paľa neopýtal prečo tak jednal. Viete však čo je na tom zvláštne...?! Že Paľo sa vyjadroval o nás rómoch ako o potkanoch a na moju adresu mi vždy povedal, teba beriem inak... Paľo mal problém prijať Róma, vybudovať si k nemu vzťah a nie je sa čomu čudovať, doposiaľ mal len negatívne skúsenosti s Rómami. Tieto skúsenosti v ňom vypestovali silnú averziu voči rómom a on nebol schopný odlíšiť asociála od normálne žijúceho róma. Samozrejme jeho averzia tak stúpla, že naše priateľstvo sa skončilo, skončilo zvoľna, ako sa aj začalo... My sami rómovia, alebo naši súkmeňovci si môžeme za to, že táto spoločnosť nám nedôveruje, že si vybudovala predsudky, ktoré my každý deň znášame. Táto spoločnosť nemá problém s černochom, vietnamcom, ale má problém s rómom, a preto je na čase sa zamyslieť. Musím sa však zamyslieť aj z inej strany, ako my rómovia máme vám dokázať, že si zaslúžime iné jednanie, keď nás k sebe nepustíte, z jednej strany poukazuje táto spoločnosť na asociálov a z druhej strany nedá nadýchnuť človeku ( rómovi ), ktorý tak ako táto spoločnosť žije usporiadaným životom, a častuje pohŕdavými pohľadmi, komentármi, ktoré urážajú jeho najtajnejšie vnútro človeka a neochotou tolerovať jeho bitie v tejto spoločnosti. Táto spoločnosť má problém prijať malého človiečika s rómskeho rodu, áno, rómske dieťa vám robí problém. Svojím deťom zakazujete sa hrať s rómskymi deťmi, dokonca nedávno prešlo správami, že v jednej zo základných prešovských škôl zrušia segregované triedy a spoja rómskych žiakov s ostatnými, čo malo negatívnu odozvu zo strany rodičov, ktorí dali ultimátum že ak to škola urobí, zoberú svoje deti zo školy a preradia ich do inej... Veď to je smiešne, ako chcete zbúrať bariéry, keď ich zo svojím konaním staviate...??! Tie rómske deti v tom žijú a vyrastie z nich generácia, ktorá vás nikdy nebude mať v úcte, lebo vy ste nevedeli dať úctu im...Predstavte si čiernobiely obraz, stoja v ňom dvaja nahí malí chlapci, budete vedieť, ktorý je róm a ktorý nie? Je to naozaj len o farbe? Áno, je to o farbe pokožky, ako ináč mám mať v sebe predsudky... Keby sme všetci boli jednej farby, ako by sme prejavovali predsudky ? Tým, že ľudia sa od seba líšia je nám ľahko prejaviť nenávisť, óóóó ty si čierny, s tebou sa nebudem ani rozprávať, tak to je, ale ako sa to dá zmeniť? Je to o vašom, našom zmýšľaní, nie sme predsa zvieratá, že konáme pudom, máme dar premýšľania, je to o vašom postoji... Je mi jedno, kto aký je človek, ak si s ním mám čo povedať, tak si ho budem aj vážiť... Som róm, to však neznamená, že teraz budem kričať do sveta, ako držím stranu rómom, len preto že róm. Nie, aj róm môže byť darebák, ktorý vás utopí v lyžičke vody. Budem si vážiť každého človeka, ktorý je voči mne slušný, milý, srdečný a pod... To však neznamená, že nemôžem byť hrdý na to, že som róm, práve naopak, môžeme byť hrdí na to, že sme rómovia, že máme svoju kultúru, svoj jazyk, aj pohľad na svet. Áno, môžeme žiť ako ľudia, a pritom si držať svoju kultúru v našom srdci. Asimilácia neznamená stratu kultúry, to len hlupáci si myslia, že keď žijem slušne, už nie som róm, práve naopak... A čo čaká naše rómske deti? Len to na čo ich my sami pripravíme, spoločnosť nezmeníme, ale môžme naše deti pripraviť na spoločnosť, a tak budú mať väčšiu šancu sa v živote presadiť, a možno spoločnosť časom zmení aj svoj postoj, ale to musí ešte veľa vody pretiecť našimi riekami.... Jozef Kmeťo Úprava textu Iveta Kmeťová