Slúžil som v armádach štyroch štátov / 60. /

Otec amíkom ďakoval za život a tak vstúpil do US armády, nebolo to kvôli peniazom, platili päťdesiat vojenských dolárov na deň, čo sa dozvedel oveľa neskôr, ale ako dobrodružnou povahou chcel na vlastnej koži vyskúšať bojového...

                              ducha. Amíci mali niekoľko zberných táborov pre zajatcov v jedných z nich bol aj môj otec. Nebolo to ľahké bez vody, bez jedla, žiadna hygiena. Týfus  otca dostal doslovne a do písmena do hrobu, keď jeho bezvládne telo, mysleli, že je mŕtvy, vyhodili na korbu nákladného auta medzi mŕtvoly a zhodili do spoločného hrobu, až amík zbadal pohyb nohou a rukou, tak ho vytiahli a dali do lazaretu. Bol to zázrak a nebol pochovaný zaživa, ako mu vyveštila cigánka, keď odchádzal z domu. V lazarete spoznal US dôstojníka, pôvodom maďarský žid ktorým bol zverbovaný. Po zaodetí a vystrojení mal v jednotke prejsť základným výcvikom, no nakoniec to bola iba ukážka zbraní, ako sa s nimi zaobchádza, hod granátom, čo seržanta prekvapilo, že  hádzal viac ako päťdesiat metrov, zborka - rozborka pušky M1, ľahkého a ťažkého guľometu, čo všeho všudy trvalo štyri hodiny- no a išlo sa bojovať. Tu sa nikto s nikým nepáral. Mal šestnásť a stal sa vojakom US army, kde nikto a nikdy nepozeral na vek, ale nato čo dokážeš v boji. Výcvikom doma v levente, tak aj v Nemecku bol ako tak pripravený bojovať, pričom sa vždy držal hesla: Zabi, a nedaj sa zabiť !

Bol som celý od krvi, prehľadal som mŕtveho Nemca, mal pištoľ, ale bez nábojov, veľký zatvárací nôž, zíde sa. Prízemie sme ako tak vyčistili, ale z poschodia sa stále ozývala  streľba  guľometov a schody Nemci zahádzali granátmi, takže sme zaľahli a čakali, že sa naším podarí zlikvidovať tento odpor tarasnicou. Nikomu sa nechcelo riskovať. Ištván si zapálil a bafkal, ostatní prehliadali zabitých fašistov.

To čakanie mi liezlo na nervy. Spolubojovník mal o stenu opretý samopal, kývol som naň a ukázal na zbraň. Ištván pochopil: "  Ty chceš ísť hore? Idem s tebou. " Ako vždy kontrola samopalu, granátov, pištoľ. Ištván nasadil na ľahký guľomet nový zásobník. Nevedeli sme koľko Nemcov bráni schody a akú  majú výzbroj. Najskôr to bude ťažké, ale veril som si. Adrenalín  makal na plné obrátky. Mal som dve možnosti, ako dobiť schody a časť poschodia: Prvá,  prískokmi a tým prekvapím nepriateľa i zlikvidujem ho. Druhá, pomaly a postupne.  Viac sa mi pozdával rýchlejší variant. Povedal som to Ištvánovi, ten súhlasil.