S orientáciou v priestore sme mali problémy všetci v rodine. Dokonca sa to tiahlo niekoľkými generáciami, keď to tak počítam. Starý otec ostal trčať v zajatí v šírej Rusi a kým na začiatku bol ako zajatec školníkom, neskôr mu dovolili učiť, pretože učíteľnica sa chcela vydávať a na Sibíri bola najbližšou anglicky hovoriacou náhradou za učíteľnicu angličtiny môj starý otec. V tom čase vedel niekoľko jazykov a práve sa ako ruský zajatec vykonávajúci v rámci zajatia prácu školníka učil po rusky a teda mohol začať učiť na anglijskom jazyke. Mohla vypadnúť pomerne veľká časť učiteľnic, v tom čase vedel už nemecky, francúzsky...Latinu síce nesekal, ale maturoval z nej s vyznamenaním. Ruštinu sa teda učil v rámci zajatia a slovenčina bol až posledný jazyk, ku ktorému sa dostal. Pravdepodobne by zvládol aj telocvik, pretože bol atlét a hádzal diskom. Asi dosť ďaleko, pretože bol nominovaný na olympiádu, ktorej sa nezúčastnil. Zdalo sa mu v tom veku dôležitejšie oženiť sa a postarať sa o rodinu, než šaškovať na nejakom štadióne v rámci olympiády.
Moji rodičia sa po skončení vojny a nástupom budovateľských plánov pokúsili opustiť tento štát. Buď bola chyba v orientácii, alebo ten čo ich prevážal bol hajzel – ono ho totiž nikdy nechytili. A keď tak spočítam pätnásť a pätnásť a tri plus jeden zastrelený /súhrnný trest pre žijúcich a striedavý pobyt v basách, nápravných a vzdelávacích inštitúciách Československa/, tak chyba mohla byť na obidvoch stranách. Na rozdiel od ostatných utekajúcich, z ktorých niektorých zastrelili – moju tetičku, jedného postrelili a zvyšok už potom láskyplne pozatvárali. A v rámci basy sa potom riadne zdecimovaný zvyšok mojej rodiny zoznamoval s krásami Československa, pretože putovali všetkými basami krížom krážom po celej republike.
Mama aj stará mama sa naučili v rámci tohto pomerne drahého kurzu pliesť a háčkovať. Sem tam sme občas popritom mali pohreby na štátne trovy. A neskôr som zase mávala háčkované a pletené šaty a svetre. Čiže nejaké dobré zvyky z basy a dôsledky prevýchovy mali svoj vplyv – aspoň na krátke a dlhé stĺpiky a občas nejaký ten zložitejší vzor.
Brat sa nejaký čas živil matematikou, ale keďže bol celkom dobre vybavený jazykmi a tie mu zabezpečovali pravidelnejší príjem, ako znalosť matematickej analýzy, a pretože analýza jeho príjmov mu po čase dala za pravdu a začal sa živiť ako tlmočník a sprievodca už počas školy. A teda sprevádzal to, čo do našej oázy cestovateľského ruchu pustili naše najdemokratickejšie hranice z demokratických. Často vodil sovietske skupiny po pamiatkach a občas mal problémy. Napríklad keď sa v Prahe dožadovala skupina sovietskych turistov pohľadu na slávny osloboditeľský tank. Nevedel a nemohol ho nájsť. Blúdil zúfalo po Prahe a nepomohlo ani neskôr to, keď ten tank konečne natreli na ružovo.
Brat je farboslepý a ružovú od zelenej nerozozná. Pri simultánke sa môžu súperi dohodnúť kto má svetlošedé a kto tmavošedé figúrky. Pri šachoch v tretej až piatej lige sa tento handicap našťastie stráca alebo aspoň bledne.
