. K pohybovým aktivitám vo fitkách, k spíningom, k posilňovniam a k podobným srandám, trpím vrodenou antipatiou.
V telke beží nejaká kriminálka. Gangster drží pri hlave iného gangstra pištoľ a reve na neho, že na kolená! No, mňa by mohol rovno zastreliť! Ľavé koleno nezohnem, kým sa mi večer v posteli neuvoľní a neprepuká do bezbolestnej polohy, ani keby na mňa mierili medzikontinentálnou raketou.
Pravé som si odpísala už skôr - pretrhnuté krížne väzy. Pamiatka na euforickú jazdu po zľadovatelej červenej, keď som si myslela, že mám pred sebou len nádherné časy a nič sa mi nemôže stať. Môže! Stačí schudnúť a neprestaviť si viazanie na lyžiach. Lebo, koho by už napadlo, že dve, tri kilá odbúrané zo slaniny na bruchu a zadku mi privodia namiesto zopár flirtov, lietačky po chirurgiách? Asi ma mal poučiť ten prvý úraz, keď som si palicou vybila dva zuby pri vystupovaní z lanovky. Pár rokov prešlo, koleno drží, dokonca ani nebolí.No čo! Sú na tom aj horšie ľudia! Bez lyží sa dá existovať!
Na jednej dovolenke som si tiež raz chcela pretiahnúť svaly a zdravo žiť. Vyvalila som si členok pri volejbale. Dokrivkala som k lehátku. Z vedľajšieho na mňa pozrela kamarátka, prevrátila očami a povedala: Keby si nevymýšľala, nič sa ti nestane. Ja tu pekne ležím, prinajhoršom sa strepem dolu, ale nedokatujem sa.
Päťdesiatka na krku, hovorím si, dievča, treba ti pospevňovať svaly, Lebo botox ochabnuté ramená a zadok nevyrieši!.
Zmierená s tým, že sa v budúcnosti nedoplatím na liposunkciách a plastikách odstraňujúcich zvyšnú kožu, lebo s labilným kolenom nemôžem takmer nič odrazové. K pohybovým aktivitám vo fitkách, k spíningom, k posilňovniam a k podobným srandám trpím vrodenou antipatiou.
Ale, na jeseň som objavila tajči! No, ideálne niečo pre mňa!
Vo Viedenskej Volksgarten sa každé ráno o ôsmej schádzajú prevažne tunajší číňania a iní aziati a cvičia. Niekedy, hlavne v lete a keď neprší, sa tam nazbiera aj okolo šesťdesiat ľudí. Vekový priemer voľačo pod sto rokov, každý cvičí koľko a čo zvláda. Nájdu sa kapacity, čo premakajú každučký ťah, ale aj tetušky, čo len tak mávajú rukami. Cvičenia vedie pán Li, už viac ako desať rokov. Zadarmo. Hodinová rozcvička, kto nestíha prísť na začiatok, pripojí sa hoci aj pred koncom dvojhodinovky, prípadne odíde, kedy mu to vyhovuje. Žiadna striktná organizovanosť. Hudba na podfarbenie z mobilov.
Dotiahla ma tam kamarátka. V jedno ráno zaháňala depresie a nespavosť prechádzkou po parku a tajčákov tam náhodne objavila. Je to o pohybe aj medtácii. Po prvom, okukávacom ráne, som sa na internete prehrabala všetkým, čo sa mi k tomuto cvičeniu dostalo pod ruky. Nasledujúci deň som sa strémovaná motkala, koptala a obzerajúc napodobňovala pohyby tých, čo sa tajči učia už v materských škôlkach. Zakúpila som si nové tepláky, aj tenisky, aj tričko, aj bumbajku. No, nadšená som bola! Odhodlaná cvičiť každé ráno, keď nebudem mať službu. Na tretí deň ma zabolelo, v dovtedy zdravom, ľavom kolene a doteraz neprestalo. Asi meniskus. Musela som s tým seknúť. Nedá sa. Ale odporúčam!!!
Tak čakám, či sa aj druhé koleno utíši bez doktorov a zmierujem sa s faktom, že nepatrím k tým, čo športujú ku zdraviu.
