Velebnosti, vy svítíte !

Môj známy Štefan je kňaz. Múdry človek  so zmyslom pre humor a dobrý rozprávač. Tento krátky príbeh mi rozpovedal len nedávno.     

Bolo krátko po Godzone tour. V hlave sa mi rojili myšlienky plné božej armády. Išiel som si veselo večer okolo 20:00 na bicykli na stretnutie do miestnej časti našej obce. Naraz, tesne pred osadou, som schytal na zadnom kolese defekt ako  vyšitý. Oprel som bajk o nejakú búdu. V rómskej osade si bicykel zásadne nezamykám - nie je to potrebné. Po stretnutí prišlo ešte pár ľudí na spoveď. Dosť som sa zdržal. Mohlo byť po 23.00 hodine, keď som sa vracal späť na faru. Na hlave som mal prilbu, dve silné svetlá, reflexnú vestu na sebe, na nohách blikačky. Vykračoval som si s bicyklom na chrbte. Mesiac mi na cestu krásne svietil.

V duchu som si hovoril: "Si boží bojovník a nie žiadna padavka. Vojak potrebuje výcvik a mne ho dáva sám najvyšší generál."

Bol som už na takom pustom mieste blízko za dedinou, keď zrazu pri mne zastavilo policajné auto.

Okienko sa otvorilo a ja som sa policajtom prihovoril ako prvý: "Dobrý večer, chlapci, čím vám môžem pomôcť?"  

"Prečo nám chcete pomôcť?" pýtal sa príslušník polície, ktorý bol mojou otázkou riadne zaskočený.

Hovorím: "Veď tu na aute máte napísané: POMÁHAŤ A CHRÁNIŤ a vidíte, že ja som ochotný vám pomáhať a chrániť vás".

Najskôr ma chceli podrobiť dychovej skúške na kontrolu hladiny alkoholu v krvi. Ale jeden z nich ma spoznal i v cyklistickom úbore. Vedel, že chodím pravidelne do rómskej osady spovedať a spýtať sa či niečo potrebujú.

So smiechom mi povedal: "Velebnosti, velebnosti, vy svítíte!"

Však si ma, Janka, predstavte, že by som si jazdil na bajku v kňažskej sutane ako farár Otík z Troškových filmov. Takže nakoniec sa to otočilo, oni pomohli mne a zaviezli ma až pred faru. 

Cesty Pána sú veru nevytateľné. Ešte pripomeniem, že mesiac krásne svietil."