Trianonská mierová zmluva nekonečnou traumou...

... zo 4.júna 1920 je aj po 90. rokoch pre Maďarov neprijateľná, traumatizujúca, porušujúca koncepcie medzinárodného práva.... čim dovtedy národ Maďarský bol rozdelený do siedmych časti  a tri milióny päťsto tisíc Uhrov bez toho aby s tým súhlasili boli násilne pričlenený k novým štátnym celkom . Bolo a je to spravodlivé ?

Z pohľadu Maďarov určite nie, a keď sa nad tým i dnes zamyslíte a reálne posúdite vtedajšiu situáciu tesne po skončení  prvej svetovej vojny, tak to musela byť obrovská trauma,nespravodlivosť, keď jeden spoločný národ rozdelia na sedem častí a začlenia do nových štátnych celkov, rodiny od seba násilne odlúčia,je prerušený priamy kontakt s materskou krajinou .

Samozrejme keby k tomu neprišlo, tak by dajme tomu nevznikla Československá republika a Slovensko by bolo Felvídekom alebo minimálne by hranice neboli v takej podobe ako sú dnes a určite každý Slovák by okrem Slovenčiny, ak by ovšem bola daná možnosť nášmu jazyku prežiť, by ovládal minimálne Maďarčinu, možno aj Nemčinu, ale toto je až príliš naivné a najmä v pozícii " keby ," najmä ak historicky vzaté pomaďarčovanie, ktoré od druhej polovičky 18.storočia naberalo na intenzite by najskôr nedalo možnosť Slovákom, ale aj ostatným národom patričného rozvoja, veď nenadarmo bola Rakúsko-Uhorská monarchia označovaná ako  " žalár  národov. "

No je nutne povedať, že samotný Maďar to tak nevnímal a mnohé  pre neho plusy najmä na územiach zmiešaných mu dávali viaceré výhody od patričného vzdelania vo svojom jazyku, cestou zvýhodnenia umiestnenia v štátnych úradoch, ale aj v samotnom podnikaní a živnostiach.

Teda rodený Maďar, ale v posledných desaťročiach aj sprivatizovaný Maďar alebo ako sa u nás hovorilo Maďarón, ktorý si zmenil priezvisko a meno, čoho jasným dôkazom sú náhrobné kamene na cintorínoch po celom Slovensku, zaprel svoj rodný jazyk, sa stáva tiež nástrojom štátnych úradov pri potláčaní rozvoja národnostnej menšiny aj  v podobe nášho národa.

Vždy tak bolo, keď pre niektoré národy vojny neskončili prijateľne, boli na strane porazených, prišli reštrikcie v podobe mnohých zákonov, nariadení a najmä medzinárodných zmlúv, mierových zmlúv, vojenských paktov, a skoro vždy znamenali náhradu krivdy jednej krivdami inými, čo je prípad aj Maďarov v Európe.

Zatiaľ z týchto riadkov mnohým bude pripadať, že  to nie  je ani mačka ani pes, teda nejaký mačkopes, ale toto si nechávam na záver, i keď  pri tak krátkom pohľade z príležitosti 90. výročia Trianonskej mierovej zmluvy  ohľadom traumy Maďarského národa sa nedá hlbšie zamýšľať, čitateľ má rád krátke, výstižné vyjadrenia.

Tak teda z pohľadu  Maďarov to bol obrovský nepriateľský akt, ešte väčšia nespravodlivosť  a trauma, ktorá ostáva do dnes.

Mnohí naznačovali , že vstupom do EÚ a Schengenu sa veci doriešia. Toto tvrdenie bolo najskôr iba na zasmiatie. Táto krivda na Maďarskom národe ostane krivdou najskôr na veky. V teoretickej rovine sú samozrejme možnosti, ak by Maďarsko malo opätovne monarchiu aj so svojim panovníkom a v rámci referend , teda z vôle ľudu by sa chceli dnes samostatné štátne celky vrátiť pod Svätoštefánsku korunu, čo uznáte, že toto je teoretická rovina  sci-fi, nereálne, neuskutočniteľné, nemožné, veď kto by robil krok späť.

A druhá možnosť by bola previesť to tak ako funguje Veľká Británia, kde by tiež boli potrebné národné referendá, čím by sme sa dostali presne tam ako v prvom prípade.

A je tu tretia možnosť- násilnou cestou, čo je taktiež nereálne, pretože Maďarsko nie je v takom postavení, aby mu to bolo umožnené a nielen to, násilie sa v EÚ a civilizovanom svete netoleruje.  Takže najskôr trauma Maďarov ohľadom Trianonskej zmluvy ostane naveky alebo ak by zasiahol Stvoriteľ a dal veci do poriadku v prospech všetkých, ako sa u nás hovorí : "Aby aj vlk bol sýty, aj ovca celá, " ale napriek tomu mi nedá nepovedať, že sa taktiež hovorí . " Nikdy nehovor, nikdy.. pravda vždy zvíťazí . "