Láska prochádzí žaludkem

Dievčatá často snívajú o elixíre lásky, vďaka kterému se do nich vysnený princ okamžitě zamiluje, babička im prezradí iné kúzlo: Láska prechádza žalúdkom. Je to naozaj tak? A kto varí lepšie, muži alebo ženy?

Samozrejme ženy. Evolúcia nás vyformovala tak, že máme menšie ruky, vďaka ktorým efektívnejšie šúpeme a nakrájame zeleninu, máme dlhšie krky, vďaka ktorým lepšie vidíme do hrncov a panvíc a sme v priemere nižšie ako muži, tak sa nám ľahšie funguje nad doskou a sporákom, nemusíme sa hrbiť.

Moje argumenty znejú divne, však? Robím si srandu. V skutočnosti tu na pohlaví nezáleží. Dobrí kuchári sa nájdu medzi ženami aj medzi mužmi. Všetko ostatné sú stereotypy. Schopnosť variť nesúvisí s pohlavím, ale s inými faktormi, neexistuje nič také ako „kuchársky mozog mužský alebo ženský".

Keď som diskutovala o kulinárskych rozdieloch medzi oboma pohlaviami s kamarátmi, ktoré podľa mňa neexistujú, jeden z nich  povedal:

„Počkaj chvíľu! Akože v tom nie je rozdiel? Muži majú viac chuťových pohárikov!“

Najnovší výskum vraj hovorí, že ženy a muži prežívajú chute veľmi podobne, no majú rozdielne chuťové preferencie. Ženy majú tendenciu uprednostňovať jemné a sladké jedlá, zatiaľ čo muži majú tendenciu preferovať pikantné a korenené jedlá.

Samozrejme, sú to všetko zovšeobecnenia, pretože určite sa medzi vami pri čítaní tohto textu nájde veľa dám, ktoré obľubujú pikantné chute. Zapadám len do všeobecnej štatistiky, pretože ich nemám rada, rovnako ako moja dcéra. Zato syn s manželom milujú pikantné.

S našou anatómiou súvisí aj niekoľko ďalších rozdielov: ženský mozog má o 13 % viac spojení medzi pravou a ľavou hemisférou mozgu, vďaka čomu sú ženy efektívnejšie pri multitaskingu, zatiaľ čo muži s tým môžu mať problém.

Neviem ako u vás, ale z môjho pohľadu občas fungujem tak, že súčasne varím polievku, pečiem palacinky, telefonujem a do toho všetkého z času na čas riešim môjho syna, ktorý sa niečoho dožaduje  a medzitým odpovedám na otázky mojej dcéry.

Ku špeciálnej akcii sa dá prirovnať napríklad varenie môjho manžela, keď pripravuje svoju slávnu pizzu. Ticho na scéne!  Prosím, nič mu nehovorte, nič od neho nečakajte, nerozptyľujte ho, nepýtajte sa, nerozprávajte, nedýchajte, nerušte ticho akýmkoľvek spôsobom. Prebieha varenie.

Teraz už viem, že to všetko je spôsobené menším prepojením medzi pravou a ľavou hemisférou a snažím sa byť chápavá.

Ďalšou zaujímavou skutočnosťou súvisiacou s anatomickými rozdielmi je, že muži "tunelujú videnie": môžu jasne vidieť, čo je priamo pred nimi, aj keď je to ďaleko. Je to pozostatok z čias, keď zháňali potravu a nevedeli odtrhnúť zrak od zveri, keď ju zbadali, no majú problém nájsť to, čo leží blízko nich, no nie priamo pred nimi.

Kým som sa to nedozvedela, otázka KDE, ktorú môj manžel používa extrémne často, ma zaháňala do úzkych. Odkedy to viem, vždy, keď sa môj manžel pozrie do chladničky a spýta sa ma:

„Kde je žltý syr?!" (Ktorý leži na spodnej polici.)

Nehnevám sa, ale opakujem si: "Janka, upokoj sa, je to len jeho tunelové videnie."

Ženy sa na druhej strane pozerajú periférne: ich zrak tvorí kužeľ s uhlom 45 stupňov a jeho obvod často pokrýva až 180 stupňov. To znamená, že sú pripravené vidieť oveľa širšie priestory. Je to spôsobené aj tým, že ich pohľad po tisíce rokov, keď muži lovili, mal okolo seba bdelo obklopujúci priestor, lebo okolo nich sa hemžili rôzni predátori a potenciálne ich ohrozovali. Dnes sme vďaka širšiemu zornému poľu schopné vidieť celý obsah chladničky bez toho, aby sme pohli hlavou a lokalizovali každú položku, ktorú hľadáme.

Okrem týchto pár nuáns však nie je nič, čo by v kuchyni zvýhodňovalo jedno pohlavie. Aj keď niečo by sme predsa našli. Je to vec kultúry, teda štýlu výchovy. To, že sa varenie „lepí“ iba na ženy.

V mnohých domácnostiach je zakorenená myšlienka, že varenie je ženské. Variť by mala každá dáma, ktorá si váži svoju rodinu a nie je vhodné, aby to bolo inak, kým muž, ktorý nevarí je v norme.

Niektorí muži nevedia či nechcú variť nie preto, že je to „nemužské“, ale kvôli podobnej výchove. Pretože napríklad nemali otca, ktorý varil, pretože sa kulinárskym záležitostiam nevenovali ich matky a potom manželky / priateľky  a taká schéma sa dedila z generácie na generáciu. Oplatí sa to rozbiť. Je naozaj užitočné a príjemné mať možnosť uvariť si jedlo pre seba, rodinu, priateľov, či už ste muž alebo žena.

Aj keď v dnešnej dobe toto strnulé delenie na variace ženy a nevariacich mužov už našťastie odchádza a varí stále viac mužov. Ja som zapojila do kulinárskeho snaženia aj svojho syna. Rovnako ako zapájam svoju dcéru. A chcem, aby si varenie nespájali s prácou, ale s potešením. Oplatí sa vytvoriť príjemnú atmosféru okolo jedál vo fáze prípravy aj konzumácie . Vždy sa snažíme aspoň pár krát v týždni večerať spolu a pri tom sa sústrediť len na seba a jedlo – spoločné stolovanie je veľmi integrujúce!

V domácnosti stále varím viac ako môj manžel,  ale to preto, že mám viac času a rada varím.  Viete predsa, že láska ide cez žalúdok do srdca a možno až do mozgu.

Sú však chvíle, keď pre to stratím trpezlivosť a potom štafetu preberie môj manžel a ja mu ju s radosťou prenechám.