Stáva sa, že si návyky a naučené vzorce z detstva prenášame aj do dospelosti a pokračujeme v nich. Skúsenosti s kolektívom sme získavali i v letných detských táboroch.
Všetky postavy a charaktery v tomto príbehu sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami, situáciami alebo realitou je čisto náhodná.
Detstvo má tiež vplyv na to, akí ľudia sa z nás v budúcnosti stanú. Podľa odborníkov v detstve vznikajú tri presvedčenia, ktoré nás ešte aj v dospelosti ovplyvňujú: predvedčenie o tom kto som, presvedčenie akí sú ostatní a presvedčenie aký je svet. Samozrejme, nemusia nás ovplyvniť vždy a za každých okolností. Ale stáva sa to veľmi často. Ktoré presvedčenia si teda väčšina z nás odnáša do dospelosti?
Ako chlapec rád jazdil na tábory. Vtedy sa skoro všetkým hovorilo „pionierske“, ale niektoré boli fajn, bez politiky, až na nástupy k vlajke. Prišli na miesto a rozdelili ich do oddielov. Oddielová vedúca im povedala, že si majú zvoliť predsedu oddielu. Vedeli, že s tou funkciou je spojené organizovanie a zodpovednosť a to nikto nechcel. Sedeli spolu na lúke na kufroch. Vedúca zopakovala, že si majú zvoliť toho predsedu a odišla. Pozerali sa po sebe, väčšinou sa nepoznali. Ale potom sa ich pár skúsenejších rozhliadlo a našlo pohľadom v oddiele toho najväčšieho benjamínka. Hneď aj išli k nemu.
„Hej, ako sa voláš ?“
„Ja? Horáček.“
„Tak Horáček, ty budeš predseda oddielu!“ informovali ho. Jednohlasne sme si ťa zvolili."
„Čooo?“ vyvalil oči.
„No, predseda oddielu budeš , budeš nás ako riadiť a podávať hlásenia….a tak.“
„Ale ja…“
„Hej, ty jediný to tu môžeš zastávať….takú funkciu. Chápeš?“
Trochu váhal, ale na koniec prikývol. „No, tak teda áno …. keď myslíte.“
A bolo. Trochu mu to našuchorilo sebavedomie a oni sa ako malé hyeny tešili na to, ako ich Horáček bude riadiť, organizovať pri nástupoch, hovoriť za nich na schôdzkach, ako ho nebudú musieť rešpektovať a na všetko to trápne a srandovné, čo príde a čo zažijú, keď ich bude riadiť ten najväčší jelimánek.
.
.
.
*písané pre blogosféra
