Než sa človek ožení a než si získa priazeň budúcich svokrovcov je schopný heroických výkonov. V rámci malej a veľkej rošády – kedy sa zrušili jedny dvere a vchod na balkón a vybúrali sa v kuchyni iné dvere na ten istý balkón, vznikol pred novými balkónovými dverami malý kúsok ničoho. Linoleum nám už tam došlo. A tak ten kus šedivého betónu tam bol už niekoľko „zatiaľ“ období.
Môj budúci manžel zobral zvyšné kachličky z kúpeľne, ktorá sa prebudovávala pred nedávnom /keď som ešte chodila do piesku a na hojdačky/ a tých 16 zelených kachličiek nalepil na zem. Bola to neskutočná krása a zároveň dôkaz toho, že sa naňho budem môcť kedykoľvek spoľahnúť. Že oprava zatekania jaskyne, dovlečenie stredne veľkého mamuta, zapálenie ohňa, zaparkovanie auta na mieste, kde sa nedá a nesmie parkovať, nič nebude preňho problém. Obdivne som pozerala na tých šestnásť prilepených kachličiek. Ak by ma bol v ten večer požiadal o ruku, okamžite poviem svoje áno.
V tom čase sme už ale mali naplánovanú svadbu a robila sa inventarizácia kakaa a orechov. Ani jedno nebolo dostať a oboje sa používalo v hojnej miere na výrobu svadby. Tak som iba obdivne sledovala, ako je môj budúci partner schopný stavať hniezdo, lepiť vetvičkami to úžasné veľdielo.
Nikdy viac sa už kachličiek a ani ničoho podobného nedotkol. Prešiel skúškou ohňom, a ďalej používal oheň už iba na zapálenie cigarety.
