Dlhé roky sa v škole učíme, že najstaršou civilizáciou v histórii ľudstva bola tá sumerská – jej začiatky možno datovať zhruba 4000 rokov pred n.l. V posledných rokoch sa však objavujú stále nové a nové poznatky, ktoré najstaršie civilizácie posúvajú oveľa hlbšie do minulosti. Napríklad pred pred pár rokmi boli v tureckom Göbekli Tepe objavené pozostatky chrámu staré približne 12.000 rokov s perfektne opracovanými kameňmi. Sú do nich s veľkou zručnosťou vytesané obrazy zvierat. Súčasná veda sa už na dávne legendy díva s oveľa väčším rešpektom ako veda 19. storočia. Ukazuje sa totiž, že väčšina z toho, čo je v nich zaznamenané, sa reálne naozaj mohlo stať, resp. sa aj stalo. Napríklad taká potopa ľudstva. Nemohla teda existovať aj Atlantída? A ak si spojíme najnovšie vedecké poznatky z rôznych vedeckých odborov s mapami Google Zem, pomerne ľahko sa dostaneme k zaujímavej teórii, kde sa Atlantída mohla nachádzať.
Základné informácie, ktoré od Platóna máme, sú, že Atlantída sa nachádzala niekde v Atlantickom oceáne, jej hlavný ostrov mal rozmery 2.000 x 3.000 stádií (1 stádio je približne 180 metrov) a mala rovinatý charakter. Úrodná pôda a príjemné podnebie umožňovali 2 žatvy do roka. Celý ostrov sa potopil do mora zhruba 10.000 rokov pred n.l.
Takýto ostrov samozrejme v Atlantickom oceáne nenájdeme. A predpokladať, že sa nejaká veľká časť zeme ponorí do mora, je nezmysel. Južná Amerika sa od Afriky vzďaľuje desiatky desiatky miliónov rokov (ročne asi o 3 centimetre), a stále do seba oba kontinenty zapadajú ako puzzle. Podobne je to aj Európa vs. Severná Amerika. Takže domnienku, že sa nejaká veľká časť zeme za posledných 12.000 klesla na morské dno, môžeme viac-menej vylúčiť.
Lenže potopenie je vec relatívna. Jeden spôsob, ako sa niečo môže potopiť, je ten, že to klesne na dno. Druhý spôsob je, že výrazne stúpne vodná hladina. Ak hovoríme o záplavách či o potopách, tak vždy máme na mysli práve tento druhý spôsob. Nemohla sa teda Atlantída „potopiť“ jednoducho tak, že výrazne stúpla hladina morí? Čo na to hovorí súčasná veda?
Na Zemi sa za posledných milión rokov vystriedalo najmenej 12 dôb ľadových, medzi ktorými existovali tzv. doby medziľadové. A v jednej takej dobe medziľadovej žijeme práve teraz. Takže doba ľadová bola našou minulosťou a doba ľadová bude aj našou budúcnosťou.
Doba ľadová sa logicky vyznačuje nižšími teplotami, v dôsledku čoho sa veľká časť vody mení na sneh a ľadovce. V dobách ľadových dosahuje výška ľadovcov rádovo stovky metrov až kilometre. Táto obrovská masa zmrznutej vody potom chýba v moriach, následkom čoho je hladina morí v dobách ľadových výrazne nižšia ako v súčasnosti.
Keď sa doba ľadová končí, obrovské masy ľadu sa menia na vodu a výrazne tým stúpa morská hladina. Podľa súčasných poznatkov hladina morí vzrástla za posledných 12.000 rokov o 80 až 120 metrov. Čo z toho vyplýva? Ak si chceme predstaviť svet pred 12.000 rokmi, musíme znížiť hladinu morí o cca 100 metrov.
Vo svojej zahľadenosti do seba súčasná archeológia úplne ignoruje fakty z iných vedných disciplín – geológie, hydrológie a klimatológie a stále sa hrá „na vlastnom piesočku“. Tento vzostup morskej hladiny je príčinou toho, prečo archeologické nálezy o modernom človeku končia cca 10.000 rokov pred n.l. Pretože ľudia sa odnepamäti zdržiavali pri mori. Prímorské oblasti majú vyrovnanejšie podnebie ako vnútrozemské, poskytujú bohatý zdroj potravy vo forme rýb, more umožňuje jednoduchú dopravu aj na väčšie vzdialenosti... Ak si pozrieme na súčasnej mape, v akej nadmorskej výške sa nachádzajú centrá našej civilizácie, tak prídeme na to, že vzostupom morskej hladiny o 100 metrov by sa „potopili“ Londýn, Rím, takmer celý Benelux aj s Bruselom, New York, Los Angeles, Tokio či Šanghaj.
Ak sa v Google Zem (odporúčam otvoriť) premiestnime do oblasti Bahamských ostrovov (vedľa americkej Floridy a Kuby), uvidíme okolo ostrovov bledomodrú farbu. Tá znamená veľmi plytkú vodu. Google Zem ukáže ešte aj hĺbku tejto vody. A tá je takmer všade menšia ako 10 metrov. Stovky kilometrov okolo Bahamských ostrovov je v hĺbke 5 až 7 metrov rovina a nič len rovina! Tá oblasť má veľkosť zhruba 260 x 480 kilometrov. A to je pomerne blízko orientačným údajom Platóna 360 x 540 kilometrov.
Navyše vo vnútri tejto oblasti je prirodzený záliv, ktorý sa spomína aj v legende o Atlantíde.
Je mimo akýchkoľvek pochybností, že táto oblasť bola pred 10.000 až 12.000 rokmi nad úrovňou mora. Svojou polohou aj reliéfom to bol ostrov jedinečný. Žiadny podobný v tom čase neexistoval. Príjemné podnebie (v dobe ľadovej bola na celom svete, a teda aj na Bermudách nižšia teplota ako v súčasnosti), rovinatá a pravdepodobne aj úrodná oblasť bola ideálnym miestom pre existenciu vyspelej civilizácie. Väčšina Severnej Ameriky a Európy bola totiž v tomto čase pokrytá ľadovcami s hrúbkou až niekoľko sto metrov.
Nutnou podmienkou vzniku a existencie vyspelej civilizácie je veľký počet obyvateľov – rádovo státisíce až milióny. Tak veľký počet si vyžaduje špecializácia rôznych profesií – od armády až po stavbu lodí. A tento ostrov by bez problémov dokázal uživiť milióny ľudí. Má totiž podobné rozmery ako hlavná časť Veľkej Británie – Anglicko. Prečo by však vyspelá civilizácia mala sídliť na ostrove, a nie na pevnine?
V tom čase existovala tzv. megafauna – nielen veľké jaskynné medvede, mamuty či jelene, ale aj šablozubé tigre a levy. Ostrov tak poskytoval prirodzenú ochranu pred týmito zvieratami. Rovnako tak poskytoval ochranu pred útokmi primitívnejších kmeňov. Že ostrov je výhodnejší ako klasická pevnina, jasne ukazuje obrana Veľkej Británie počas 2. svetovej vojny.
Existujú desiatky indícii, ktoré naznačujú opísanú teóriu (o nich niekedy inokedy) a len jediná, ktorá ju vyvracia – a síce všeobecne uznávaný vedecký názor, že Atlantída je len bájka. Uvediem však niekoľko podobných „vedeckých názorov“ z minulosti:
1.Keď v 15. storočí prví moreplavci plávali okolo Afriky a prekročili rovník, tak doma potom hovorili, že južne od rovníka slnko vychádzalo na inom miesto ako severne od rovníka. Považovali ich za bláznov.
2.Keď v 18. storočí nejaký sedliak tvrdil, že videl z neba spadnúť kameň, tak ho vtedajší učenci (vedcami by som ich ešte asi nenazval) tiež považovali za blázna. Pretože bolo vedecky dokázané, že aby niečo mohlo spadnúť dolu, tak to musí najskôr niekto vyhodiť hore.
3.V polovici 19. storočia vo viedenských nemocniciach umierala takmer polovica rodičiek. Pretože lekári chodili od pitiev k rodiacim ženám. Keď im to ich kolega vyčítal a zdôvodňoval to nedostatočnou hygienou pred pôrodom, tak ho tiež považovali za blázna. Mikroorganizmy boli totiž objavené až o niekoľko desiatok rokov neskôr.
4.V roku 2011 dostal Daniel Šechtman Nobelovu cenu za objav kvázikryštálov. Keď ich však v roku 1982 objavil, tak vtedajšia veda nepripúšťala ich existenciu. A tak vedecké autority namiesto toho, aby sa pozreli do mikroskopu, považovali Daniela Šechtmana za blázna a chceli ukončiť jeho vedeckú kariéru. Pretože podľa vtedajších poznatkov vedy hovoril nezmysly. Len jeho buldočia povaha spôsobila, že sa nenechal odradiť, a napriek všetkým peripetiám sa nakoniec dočkal uznania.
Netvrdím, že s Atlantídou to bolo presne tak, ako to opisujem. Ja to uvádzam len ako teóriu a ako jednu z možností, ktorá by mohla byť reálna. K veciam, o ktorých mám málo informácii, nikdy nezaujímam striktný postoj „áno alebo nie“. Zvyknem to vyjadrovať určitým percentuálnym pomerom. A ten môj „percentuálny názor“ je 80 % ku 20 % v prospech toho, čo som napísal.
P.S.1: 90 % myšlienok v článku sú moje vlastné. Podobnosť s inými článkami je čisto náhodná.
P.S.2: V diskusii by som uvítal vecné argumenty a protiargumenty a nie osobné útoky na moju osobu. Ďakujem.
