História slova punk: od Indiánov až po Elvisa

Najrozšírenejším použitím slova punk bola prostitútka, ale vývoj slova až k hudobnému a životnému štýlu je veľmi zaujímavý, lebo počas neho prešlo metaforickým rozšírením. Ale nudný text to nie je, sú tam aj Indiáni a Shakespeare.

V Amerike sa začalo slovo punk používať na označenie zhnitého dreva, práchna a postupne všetkých vecí, ktoré tlejú, ako napríklad rozbuška či kadidlo. Vzniklo to veľmi pravdepodobne z jazykov domorodých Indiánov: v jazyku Lenape “punkw” znamená popol a “punxe” znamená priložiť na oheň. Indiáni z kmeňa Algonquinov slovom „ponk“ označovali prach, popol či práchno. V roku 1648 už „punck“ znamenal pušný prach.

Zo „zhnitého dreva, z ktorého sa robilo práchno“ sa punk vo význame niečoho podradného či zlého začal používať v polovici devätnásteho storočia, pretože americkí novinári ho radi používali ako prirovnanie (“fight like punk” či “as rotten as punk”) a odtiaľ sa prenieslo do kriminálneho prostredia. V podsvetí je prvé použitie (učeň kriminálnika, mladý chuligán) zaznamenané z roku 1904.

V Anglicku sa slovo punk objavilo v tlači prvýkrát v roku 1575, v čase, keď bol Shakespeare ešte len tínedžer, a to v balade „Simon The Old Kinge“. Bola to populárna krčmová odrhovačka, kde sa spievalo, že byť opitý je hriech, rovnako ako vydržiavať si „punk“, teda ženu ľahkých mravov (v pôvodnom znení: „Soe fellowes, if you be drunke, of ffrailtye itt is a sinne, as itt is to keepe a puncke.“). Z piesne sa stala klasika, a keď začal Shakespeare písať, bola už dobre známa po celej krajine. Rovnako ako slovo punk, ktoré označovalo prostitútku.

Na oboch stranách Atlantiku sa tak slovo punk používalo v súvislosti s bezcennými vecami (odpad z dreva) či ľuďmi (chuligáni, prostitútky). Kde sa vzalo v Anglicku, nevedno, ale veľmi pravdepodobne prišlo z Ameriky.

Shakespeare slovo punk zanedlho použil v hre Oko za oko, ktorú napísal okolo roku 1603, kde Lucio opisuje Marianu, že je „neither maid, widow, nor wife“ a prehlasuje, že „She may be a Puncke“. Už v čase, kedy Shakespeare žil, bolo slovo punk používané vo význame niečoho nízkeho, podlého a hanebného. Použil ho aj vo Veselých paniach z Windsoru (“This punk is one of Cupid’s carriers”) či v Koniec dobrý, všetko dobré (“taffeta punk”).

Od približne šestnásteho do osemnásteho storočia bolapunk teda prostitútka, ale slovo začalo postupne naberať ďalšie významy (to je to metaforické rozšírenie). Koncom sedemnásteho storočia zmenilo označované pohlavie a celkom bežne sa používalo na označenie mladých chlapcov, ktorých si starší muži vydržiavali na sex (najmä v európskom prostredí).

Začalo používať aj ako hanlivá urážka, čo začalo americkými väzeniami, kde punk boli muži využívaní na sex, pokračovalo mladými mužmi, ktorí sprevádzali trampov, až sa z neho stal zovšeobecnený popis všetkých opovrhnutia hodných, drobných zločincov, slabochov, amatérov, učňov či neskúsenej mládeže vo všeobecnosti (tu sme zase v predovšetkým v Amerike).

Zo slova punk sa tak postupom času stalo prídavné meno označujúce niečo slabej kvality, a začalo sa používať v kriminálnom prostredí, ale najmä v kultúre. V roku 1889 sa v sanfranciských divadlách hrali „punk shows“, a do roku 1901 bol zo slova už každodenný slang. Noviny ho používali čoraz častejšie, a čoraz častejšie v súvislosti s hudbou: postavu Elvisa Presleyho vo filme Jailhouse Rock označovali za horkokrvný punk.

Za punkerov označovali dokonca aj Beatles: “They know they’re punks. They admit it,” napísali v Austin American-Statesman v roku 1964. Podľa Uniontown Evening Standard boli Beatles  “immature punks” a podľa Fresno Bee “just punks with long hair”. Punk sa postupne stal súčasťou opozície „punkových“ hudobníkov voči klasickému umeniu či mainstreamovej hudbe, a za punkerov boli zo začiatku označovaní aj Frank Zappa či Bob Dylan.

Väčšinu dvadsiateho storočia ľudia označovali slovom punk vždy niekoho druhého a až po vzniku hudobnej punkovej subkultúry tak niektorí začali nazývať sami seba. Zo slova punk sa stalo niečo so širokým a ťažko definovateľným záberom (opýtajte sa dvadsiatich punkerov, ako definujú slovo punk, a dostanete dvadsať rôznych odpovedí). A to všetko vlastne vzniklo zo zhnitého dreva...

Elvis Presley bol pravdepodobne inšpiráciou prvej televíznej zmienky punkovej hudby, a to v roku 1956 v The Steve Allen Show. Len týždeň predtým sa Elvis Presley objavil v konkurenčnej The Ed Sullivan Show a moderátor si chcel rýpnuť do svojho rivala aj do Elvisa, keď vyhlásil, že "máme v hudbe taký zvláštny trend, kedy niektoré hudobné skupiny vyzerajú tak, že by ste ich nechceli stretnúť v temnej uličke". A pokračoval, že dnes večer tu máme ukážku toho nového trendu, skupinu „The Four Punks“ a vyšiel na pódium v kožených nohaviciach s gitarou a začal vtipkovať o drobných kriminálnikoch.

.