Kde je vôľa, tam je cesta

S odhodlaním dokážete prekonať takmer všetky prekážky. Limit z hľadiska toho, čo Lukáš s pomocou rodičov dokáže, akoby neexistoval. Nové výzvy mu umožňujú posúvať hranice svojich možností o kúsok vpred.

Lukáš (16), s pomocou ocina Vojta a maminy Gitky, má za sebou množstvo turistických výstupov. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby jeho diagnóza neznela DMO so spastickou kvadruparézou, teda s postihnutím všetkých štyroch končatín a čiastočným mentálnym hendikepom.

Obaja rodičia sa turistike venovali od mladosti. Bolo teda prirodzené, že v kočíku brávali so sebou do hôr i malého syna. Ako rástol, museli situáciu riešiť inak. Keď to terén dovolí, tlačia ho na invalidnom vozíku.

A potom šup na otcove plecia. Keďže Lukáš váži okolo 50 kg, nie je to žiadna prechádzka ružovým sadom. Preto kedysi používali aj krošňu podobnú tej, akú používajú vysokohorskí nosiči.

Neskôr si dali v Česku na mieru vyrobiť špeciálny vak, kde je Lukášova váha dômyselne rozložená. Táto pomôcka im pomáhať  zvládať aj náročnejšie terény.

Každá jedna cesta je iná, výnimočná. Môže to znieť ako klišé, ale bez ohľadu na záťaž, na výletoch načerpajú veľa energie. Majú veľa zážitkov, na ktoré radi spomínajú.

Spolu zdolali Ďumbier a veľa iných kopcov či roklín, prešli Slovenský raj, veľa jaskýň, spoznávajú najkrajšie hrady, mestá, na člne splavili Malý Dunaj, Lukáš si napríklad zajazdil na motorovom člne na Liptovskej Mare. Čo by to boli za "parťáci", keby nerobili aj "hlúposti" a občas nešli aj do extrému.

Zažili naozaj rôzne výkyvy počasia, hromy a blesky zalezení v stane i adrenalín, keď Vojto posadil syna na kraj Tomášovského výhľadu v Slovenskom raji.

Aj ich občas prepadnú chmúrne myšlienky. Ale trápiť sa tým, čo nemôžu zmeniť nemá zmysel. Preto žijú v prítomnosti. A s ochotou niečo urobiť, ľahšie nájdu cestu. Vďaka rodičom a priateľom si už Lukáš splnil viaceré sny – pozrel si zápas NHL v Chicagu, bol na štvortisícovke, s pilotom a leteckým inštruktorom letel na malom športovom lietadle a mohol na chvíľu aj pilotovať!

Lukáš "nie je z cukru". Dokáže samostatne plávať, bicykluje na špeciálnej trojkolke, má rád turistiku. Fandenie a pozeranie futbalu alebo hokeja je pre neho relax.

Pri športovaní si posilňuje celé telo, čo on veľmi potrebuje. Športovanie je pre neho aj tou správnou motiváciou, ktorá ho, ako mladého muža so špeciálnymi potrebami, poháňa vpred. A inšpiruje tým aj ostatných. 

Veľmi ma teší, že túto sympatickú rodinu poznám osobne, sú súdržní a priateľskí. Hľadajú spôsby, ako sa dá a nie dôvody, ako sa niečo nedá. Všade kde sa ocitnú šíria dobrú náladu. Treba ich proste zažiť. 

"Oco, ja mám také šťastie, že som sa narodil práve tebe," povedal Lukáš.

Celej Vašej rodine želám veľa zdravia, lásky a šťastných kilometrov. Veľmi pekne Vám ďakujem, že Ste mi umožnili napísať Váš udivujúci príheh a za Váš súhlas zverejniť na tomto blogu Vaše verejne prístupné fotografie.

 

Z fotogalérie rodiny Benkovcov

 

 

Zdroj : https://www.facebook.com/vojtech.benko

 

Autor: Jana Melišová | čtvrtek 6.10.2022 13:56 | karma článku: 32,79 | přečteno: 2961x