Na tom, ako dopadne „dobrovoľné prijímanie“ utečencov u nás, sa ukáže, ako veľa slobody nám ešte v EÚ zostalo. A kto má v rukách skutočnú moc.
Drvivá väčšina občanov je proti prijímaniu imigrantov na naše územie. Rovnako tak politici. Ak niekto s nadšením súhlasí, tak sú to europoslanci v Bruseli a „proeurópske“ médiá u nás. Z posledných 2 menovaných však ani jeden subjekt nemá podľa Ústavy politickú moc. Tá podľa Ústavy pochádza od ľudu a ten zastupujú politici volení v slobodných voľbách. O novinároch ani o europoslanoch v ústave zmienka nie je.
Napriek tomu sa zdá, že už je rozhodnuté. A stanovenie kvót pre utečencov/uprchlíky je len formálnou záležitosťou. Je čas položiť si kardinálnu otázku: Akú slobodu v Európskej únii ešte máme? Existuje vôbec niečo, v čom by sme mohli mať iný názor ako je ten „proeurópsky“, teda pochádzajúci z Bruselu? A stoja vôbec tie miliardy eúr, resp. stovky miliárd korún, ktoré k nám z Bruselu tečú, za stratu slobody? Nebudeme nakoniec ako zvieratá v Zoo, ktoré síce majú o všetko postarané a nehrozí im smrť hladom či od predátorov, ale slobodu majú prakticky nulovú? A politici z Bruselu sa na nás budú chodiť pozerať, ako dobre nám tú Zoo vybudovali a zariadili...
Stále častejšie si musím pripomínať Švajčiarsko. Nie kvôli jeho bohatstvu. To nakoniec vo Švajčiarsku na prvý pohľad viditeľné nie je. Skutočné bohatstvo Švajčiarov sa skrýva na ich bankových účtoch a hlavne – v ich hlavách. Nie je čas začať presadzovať švajčiarsky model – teda byť nezávislý od rozhodnutí Bruselu? Môcť si rozhodovať sami o sebe – aj za cenu, že by naše subjekty nemali nárok na eurodotácie, ale naopak by sme my museli platiť Bruselu za právo predávať na jednom európskom trhu. Nie je čas vymeniť peniaze za viac slobody?
