Uťahaná vrana

/hymna uťahaných a nevyspatých matiek/ Letí vrana zavčas rána,  za ňou kŕdeľ vraných detí. Chudák vrana takto zrána,  uštvaná  a uťahaná.

Letí vrana počas rannej špičky,

po žemle a po rohlíčky.

Letí vrana v rannej špičke,

Na zobáku visí zvyšok rosy,

Nestihla sa pozrieť,

čo sa nesie a čo nosí.

Smutne hľadí  do kaluže,

na sebe má malé krátke negližé.

Čo by dala za to vrana,

keby aspoň chvíľu mohla letieť sama