Dvojí život / 2. /

Tieto riadky píšem na základe rozprávania môjho dobrého priateľa, ktorý celý svoj život zasvätil ženskému lonu. Ženy miloval nadovšetko a bolo jedno akého sú veku, postavy, národností, farby pleti.  Celý život sa choval..

                   ako samec predátor.   Nebol ostýchavý, snažil sa ísť na vec. Je pravdou, nie vždy mu to vyšlo, aj napriek tomu ho to ešte viac vzrušovalo a dobiedzal, dobiedzal, kým nebolo  á n o , alebo razantné n i e.

                         Oľga aj Anka mali krásne telo, vyvinuté prsia, pekné zadočky, stredné postavy a lovili chlapcov pohľadom. Preto aj Valo pristal na hru: " vadí, nevadí  " mohol byť z toho pekný zážitok a najmä sranda. A tak keď sa blížila hodina stretnutia Valo si zohrial vodu a celý sa umyl,  pozornosť venoval najmä pohlavnému údu. Ten musel byť čistý a voňavý. Čo keby náhodou... Obliekol si čisté spodky, tričko, nohavice. Toto všetko si mohol dovoliť lebo rodičia a sestra neboli doma.

Nakoniec stretnutie bolo iba v trojici, kamarát neprišiel. Oľga a Anka mali krátke sukienky a priliehavé dlhé tričká evidentne bez podprsenky. Anka dlhé bohaté blonďavé vlasy, biela ale opálená pokožka, Oľga krátke čierne vlasy a tmavšia pokožka, obe voňali po mydle. Takže, tiež sa pripravovali na toto stretnutie. Valo srdečne pozdravil dievčatá: Ahojte kočky !  -  Ahoj Valo. Prešli cez dvor a záhradu, presunuli sa úplne dozadu, kde za stromami  na kopci bola lavička, oproti iba lúky a rieka. 

Valo vytiahol z tašky fľašu vína a pohár.. To je z nášho rizling rýnsky. Na zdravie ! Nalial a podal Anke. Tá ako správna vinárka ovoňala, oblizla, zacmukala a na dvakrát vypila.  - Výborne, má buket. Tiež mali vinohrad a od otca čo to pochytila. Oľga iba privoňala a vypila. Valo dal pohár na fľašu a položil vedľa lavičky. Siahol do tašky, vytiahol cigarety a zápalky. Tvrdé Sparty sa vtedy nosili. Ponúkol dievčatá a jednou zápalkou pripálil Anke, Oľge aj sebe. Šlukovali ako fajnšmekri od tabaku.

"  - Čo ste porábali celý deň ?  "   Bola sobota podvečer, takže práce okolo domu už boli väčšinou hotové. Anka sa rozhovorila: - Do obeda sme robili v záhrade a vinohrade. Bola to makačka, pozri Valo mám aj pľuzgiere... a ukázali dlane.  Nebol ani čas variť, tak sme si otvorili domáce bravčové konzervy a k tomu ryžu, kyslá uhorka.  Vyluxovala som celý dom. Vieš ako to je, keď si najstaršie dieťa v rodine? Rodičia ťa vôbec nešetria. Ale potom už bol voňavý, teplý kúpeľ.... akoby chcela dať na vedomie, že je celá čistučká.  Valo ju pozorne počúval a pozeral priamo do očí a na jej odstávajúce ňadra. Pridala sa aj Oľga: -  Do obeda v záhrade a pomoc v kuchyni. Po obede som taktiež upratovala.... mala mladšieho brata a staršiu sestru. A potom som sa venovala aj sebe, tiež kúpeľ, úprava vlasov a vieš Valo, že hrám na akordeóne, ale hodinku som cvičila a aj si zaspievala.

Valo otvoril fľašu a nalial, vypili. Tak ideme hrať vadí nevadí hovorí Valo: "  -  Pretože som tu v menšine začnem prvý... Anka, vadilo by ti keby si nám niečo zatancovala ?  "   - Nie nevadilo.    A zatancovala skákanú polku.  Zatlieskali sme.   " Oľga vadilo by ti keby si nám povedala nejakú básničku ? "  Nie, nevadilo. Vstala, poklonila sa a začala: -  Mária Rázusová Martáková... Ranená breza-  Mesiačik veľký zlatistý bozkával brezu na listy. Brezička, breza riekni mi prečo tak plačeš noci dni ? Pozrela breza do neba otriasla slzy zo seba, pritisla lístky ku perám: Mesiačik druh môj... umieram !  Atď.... atď. A tak odrecitovala celú báseň, Tiež si zaslúžila potlesk.

Valo a teraz ty, hovorí Anka : -   Vadilo by ti zaspievať nám nejakú ľudovku. Valo vstal, nadýchol sa : -  Ešte si ja, ešte si ja, pohár vínka vypijem.... od večera do rána muzika nám vyhráva.... a ja pijem, pijem, pijem, pijem len z plného pohára...Ešte si ja, ešte si ja pohár vínka zaplatím.... a odspieval celú pieseň. A dievčatá tlieskali.   Teraz bola na rade Oľga, nebola taká pekná ako Anka, ale bola veľký šibal. A hovorí:  -  Valo, vadilo by ti keby si nám ukázal svoj úd ?   Tak toto Valo ešte len na samom začiatku hry nečakal.