Satira má výrazné právo riešiť veci, ktoré sa vymykajú normálu. Hranica je náš vkus, umelecké cítenie všetkých ľudí, ktorí sa na tom podieľajú. Sú Slováci v humore emotívnejší a Česi zlomyselnejší?
Nie je žiadnym tajomstvom, že Česi a Slováci sa nazvájom doťahujú – prežili sme predsa spolu kus histórie a dokážeme sa pobaviť na spoločných vtipoch. Podobné máme nielen vlajky a jazyky, no tiež kultúru, záľuby, humor, obľúbené jedlá a v neposlednom rade aj alkohol. Slováci si robia srandu z Čechov a Česi zase zo Slovákov. Slováci si z Čechov uťahujú, že ich musia zachraňovať vo Vysokých Tatrách, oni nás zase vidia ako bačov. Aj mnoho rokov po rozdelení sa oba národy navzájom porovnávajú, súťažia a robia si zo seba žarty.
Podľa odborníkov sa pritom smejeme aj na tom, v čom sme v skutočnosti veľmi podobní alebo sa porovnávame napriek tomu, že aj historicky sú medzi nami veľké rozdiely. Na Slovensku sa obľube tešia vtipy o Čechoch na dovolenkách, ktorí idú k moru nabalení konzervami a rezňami. To tak fungovalo v minulosti a Slováci sa pritom nesprávali dramaticky odlišne. Tiež šetrili
Ale je v Česku umelecké prostredie iné než na Slovensku? Zoberme si napríklad taký český seriál Most. Búral predsudky práve tým, že na ne poukazoval a divákov nútil o nich rozmýšľať. A to je práve zvláštne. V Česku lámal tento "politicky nekorektný" seriál rekordy sledovanosti, na Slovensku sa až tak neuchytil. Prečo?
Lebo my máme iný humor. Scenárista Petr Kolečko je skvelý autor, ktorý ide veľmi na hranu a niekedy až za ňu. Provokuje. U neho je geniálne, že má dva tipy divákov - jedni ho milujú a druhí ho neznášajú. Ale témy dokáže podávať tak, že sa o nich diskutuje. Čo sa týka miery vulgarity, dá sa tento seriál prirovnať k niečomu z americkej produkcie? Možno sa to zdá prehnané zo slovenského pohľadu. Mnohé vulgarizmy v Česku nie sú vnímané až tak pejoratívne. Česi majú iný rebríček toho, čo sa považuje za vulgárne.
Ako sa ešte líši český a slovenský humor?
Napríklad seriál televízie JOJ Profesionáli, sa pre jednu českú televíziu musel prepisovať a upravovať. Nie všetky vtipy a narážky fungovali rovnako. V Susedoch je zase postava Maďara, ktorý rozpráva nárečím. U nás sa na tomto stereotype zabávame, v Česku je to otázne.
My Slováci sme trochu emotívnejší, potrebujeme do všetkého dostať emóciu. Prirovnám to ku kriminálkam. Tie majú Česi veľmi radi, lebo sú logické. Čisté a pragmatické. Na Slovensku, ak v kriminálke nefunguje aj nejaký emocionálny príbeh - postavy musia mať napríklad súkromie - nefunguje vôbec.
Slováci potrebujú emóciu aj na to, aby dokázali niečo zmeniť. Musí prísť nejaká extrémna situácia, aby sme boli schopní postaviť sa a povedať, že sa nám niečo nepáči. Neviem si to však aplikovať na humor.
Zoberme si najúspešnejšiu slovenskú komédiu všetkých čias Sladké starosti alebo Všetko alebo nič? Nie, je ňou Pacho, hybský zbojník - hlášky z toho filmu sa dodnes používajú v hovorovej reči. Aj keď dialógy písal Milan Lasica a Julo Satinský. Je to spojenie intelektuálneho a prízemného humoru, tvorcovia našli hranicu medzi oboma. Spomeniem ešte slovenských humoristov ako Skrúcaný-Noga, Vacvalová-Andrásy, Kraus-Marcin, Jožo Pročko, relácie Ktosi je za dverami, Uragán, Hurikán i Neskoro Večer. V Česku skôr funguje intelektuálny humor.
A čo Luděk Sobota? On je výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Ale Miroslav Horníček alebo Jan Werich, to boli čistí intelektuáli. Ich humor bol postavený na tom, ako narábali so slovom.
Neplatí aj to, že Česi sú v humore viac zlomyseľní? Zlomyseľnosť je jednou z hlavných ingrediencií humoru. Grotesky sú založené len na tom, že niekto robí niekomu zle.
Aký je potom rozdiel medzi českým Kameňákom a slovenskou Hornou Dolnou. Nestretávame sa niekde? Jednoduché vtipy budú fungovať všade. Ale hovorím aj o ďalšej vlne, o tom, ako sa humor posúva ďalej. U Jiřiho Grossmanna a Zdeňka Svěráka mal akúsi vyššiu nadstavbu. Zoberme si aj sériu bláznivých českých komédií typu Což takhle dát si špenát - všetky mali vyššiu formu humoru. Potom sa spýtajme, koľko úspešných komédií vzniklo na Slovensku. Je to neporovnateľné. Česi majú dlhšiu tradíciu.
Felix Holzmann, Vladimír Menšík, Karel Šíp a Jaroslav Uhlíř, Miloslav Šimek s Jiřím Grossmanom no a samozrejme, Zdeňek Svěrák, Ladislav Smoljak a partia okolo nich - Divadlo Járy Cimrmana -títo všetci a ešte mnoho ďalších českých zabávačov majú (niektorí z nich samozrejme, keďže sa už bavia v humoristickom nebi, mali) dar rozdávať humor a dobrú náladu. A nie je to humor hocaký. Je kultivovaný, slušný ,citlivý a hlavne neurážajúci.
Vymyslieť vtipné scénky a dialógy bez toho, aby niekoho neurážali, a aby boli ešte aj naozaj vtipné, to je obdivuhodný výkon.
