- Napište nám
- Kontakty
- Reklama
- VOP
- Osobní údaje
- Nastavení soukromí
- Cookies
- AV služby
- Kariéra
- Předplatné MF DNES
V tých dňoch som bola v noci skoro stále hore. Môj syn mal sedem týždňov a každé ráno sa spoľahlivo prebúdzal okolo druhej na jedenie.
Život išiel normálne, ale pamätám si, že tie časy boli krásne ale náročné zároveň. Dni sa javili ako kamene v rieke, nepohybujúce sa, zatiaľ čo sa všade naokolo rútil silný tok.
V obývačke sme mali podlahu z tmavého dreva. Drevené podlahy vŕzgali a jemne praskali. Sedela som a hľadela do tmy, rozjímala som svojim obvyklým spôsobom (bola som zvláštne roztržitá), držala som malého syna v zavinovačke, cítila vôňu jeho pokožky, počula jeho pravidelné dýchanie, sériu pokojných nádychov a výdychov.
Možno sú tieto krátke nočné chvíle jadrom skutočného života a všetko ostatné – práca, svet, túžby, úzkosti – je toľko vrstiev zbytočného oblečenia. Ani neviem prečo, pohrávala som sa v mysli s úryvkom z Jánovho evanjelia: „Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnosti.“ Rozmýšľala som, čo je to vlastne život v hojnosti?
Možno je to naozaj tak, sedím v tme, držím svojho malého chlapca, uspávam ho, počúvam, ako sa hlboká noc ukladá a vzdychá okolo mňa. Prečo by mala hojnosť znamenať viac? Zrazu som si v polospánku spomenula na Eliáša z Knihy kráľov. Akoby som našla dávno zabudnutý útržok myšlienky zapísaný na kúsku papiera. „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána. Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. A po zemetrasení oheň; ale ani v ohni nebol Pán. A po ohni tichý, lahodný šum.“
V tých dňoch som bývala dlho v noci hore a vnímala som tichý, lahodný šum bytia …
Další články autora |