Máte radi pagáče? Všetci máme nejaké obľúbené recepty. Najmä rodinné, ktoré sú originálne, mnohokrát vyskúšané a ku ktorým nás viažu najmilšie spomienky.
Ako napríklad tento, na zemiakové pagáče, ktoré s takou láskou a súčasne profesionalitou pripravoval ušľachtilý a dobrý človek, môj starý otec. Skoro ovdovel, a kým sa znovu oženil, musel sa naučiť obracať i v kuchyni.
Preto vyzrádzam z ľudskej spolupatričnosti jeden z našich rodinných receptov. Je vhodný v každom ročnom období a pre všetky vekové i váhové kategórie.
Tradičným spôsobom si pripravíme slané kysnuté cesto, ale ako omastok použijeme výlučne maslo. Kým cesto kysne, pripravíme si zemiakovú plnku. Očistené zemiaky pokrájame na štvrťky a uvarímme do mäkka so soľou, rascou a ak máme i byľkou petržlenovej a zelerovej vňate. Medzitým si nakrájame zo dve, tri cibule a na masle posmažíme do zlatista. Uvarené zemiaky precedíme, popučíme, zalejeme horúcim mliekom, pridáme cibuľku, mleté čierne korenie, kúsok surového masla a dobre vymiešame na kašu, aby v zemiakoch nezostali hrudky. Z vykysnutého cesta odtŕhame malé kúsky, vyformujeme do placky veľkosti dlane a naplníme pripravenou vychladnutou plnkou-kašou. Zavinieme do batôžteka a znovu vyformujeme placky, ktoré položíma na plech vystlaný pečiacim papierom. Pagáče popicháme vidličkou a necháme na plechu 20 minút prikryté utierkou pokysnúť. Pred pečením ich potrieme maslom-vtedy sú lepšie alebo rozšľahaným vajíčkom-vtedy sú krajšie a chrumkavejšie. Pečieme do ružova na 180-200 stupňoch. Hneď po upečení ich znovu môžeme potrieť maslom, budú mäkšie.
Ach tá vôňa! Zapíjame kyslým mliekom alebo sladkým mliekom, či dobrým lipovým alebo šípkovým čajom s medom a citrónom. Výborné sú teplé i studené. Ak chcete svoju rodinu rozmaznať a na seba upliesť bič, pripravte pagáče k vianočnej kyslej hubovej smotanovej omáčke, ako to robím ja už veľa rokov.
Pagáče môjho detstva môžete jesť ku všetkým kyslým omáčkam-fazuľovej, tekvicovej i kôprovej. Ale i ku kapustici alebo kapustovej či fazuľovej polievke.
Prajem Vám dobrú chuť.
