Tiahla som sa po dedine a v ruke som mala knihu a uterák. Oslovil ma miestny dedko /to bolo ešte pred vojnovým konfliktom, takže to bol pomerne kompletný zástupca miestnych Chorvátov /čosi nad 50 rokov vlastné nohy, vlastné ruky, zuby netuším/. Od Srbov sa odlišovali najmä navzájom. Ja som bola rada, že sa dohovorím.
mierne rozbúrená hladina
„Dobr dan curo.“
„Dobr dan.“ Okamžite som slušne odpovedala. Mala som sedemnásť a bola som slušne vychovávaná. Spýtal sa ma, či by som si vzala Chorváta. V tom čase som sa síce nehrnula do výdaja, ale tak, ak by som ho mala rada, tak prečo nie. Najmä som sa hrnula do vody.
On že má syna, ale je teraz na rybách na lodi.
Ja na to že počkám. Bola som zvyknutá čakať na svojho otca a jeho triumfálne návraty z rybačky. Tak prečo nie na jeho syna a jeho návrat z rybačky. Bude iný?
Po týždni sme sa stretli znovu.
On že syn má chrípku.
Ja som vyjadrila poľutovanie a dodala som, že počkám.
No a tak som svojho vyvoleného dodnes nevidela. Ak má šťastie, loví ryby naďalej v najslanšom európskom mori. Ak má smolu, tak má občas chrípku. A možno mu otecko našiel nejakú inú vhodnejšiu curu s menej sirénovitým hlasom a ktorej tak ryby ako aj nerovný a nespevnený povrch morskej hladiny tak nevadia.
malý chorvátsko český slovník: jedno r myslím bohato pre curu ako som ja stačí
