Bim, bam, bom... (milujem ťa v padajúcom snehu)

Chýba mi ten čas obyčajných zázrakov,aké vieme robiť len my, ľudia.Ako keby sme na tie jednoduché zázraky zabudli, nepotrebovali ich. Čas zázrakov je vzácny,tak ako je vzácny náš čas,či život.Venujem  básnikom, ktorým chutí život.

Modlila som sa,

aby si tu bol so mnou,

ale Štedrý večer už nebol tým, čím býval.

Iba tichá noc zostala stále tichá.

Keby si bol vedľa mňa,

počula by som spievať anjelov

a dala by som ti na Vianoce dúhu.

Kdesi ďaleko zvonili zvončeky,

zapamätala som si, ako sme spievali 

Tichá noc, Svätá noc.

Držím ťa v sebe.

Och, pravda je vypovedaná.

Takže moje srdce nebude zlomené, 

na Vianoce.

Osvetlili stromy pozdĺž aleje.

Trblietavé striebro s nádychom modrej.

Bola svätá noc, možno kvôli tej pesničke,

ktorá sa stále opakovala

alebo kvôli mestu, ktoré sa umelo ligotalo.

Je to tak, že som si priala hviezdu, ale nakoniec si to bol ty.

Pomaly sa začali rozsvecovať decembrové svetlá,

 každý sa zamiloval do mesta, kde všetci tancovali.

Osamote som sledovala jemný dážď.

Zaujímalo ma, či bude opäť snežiť.

Moje city k tebe stále trvali.

Na rohu ulice, ktorý sa prepadal do noci,

vianočný stromček strieborne iskril. 

Kým sa rozsvietilo pouličné osvetlenie,

začal padať sneh,

ako nežné požehnanie svetu.

Už nejaký čas som hľadela na oblohu.

Žmurkaním som umývala sneh, ktorý sa mi dostal do očí,

akoby som sa vznášala vo vzduchu a potácala sa.

Všetko som to videla.

Chcela som ti to ukázať.

Biele vločky prekrývali kamene na chodníku, mazali ich šelesty.

Držala som na dlani kryštál. Bol nádherný.

Park sa rýchlo menil na malé snehové pole.

Vdychuješ všetok hluk mesta, Svätá noc!

Všetko som to videla.

Chcela som ti to ukázať.

Pocity sa pohybovali.

Moje srdce vzrušením nemohlo nepovedať ako ťa milujem:

Milujem ťa večne.

Milujem ťa v padajúcom snehu.

Bim, bam, bom...

***