Neviem, či ste už niekedy siahli na to svoje. Na dno. Neviem, či viete, aký je to pocit. Je ťažšie odraziť sa od dna a preraziť strop alebo pomaly plávať ku hladine?
Ak nevidíš dno, nechoď hlboko do vody, tak nám hovorí škótske príslovie. Keď americká plavkyňa minulý rok na svetovom šampionáte v Budapešti pomaly klesala na dno bazéna, jej trénerka sa v zlomku sekundy rozhodla a skočila do bazéna, aby ju zachránila.
Anita Alvarezová omdlela po dokončení svojej zostavy vo finále sólovej súťaže akvabel. Toho si rýchlo všimla jej trénerka Andrea Fuentesová, ktorá pre ňu skočila do bazéna a vytiahla ju zo dna. Svoju nedýchajúcu zverenkyňu dotiahla ku kraju bazéna a odovzdala ju zdravotníkom.
Vo všetkých vytrvalostných športoch, ako napríklad v maratóne, cyklistike alebo akomkoľvek behu, sme už videli obrázky atlétov, čo nedorazili do cieľa a potrebovali pomoc. Dvadsaťpäťročná plavkyňa vtedy zostala v starostlivosti zdravotníkov a po odpočinku pokračovala v súťaži. Alvarezová už raz omdlela na pretekoch v Barcelone pri kvalifikácii na olympijské hry. Vtedy ju tiež zachránila trénerka Fuentesová. Omdletie v Budapešti bolo však nebezpečnejšie, pretože stratila dych a voda sa jej dostala do pľúc. Ale je to pretekárka, ktorá ide až na hranice svojich možností a občas aj za ne...
Mnohí sa bojme, že spadneme na dno. Samozrejme, že je lepšie sa tomu vyhnúť. Bojíme sa priznať si, že už nevládzeme? Bojíme sa postaviť tvárou v tvár skutočnosti. A tak si nás to dno i nájde samo. Niekedy sa mu nevyhneme, pretože každý z nás je len človek a má len jedny nervy a nemá nevyčerpateľné sily. No a tento svet nie je vždy ružová záhrada a aj niektoré ruže majú tŕne. Dno môže byť nový začiatok. Aj. Každé jedno jediné. Niečo ako reštart. Ťarcha, ktorú nesieme, tým v skutočnosti nezmizne, ale akoby sme sa jej tým postavili tvárou v tvár a už nebude taká hrozivá. Padnutie ale môže byť tvrdé a doudierame sa. No zrazu sa už nebudeme báť poslať do horúceho pekla ľudí, ktorí nám ubližujú, zrazu sa nebudeme báť zmeniť život od základov, lebo však čo horšie sa ešte môže stať?
Keď sme príliš dlho pod vodou a padneme na dno, kde a kto sú tí ľudia, ktorí si všimnú, že máme problémy, vyhľadajú nás a ponoria sa, aby nás vytiahli na hladinu, keď stratíme silu plávať? A môže sa niekto spoľahnúť na to, že budete tou osobou, ktorá sa bude pozerať a všímať si, keď je pod vodou príliš dlho, ponoríte sa, aby ste ho podporili, keď je mimo boj, aby načerpal palivo na plávanie v týchto búrlivých vodách, ktoré nazývame život?
Môžeme veriť Bohu, že príde včas vo všetkých jeho záchranných misiách? Dobrý pastier hľadá svoje stratené ovce. Vždy sa nájde niekto, kto má o teba obavy, nedovoľ svojmu postoju, aby ho/ju odstrčil. Vždy sa vráť k láske. Vždy, keď sa to len trochu dá.
Nauč ma, že to všetko nám patrí
Že všetko je sväté
Jem chlieb a pijem víno
Ale pomôž mi milovať blížneho
Ako seba samého
Ukáž mi ako udržať tento život
Nechcem ho premrhať
Ach, nebo je hore nohami
Môže byť tu a teraz
Vidieť ho všade okolo
Nevidíš čiary, ktoré kreslíme
Medzi svetským a posvätným
Život je dar a Darca je dobrý
***
Ďakujem Karolovi Lovašovi, kňazovi, spisovateľovi, publicistovi, za láskavý súhlas so zverejnením fotografie z jeho verejne prístupného fotoarchívu na facebooku.
