je to, čomu sa najnovšie učím, Väčšinou aj veľmi opatrný a jemný náznak toho, čo si skutočne myslím hrozí katastrofou a problémami.
Komentovať politické, migračné a podobné "citlivé“ témy som vzdala. Už len odovzdane predýchavam, čo sa dozvedám zo správ a čakám, kedy sa mňa, alebo mojej rodiny osobne dotkne teroristické, kultúrne, náboženské, a rasové znásilňovanie Europy. Potom viem presne, čo urobim, ale nekomentujem, lebo by sa mohlo stať, že by som sa nemusela dožiť toho, čo by som v takom prípade chcela urobiť. Prípadne, z basy toho tiež veľa neporiešim.
Pár razy som sa komentára nezdržala a bola som buď označená za rasistku, alebo otitulovaná všeliak, za čo by som,keby som tak označila niekoho v našej krčme, už niekoľko krát mala rozbitú hubu. Minule som sa ešte dočítala, že ľudia podobného zmýšľania a názorov ako ja, majú IQ pod päťdesiat. To by v budúcnosti mohlo bodnúť ako poľahčujúca okolnosť.
Ďalej netreba tiež komentovať (negatívne) fyzično a psychično známych, ani ich detí, ani ich vkus, ani ich správanie, ani nič!, pre istotu. Lebo veľakrát aj dobre mienený komentár býva poňatý ako prejav nenávisti, závisti, neznalosti a neobjektívnosti. Ako keby komentovanie nebolo práve o tom, že vyjadrujem svoj názor a pohľad na vec, nie ich. Komentárom nezlučiteľným s ich presvedčenim riskujem sice menej, nepodrežú ma, ani nešupnú za mreže, ale keď mám niekoho rada a chcem, aby mal rád aj on mňa, tak lepšie nekomentovať, lebo nie každá kamarátka dokáže zniesť kritiku a iny názor, ako má ona.
Komentovať negatívne chlapa, jedno v akej oblasti, rovná sa (skôr, či neskôr) single život.
Komentovať a pripomienkovať život vlastných detí je presne tak zbytočné, ako sa zbytočne namáhali naši, keď mi svojho času liezli na nervy svojimi komentármi k mojim aktivitám a pasivitám. Jediná istota do budúcna je, že moje deti okomentuju moje súčasné pôsobenie na nich tak, ako som ja minule okomentovala našich: „Mali ste byť voči mne tvrdší, prísnejší a nekompromisnejší, mohla som žiť lepšie“! Myslela som, že ma mama dorazí vechťom.
Dobré je, že aspoň niečo sa okomentovať ešte dá! Bez toho, aby ma niekto poúčal, zastrašoval, neznenávidel a neopustil ma. Napríklad film, kniha, kvalita potravín a počasie.
