Jeruzalem – Múr nárekov mi splnil želania

Viete ako sa volá miesto, kde chodia Židia najviac plakať a nariekať ? Nie je to Múr nárekov ako by ste sa domnievali ale Daňový úrad. Toľko stará židovská anekdota.

 Pred viacerými rokmi som si urobil výlet do mesta Jeruzalem. Z Egyptského Sharmu to bola strastiplná cesta, okorenená dôkladnou prehliadkou na hraniciach.

Tešil som sa najmä na Múr nárekov.

 Ak do toho muru vložíš  lístok so svojimi želaniami, tak by sa ti mali všetky do jedného splniť. Ja som bol na tuto špecialitu vopred pripravený a môj lístok obsahoval rôzne želania.

Prvé želanie bolo , aby sa mi narodil syn,  ktorý bude  úplne po mne, a bude hrať futbal, tenis, hokej atd.  

Druhé želanie bolo zdravie ,  šťastie a lásku pre celú našu širokú rodinu.

Tretie veľmi netradičné želanie bolo,  aby košický hokejisti, ktorých zápasy už roky navštevujem, konečne získali titul. A to aspoň trikrát za sebou. Dovtedy sa im to nepodarilo tuším dlhých 10 rokov .

Tých lístočkov tam boli   možno milióny, kto by čakal, že sa všetky moje želanie splnia.  

Môj malý synček Martinko hráva futbalovú aj tenisovú ligu a podľa mojej mamičky sa na mňa veľmi podobá.

A Košice v hokeji naozaj získali konečne titul a dokonca trikrát za sebou.

 Keď čítam vyjadrenia prezidenta HC, že prvým krokom k získaniu   titulu bolo angažovanie trénera Čadu, tak sa nad tým len pousmejem.

Viem totiž svoje. Prvým krokom  k Zlatému hattricku bol môj výlet do Jeruzalemu .

 Splnilo sa všetko čo som tam napísal. Keby som tam napísal, že si želám  aj veľa peňazí, tak túto knihu by som písal na svojom vlastnom ostrove v Karibskom mori. No nič, do Jeruzalemu musím ísť ešte raz.