Pán Ladislav Dlhoš samoliečiteľ

Pána Ladislava Dlhoša už od rána bolí hlava. Ružové tabletky nepomohli, dokonca ani v kombinácii s veľmi prísnym poldecákom borovičky. Bezvládne leží na gauči a tupo hľadí na televízor, na ktorom je zvuk stiahnutý na minimum.

Po byte sa pohybuje iba, ak je to nevyhnutné. Z bodu A do bodu B sa premiestňuje stareckým tempom, každý krok totiž spôsobuje bolesť. Aby ste tomu rozumeli, pán Ladislav Dlhoš si v prípade malých, ale aj vážnejších zdravotných problémov rád chodí pre rady na internet. Naposledy si takto sám dokázal diagnostikovať rakovinu konečníka. Na smrť vyľakaný sa išiel obvodnej lekárky opýtať, koľko mu ešte ostáva zo života. Pani doktorka pánovi Dlhošovi vysvetlila, že nie je dôvod na unáhlené závery a najprv mu musí vyšetriť konečník. Prstom.

Pána Dlhoša tento spôsob vyšetrenia šokoval. Zatiaľ, čo si pani doktorka naťahovala nitrilové rukavice a on sťahoval nohavice, uvažoval, ako je možné, že v dobe, keď dokážeme transplantovať srdce, úspešne od seba oddeliť siamské dvojčatá, alebo operovať mozog, tak konečník vyšetrujeme prstom. Devótny muž v predklone nesmelo doktorke oznámil, že úkon môže začať, ale že jej na rovinu hovorí, že mu to teda v žiadnom prípade nie je príjemné. Pani doktorka mu so stoickým tónom odpovedá, že ak ho to upokojí, tak ona v tom rovnako žiadny plezír nenachádza. Z vyšetrenia a výsledkov sa nakoniec zistilo, že pán Dlhoš nemá rakovinu, ale hemoroidy.

Starého psa novým kúskom nenaučíš, takže ani po tejto skúsenosti pán Ladislav Dlhoš nedáva prednosť doktorom, ale internetu. Pohodlne sa usadí za svoj pracovný stôl k počítaču a po pár preklikoch nachádza článok, v ktorom nachádza tipy a triky, ako sa zbaviť bolesti hlavy.

Prvú, druhú, tretiu a aj štvrtú radu kategoricky odmieta z čisto pragmatického dôvodu – pretože to nemôže fungovať. Po dôkladnej, asi minútovej rešerši sa rozhodne, že v jeho prípade by mohli pomôcť len dve veci. Zdalo by sa, že sa rozhoduje intuitívne, ale opak je pravdou. Dôvod, prečo sa rozhodol pre tieto dve možnosti, má svoju logiku. Vďaka bohatým životným skúsenostiam veľmi dobre vie, že tie najmenej uveriteľné riešenia sú zvyčajne tie najefektívnejšie. Naposledy sa o tom presvedčil, keď sa na internete dočítal, že pravosť svojej koženej bundy si môže overiť tak, že je potrebné na nejakom mieste pridržať plameň zapaľovača asi desať sekúnd. Pravá koža by sa zapáliť nemala. Pán Ladislav Dlhoš mal však tú smolu, že jeho bunda horieť začala. Druhé sklamanie nastalo v momente, keď si uvedomil, že tento experiment mal realizovať na mieste, kde to nebude tak viditeľné. Tak sa teda stalo, že pán Dlhoš sa stal vedomým vlastníkom bundy zo syntetickej kože s vypáleným kruhom na chrbte.

Vráťme sa však k bolesti hlavy. Prvá rada, ktorá pána Ladislava Dlhoša zaujala bola, že na odstránenie bolesti je potrebné, aby človek robil grimasy. Táto ekonomicky nezaťažujúca procedúra je vlastne špeciálne cvičenie, pri ktorom má postihnutý dvíhať najprv obe obočia a potom každé osobitne. Následne musí prižmúriť obe oči a potom každé zvlášť. Procedúra má však pokračovanie, je potrebné zamračiť sa a zoširoka zívnuť. Po tomto úkone nasleduje pohnutie dolnou čeľusťou zo strany na stranu a celá zostava sa ukončuje pokrčením nosa. Výhodou tohto špeciálneho cvičenia je, že človek môže potom pokračovať improvizačne v ďalších grimasách.

Pán Ladislav Dlhoš sa postaví pred veľké zrkadlo s komodou, ktoré sa nazýva psycha. Najprv začne dvíhať obe obočia. Pripadá mu to trochu komické, ale účel svätí prostriedky, ako sa hovorí. Avšak už pri druhom cviku narazí na problém. V momente, keď má dvíhať každé obočie zvlášť, tak to akosi nejde. Ľavé obočie ako tak zdvihnúť dokáže, ale s pravým má evidentný problém. To je neuveriteľné, hovorí si, dokážem odtiahnuť pračku, odniesť vrece cementu, ale nedokážem zdvihnúť pravé obočie. Nevzdáva sa a skúša to ďalej a keďže sa vidí v zrkadle, môže sledovať, ako sa mu pri snahe zdvihnúť pravé obočie automaticky nakláňa hlava na ľavú stranu. Asi po piatom zúfalom pokuse to vzdáva a pokračuje v ďalších cvičeniach. Mračenie a zívanie – v tejto disciplíne pán Ladislav Dlhoš nemá konkurenciu, mohol by s ňou pokojne súťažiť aj na olympiáde. Nasleduje hýbanie čeľusťami a krčenie nosa - brnkačka. Pozitívne nabudený a pridáva aj iné grimasy, ako napríklad vyplazovanie jazyka, škúlenie, či naťahovanie uší rukami. Aj keď je jeho kreativita impozantná, bolesť hlavy nepoľavila. Robiť zo seba idiota pred zrkadlom nepomohlo.

Druhá rada, ktorá by mohla zabrať proti bolesti hlavy je tradičný liek našich starých mám, aspoň tak to definuje webová stránka, v ktorej sa čitateľ môže dozvedieť, okrem iného aj to, kedy nastane koniec sveta, alebo ako zistiť, kým všetkým ste boli v minulom živote. Povestný recept starých materí na odstránenie bolesti hlavy, ako mávnutím čarovného prútika je jednoduchý. Stačí vypiť kávu s citrónovou šťavou. Pán Ladislav Dlhoš sa teda pomalým krokom presúva do kuchyne k rýchlovarnej kanvici a naberá do nej vodu. Nič neponecháva náhode a na všetko ide so sedliackym rozumom. Nie je to predsa nejaký diletant, ale absolvent vysokej školy života. Takže, veľká bolesť hlavy sa rovná veľká káva s veľkým citrónom, tu nie je nad čím váhať. Do otlčeného pollitrového pohára pridáva štyri úplne vrchovaté polievkové lyžice mletej kávy. Pohár zalieva tak do polovice jej objemu. Nastáva však ďalší problém. V celej tejto debilnej domácnosti sa nenachádza ani jeden debilný citrón. Viete, pán Ladislav Dlhoš rád obviňuje, alebo poukazuje prstom na nedostatky. Fakt, že za domácnosť zodpovedá iba on sám, ho neodrádza od toho, aby našiel vinníka v niekom inom. Takže za chýbajúci citrón, nemôže on, ale domácnosť. Najčastejší vinníci okrem domácnosti sú štát, nízka životná úroveň, komunisti, kapitalisti, politici všeobecne, emigranti a samozrejme aj LGBT komunita.

Pán Ladislav Dlhoš tuho rozmýšľa, čím by mohol nahradiť citrón. Veľmi dobre vie, že bude potrebovať niečo kyslé. Otvára chladničku a vykoná krátky vizuálny prieskum. V chladničke sa nachádza okrem zimy a svetla aj mlieko, tri vajcia, margarín, pol štangle malokarpatskej salámy a kyslá kapustu v plastovom obale. Jeho oči sa rozžiaria. Na malú mikrosekundu ani on sám nedokáže uveriť, ako jednoduché a zároveň krásne je čaro improvizácie. Do zvyšku zaliatej kávy teda dolieva vodou z kyslej kapusty. Buďme k sebe úprimní, už len konzistencia a prapodivná aróma nápoja by mali presvedčiť hlavu pána Ladislava Dlhoša, že si to má s tou bolesťou rozmyslieť. Posledný test vykonaný strčením prsta do pohára ho uistí, že teplota je vhodná na to, aby mohol byť elixír vypitý. My sveta neznalí, by sme ešte chvíľu počkali, aby nápoj vychladol, ale pán Ladislav Dlhoš má srdce ako zvon a hltan z azbestu. Naleje do seba celý pohár.

Verte, neverte, ale o pár minút bolesť hlavy naozaj trochu ustupuje, ale možno je to len tým, že ju nahradila bolesť iná. Pán Ladislav Dlhoš cíti nepríjemný tlak na hrudníku a to jeho spomínané srdce ako zvon, zvoní ako o život. Aby toho nebolo málo, začína ho intenzívne páliť záha a má pocit, že bude asi zvracať. Nakoniec iniciatívu prevzalo telo a rozhodlo, že elixír pôjde von inou cestou. Ešte pred chvíľou sa pán Ladislav Dlhoš motal po byte rýchlosťou krívajúcej korytnačky, teraz sa však šprintom presúva z obývačky na toaletu.

Po úkonoch, ktoré by neprial ani najväčšiemu nepriateľovi, si spotený sadá za počítač a do vyhľadávača zadáva text „ako liečiť bolesti brucha“.

Sú dve hodiny ráno, pán Ladislav leží v posteli a stále sa prehadzuje zo strany na stranu. Hlava aj žalúdok sú v poriadku, nedarí sa mu však zaspať. Nejaký čas ešte potrvá, kým jeho telo odbúra všetok kofeín, do tej doby však pán Ladislav Dlhoš nebude zaháľať. Vstane a postaví sa pred veľké zrkadlo s komodou, ktoré sa nazýva psycha, plne sa sústredí a odhodlane začne trénovať dvíhanie pravého obočia.